Yaa mi ní ɔ nɔ

Anɛ Mawu Gu Bilemi Nɔ Kɛ Bɔ Ní Slɔɔtohi Nɛ Wami Ngɛ A Mi ɔ Lo?

Anɛ Mawu Gu Bilemi Nɔ Kɛ Bɔ Ní Slɔɔtohi Nɛ Wami Ngɛ A Mi ɔ Lo?

Nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de

 Dɛbi. Baiblo ɔ tsɔɔ heii kaa Mawu bɔ nimli kɛ lohwe “slɔɔtoslɔɔtohi” kɛ jehanɛ ɔ se hu tso slɔɔtoslɔɔtohi. * (1 Mose 1:12, 21, 25, 27; Kpo Jemi 4:11) Baiblo ɔ tsɔɔ kaa adesahi tsuo je Adam kɛ Hawa nɛ a ji wa kekleekle fɔli ɔmɛ a mi. (1 Mose 3:20; 4:1) Baiblo ɔ tsɔɔ we kaa Mawu ha nɛ ní slɔɔtoslɔɔtohi nɛ a ngɛ wami mi ngɛ zugba a nɔ ɔ bile kɛ ba. Se ke ɔ, Baiblo ɔ ti si kɛ wui je mi si kpali nɛ́ a tsɔɔ kaa níhi nɛ wami ngɛ a mi ɔ ngɛ a he nɔ slɔɔtoslɔɔtohi ɔ.

 Anɛ Mawu ha nɛ níhi bile kɛ ba wami mi lo?

 Nihi nɛ a he ye kaa Mawu ha nɛ níhi bile kɛ ba wami mi ɔ hɛɛ juɛmi akpaekpa ngɛ blɔ nɔ nɛ e gu kɛ pee jã a he. Encyclopædia Britannica a tsɔɔ kaa, ni komɛ he ye kaa “níhi nɛ a ba ngɛ mɛ nitsɛmɛ a dɛ he ɔ ji blɔ kake nɔ nɛ Mawu gu kɛ bɔ je ɔ.”

 Susumi slɔɔtohi nɛ nimli nɛ ɔmɛ hɛɛ ɔ ekomɛ hu ji:

  •   Níhi tsuo nɛ wami ngɛ a mi ɔ je ní komɛ pɔtɛɛ a mi blema lokoo.

  •   Nɔ́ ko nɛ wami ngɛ e mi ɔ ma nyɛ ma tsake kɛ pee nɔ́ kpa kulaa nɛ wami ngɛ e mi.

  •   Eko ɔ, blɔ slɔɔto nɛ ɔmɛ a nɔ nɛ Mawu gu kɛ bɔ níhi.

 Anɛ bilemi tsɔɔmi ɔ kɛ Baiblo ɔ kpaa gbi lo?

 Nihi nɛ a he bilemi tsɔɔmi ɔ ye ɔ tsɔɔ kaa blɔ nɔ nɛ Baiblo tsɔɔ kaa a gu kɛ bɔ níhi nɛ a tu he munyu ngɛ Mose Kekleekle Womi ɔ mi ɔ dɛ. Se Yesu ma nɔ mi kaa nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de ɔ ji anɔkuale. (1 Mose 1:26, 27; 2:18-24; Mateo 19:4-6) Baiblo ɔ tsɔɔ kaa loko Yesu maa ba zugba a nɔ ɔ, e hi hiɔwe nɛ e piɛɛ Mawu he kɛ bɔ “níhi tsuo.” (Yohane 1:3) Enɛ ɔ he ɔ, susumi nɛ nihi hɛɛ kaa Mawu ha nɛ ní slɔɔtohi bile kɛ ba wami mi ɔ kɛ Baiblo ɔ kpa we gbi.

 Nɛ tsohi kɛ lohwehi nɛ a nyɛɔ tsakeɔ a he kɛ woɔ si fɔfɔɛ slɔɔtohi a mi ɔ hu nɛɛ?

 Baiblo ɔ tsɔɔ we nɔ́ ko he nɔ slɔɔtohi abɔ nɛ ngɛ. Nɛ jehanɛ ɔ se hu ɔ, e tu we munyu kɛ si bɔ nɛ lohwehi kɛ tsohi nɛ Mawu bɔ ɔ ma nyɛ maa je ekpa ngɛ si fɔfɔɛ slɔɔtohi a mi ɔ. Se ke e ba jã a hu ɔ, a tsakee we kɛ pee nɔ́ kpa ko.

^ Baiblo ɔ kɛ munyungu nɛ ji “slɔɔtoslɔɔtohi” ɔ tsu ní. Munyungu nɛ ɔ hɛɛ sisi numi nɛ mi kuɔ pe munyungu nɛ ji “he nɔ” nɛ je mi si kpali kɛ tsuɔ ní ɔ. Behi fuu ɔ, je mi si kpali deɔ kaa nɔ́ ko he nɔ ko bile kɛ ba, se ngɛ anɔkuale mi ɔ, pi nɛ e bile, mohu ɔ, e ji nɔ́ ɔ he nɔ slɔɔto ko nɛ e ngɛ momo kaa bɔ nɛ Mose Kekleekle Womi ɔ tsɔɔ ɔ.