Pare gaa a poɔ yɛlɛ

Pare gaa a gane poɔ yɛlɛ

Matio Zuri 5-7

Matio Zuri 5-7

5 Saŋa na oŋ wa nyɛ a nembeɛoŋ na, o da do la a taŋazu; saŋa na oŋ da wa zeŋ baare na, o potuuribo na da wa la o zie. 2 Beŋ la oŋ da piili wulo ba, a yele ka:

3 “Noba naŋ baŋ ka ba boɔrɛɛ Naaŋmen sowuli taaɛ popeɛloŋ, bonso ba naŋ so a sazu Naaloŋ na.

4 “Noba naŋ kono taaɛ popeɛloŋ, bonso ba na nyɛ la sukyiridii.

5 “Noba naŋ waa sumaaroŋ a deme taaɛ popeɛloŋ, bonso ba na di la a teŋgane kyɛŋ.

6 “Noba naŋ moɔrɔ ba moɔbo zaa a tuuro Naaŋmen bege na taaɛ popeɛloŋ, bonso ba na nyɛɛ maaloo yaga.

7 “Noba naŋ dire suuri korɔ ba taaba taaɛ popeɛloŋ, bonso ba na di la suuri ko ba meŋ.

8 “Sukyiri-peɛlaa deme taaɛ popeɛloŋ, bonso ba na nyɛ b la Naaŋmen.

9 “Noba naŋ vɛŋ ka emmaaroŋ be ba neŋ ba taaba kpakyagaŋ c taaɛ popeɛloŋ, bonso ba na boɔle baŋ ka Naaŋmen biiri.

10 “Noba ba naŋ dɔgrɔ, ba naŋ erɛ yɛlɛ naŋ tori zuŋ taaɛ popeɛloŋ, bonso a sazu Naaloŋ na eɛ ba soobu.

11 “Noba na ba naŋ toorɔ, a dɔgrɔ ba, a kyɛ yele yelfa-boorɔ zaa dɔglɔ ba N zuŋ taaɛ popeɛloŋ. 12 Yɛ kyillɛ yaga zaa, bonso Naaŋmen na ko yɛŋ kyɔɔtaa naŋ e kpoŋ, lɛ ka ba da dɔgrɔ a Naaŋmen daŋyelba naŋ de yɛ weɛ na.

13 “A donɛɛ ŋa poɔŋ, yɛ waa ŋa nyɛnnoo, kyɛ ka nyɛnnoo noɔ̃ wa yi, wala baŋ na e ka a leɛ taa noɔ̃? A koŋ lɛ taa tɔnɔ zaa, azuŋ, ba maŋ de aŋ lɔɔ bare yeŋeŋ ka noba neɛrɛ.

14 “A donɛɛ ŋa poɔŋ, yɛ waa ŋa kyaanee. Teŋkpɛŋ naŋ are taŋazuŋ koŋ baŋ sɔgle. 15 Ka nobaŋ wa kyɔŋ fentena, ba ba maŋ de peɛ pɔgoo, kyɛ ba maŋ de oŋ dɔgle fentendaa zuŋ oŋ kyaana zie korɔ a die deme zaa. 16 Lɛ neŋ o zu la, yɛ vɛŋ ka yɛ kyaanee na kyaane ka noba nyɛ, lɛ na vɛŋeŋ ka ba nyɛ yɛ tonveɛle a de gyeremɛ naŋ seŋ neŋ ko yɛ Saa naŋ be sazuŋ.

17 “Yɛ ta teɛre ka N waɛŋ ka N sãã a Bege kyɛbee a Daŋyelba yelyelii. N ba wa ka N sããŋaa bare, kyɛ N waɛŋ ka N vɛŋ ka a zaa nyɛ eebo. 18 Yelmeŋɛ zaa ka N yele korɔ yɛ, a na eɛ mɔlɔ ka sazu ane a tendaa pare wa gaa a gaŋ yelbi-bile bonyenaa, kyɛbee yelbiri bonyeni ba naŋ tuoɔ̃ naŋ be a Bege poɔŋ naŋ na le teŋɛŋ. Yɛlɛ na zaa ba naŋ sɛge eŋ a Bege poɔŋ na na nyɛɛ eebo. 19 Azuŋ, neɛzaa naŋ sãã Naaŋmen nɔɛ yelbi-bile na kaŋa zaa, a lɛ wulo o taaba meŋ ka ba erɛ lɛ koŋ kpɛ a sazu Naaloŋ poɔ. Kyɛ neɛzaa naŋ de a Bege tonɔ neŋ toma, a lɛ wulo o taaba meŋ ka ba erɛ lɛ na kpɛ la a sazu Naaloŋ poɔ. 20 Yelmeŋɛ ka N yele korɔ yɛ, ka yɛ sontuubuŋ ba gaŋ a Bege wulwulibo ane a Faraziimine, d yɛ daŋ koŋ baŋ kpɛ a sazu Naaloŋ poɔŋ.

  21 “Yɛ woŋeeŋ ba naŋ da yelko a takoreŋ saŋa noba ka: ‘Ta ko neɛ, kyɛ neɛzaa naŋ ko neɛ, ba na de o la gaaneŋ a dantorii sɛrɛɛdiibu zie.’ 22 Kyɛ maaŋ yele korɔ yɛ, ba na de la neɛzaa naŋ kyɛnɛ taa sutoloŋ neŋ o yɔɔ gaaneŋ a dantorii sɛrɛɛdiibu zie; neɛzaa naŋ yeli o yɔɔ yel-bayelii, aseŋ ka ba de o soba gaaneŋ a Sɛrɛɛdiibu Zikpoŋ; neɛzaa meŋ naŋ to o yɔɔ ka, ‘Boŋ laanee ŋa!’ ba na de la o soba lɔɔ eŋ Gɛhena e vũũ zele na poɔŋ.

23 “Ka hooŋ de ho kyɔɔtaa waana neŋ a sareka iribo zie, a teɛre ka ho yɔɔ kaŋa taa boŋ neŋ posããnaa, 24 bare ho kyɔɔtaa na a sareka iribo zie kyɛ gaa. Daŋ gaa ka ho neŋ ho yɔɔ na te maale taa sɛre kyɛ ka ho pãã leɛ wa a sareka iribo zie a wa iri ho sareka na.

25 “Ka neɛ kaŋaŋ boɔrɔ ka o de bo gaaneŋ sɛrɛɛdiibu zie, moɔ a vɛŋ ka ho neŋ o sɛgre yɛlɛ naŋ waana neŋ yelbawoŋtaa yɛ kpakyagaŋ na wieoŋ. Vɛŋ ka ho neŋ o sɛgre a yɛlɛ saŋa na yɛ naŋ be soriŋ a gɛrɛ a sɛrɛɛdiibu zie na. Ka lɛ naane, o na de boŋ ko a sɛreŋmaara, ka a sɛreŋmaara di ho sɛrɛɛ ka ho deme kyebe, o pãã na de boŋ ko a sɛrɛɛdiibu zie toŋtonɔ, ka o meŋ de bo lɔɔ eŋ nempɔgedieŋ. 26 Yelmeŋɛ ka N yele korɔ yɛ, ho koŋ yi a nempɔgedieŋ a te ta saŋa na hoŋ na yɔɔ a sane zaa baare.

27 “Yɛ woŋeeŋ ka ba da yelka: ‘A ba seŋ ka neɛzaa sãã kultaa.’ 28 Kyɛ N yele korɔ yɛŋ ka, neɛzaa naŋ kaara pɔge lɛɛŋ a te taa peɛ̃mo vɔlaa ko a pɔge sããŋɛɛ kultaa o sukyiriŋ. 29 Ka ho nimiriŋ vɛŋ ka ho erɛ yelfaare, nyɔgoo logri iri, a de o lɔɔ bare. Bonso, a na somaŋ yaga ka ho kɔŋ ho eŋdaa ziyenaa kaŋa a gaŋ baŋ na de ho eŋdaa zaa lɔɔ eŋ Gɛhena f poɔŋ. 30 Ane meŋ, ka ho nuŋ wa vɛŋ ka ho erɛ yelfaare, nyɔgoo ŋmaa, a de o lɔɔ bare. Bonso, a na somaŋ yaga ka ho kɔŋ ho eŋdaa ziyenaa kaŋa a gaŋ baŋ na de ho eŋdaa zaa lɔɔ eŋ Gɛhena g poɔŋ.

31 “Yɛ da woŋeeŋ ka ba yelka: ‘Neɛzaa naŋ bare o pɔge seŋ ka o koo kultabare gane.’ 32 Kyɛ N yele korɔ yɛŋ ka, neɛzaa naŋ bare o pɔge ka peɛ̃mo h toma yoŋ zuŋ naane yuo la sori ko a pɔge ka o toŋ peɛ̃mo toma. Dɔɔ zaa meŋ naŋ de pɔge o serɛ naŋ bare sããŋɛɛ kultaa.

33 “Yɛ lɛ woŋeeŋ baŋ da yelko a takoreŋ saŋa noba ka: ‘A ba seŋ ka ho eŋ noɔre ka ho na eɛ yelkaŋa, a kyɛ zagre ka ho e a yɛlɛ. Azuŋ aseŋ ka ho paale nɔɛ na zaa ho naŋ eŋ ko Jehoova na.’ 34 Kyɛ N yele korɔ yɛŋ ka: Yɛ ta wa poɔrɔ togitogi, yɛ ta wa derɛ sazu poɔrɔ neŋ, bonso beŋ ka Naaŋmen nakogi be; 35 yɛ ta wa derɛ tendaa meŋ poɔrɔ neŋ, bonso a tendaa eɛ Naaŋmen gbɛɛ biŋ zie; yɛ ta wa derɛ Gyɛruzɛlɛm poɔrɔ neŋ, bonso be eɛ a Nakpɛŋ teŋkpɛŋ. 36 Yɛ ta wa derɛ yɛ zuri poɔrɔ neŋ, bonso yɛ koŋ baŋ leɛre yɛ zukɔɔloŋ kaŋa ka o e pelaa bee sɔglaa. 37 Vɛŋ ka ho ‘Ɛɛ’ e ɛɛ, a vɛŋ ka ho ‘Ai,’ meŋ e ai, ka hooŋ yelka ho na eɛ yɛlɛ a kyɛ zagre ka ho paale a yɛlɛ, ho tɔglɛɛ a Dɛɛvul.

38 “Yɛ woŋeeŋ ka ba da yelka: ‘Ka neɛŋ wa ŋmare ho nimiri, aseŋ ka ho meŋ ŋmare o nimiri, ka neɛŋ wa kɔɔ ho nyenee, aseŋ ka ho meŋ kɔɔ o nyenee.’ 39 Kyɛ N yele korɔ yɛŋ ka: Yɛ ta wa derɛ taawae tuoro neŋ neŋfaa, kyɛ soba na zaa naŋ fale ho duluŋ lampɛgreŋ, leɛ a gɔɔ meŋ koo ka o fale. 40 Ka neɛŋ boɔrɔ ka o de bo gaaneŋ sɛrɛɛdiibu zie a te faa ho kpar-bile, de ho kpar-kpoŋ meŋ koo. 41 Ka neɛ kaŋa naŋ taa kpeɛ̃o wa ferɛ bo ka ho e yelkaŋa, moɔ a e gaŋ lɛ na o naŋ yelka ho e na. 42 Ka neɛŋ wa sɔrɔ bonkaŋa yire ho zie, de a bon ko o soba. Ka neɛŋ boɔrɔ pɛmmo i yire ho zie, ta wa mɔnnɔ o soba.

43 “Yɛ woŋeeŋ ka ba da yelka: ‘Aseŋ ka ho nɔnɔ ho tɔsoba, a kyɛ kyiiri ho dɔndɔmɔ.’ 44 Kyɛ N yele korɔ yɛŋ ka: Yɛ naŋ kyɛnɛ nɔnɔ yɛ dɔndɔnne a kyɛ puoro korɔ noba naŋ dɔgrɔ yɛ. 45 Ka yɛneeŋ erɛ lɛ, yɛ na wuliŋ ka yɛ tɔglɛɛ yɛ Saa naŋ be sazuŋ na. Bonso o maŋ vɛmeŋ ka ŋmenaa puri ko neŋfaare neŋ neŋsonne zaa, a vɛŋ ka saa mi eŋ neŋsonne ane neŋfaare zaa. 46 Ka yɛneeŋ nɔnɔ noba naŋ nɔnɔ yɛ, boŋ saŋyɔɔ la ka yɛ na nyɛ? Lɛ naane ka a zuyɔɔ-derebɛ j meŋ erɛ bee? 47 Ka yɛneeŋ maŋ puore yɛ yɔɔmine yoŋ, bo yelkpoŋ la ka yɛ erɛ gaŋ yɛ taaba? Lɛ naane ka a noba naŋ ba e Gyuu noba na meŋ maŋ erɛ bee? 48 Aseŋ ka yɛ paale, k aŋa lɛ na yɛ sazu Saa naŋ paale na.

6 “Yɛ kaara soŋ a ta wa tonɔ yɛ tonveɛle nensaaleba nimitɔɔreŋ ka ba na nyɛ yɛ; ka yɛneeŋ erɛ lɛ, yɛ Saa naŋ be sazuŋ koŋ ko yɛ saŋyɔɔ zaa. 2 Azuŋ, ka yɛneeŋ wa gɛrɛ ka yɛ soŋ nembaalba, yɛ ta maŋ erɛ yɛ yɛlɛ aŋa noba naŋ peɛlɛ iilii ka noba zaa na baŋ yɛlɛ na yɛ naŋ erɛ na. Lɛ ka a bampuori-kombampoɔ noba maŋ erɛ ba puoruuderi na pooreŋ ane a sobɛrɛ zuriŋ. Ba maŋ erɛɛ lɛ ka noba na nyɛ a de pugibo a korɔ ba. Yelmeŋɛ ka N yele korɔ yɛ, saŋyɔɔ na zaa baŋ na nyɛ la lɛ. 3 Kyɛ yɛnee yɛŋ, ka yɛ naŋ wa gɛrɛ ka yɛ soŋ nembaalba, yɛ ta vɛŋ ka yɛ nugɔɔ baŋ bon na yɛ nuduluŋ naŋ erɛ. 4 Ka yɛneeŋ wa gɛrɛ ka yɛ soŋ noba, yɛ ta vɛŋ ka neɛzaa baŋ yɛlɛ na yɛ naŋ erɛ. Ka yɛneeŋ e lɛ, yɛ Saa naŋ nyɛrɛ yelsɔglɔ zaa na ko yɛŋ saŋyɔɔ.

5 “Ane meŋ, ka yɛneeŋ wa puoro, yɛ ta maŋ erɛ yɛ yɛlɛ aŋa a bampuori-kombampoɔ noba. Ka ba naŋ wa puoro, ba maŋ arɛɛ ziiri na neɛzaa naŋ na nyɛ ba​—ba maŋ arɛɛ ba puoruuderi na ziiriŋ, ane a teŋkpɛŋ ziiri na noba yaga naŋ bebe na a puoro. Yelmeŋɛ ka N yɛlɛ korɔ yɛ, saŋyɔɔ zaa baŋ na nyɛ la lɛ. 6 Kyɛ ka yɛneeŋ wa puoro, yɛ maŋ kpɛ yɛ deri poore, a pɔge a denoɔre kyɛ pãã puore ko yɛ Saa naŋ be zi-sɔglaa poɔŋ na. Lɛ la ka yɛ Saa naŋ nyɛrɛ yelsɔglɔ zaa na ko yɛ saŋyɔɔ. 7 Ka yɛneeŋ wa puoro, yɛ ta maŋ yele yelyenaa kaŋa yoŋ wagre zaa. Lɛ ka noba na naŋ ba baŋ sori na baŋ na tu a puoro Naaŋmen na maŋ erɛ. Ba teɛrɛɛŋ ka Naaŋmen na kyɛlle woŋ la ba puore sɔroo na, ba naŋ maŋ puore kɔɔre zuŋ. 8 Yɛ ta tɔglɔ ba. Yɛ sazu Saa baŋɛɛ yɛlɛ naŋ fɛrɛ yɛ serɛ kyɛ yɛŋ sɔroo gba.

9 “Azuŋ, ŋaa aŋ seŋ ka yɛ maŋ puore:

“‘Te Saa naŋ be sazuŋ, vɛŋ ka ho yuori na pɛgeyi. l 10 Vɛŋ ka ho Naaloŋ wa. Vɛŋ ka ho poboɔbo nyɛ eebo a tendaa zuŋ, aŋa lɛ a naŋ nyɛrɛ eebo sazuŋ na. 11 Ko te a te zenɛ ŋa bondirii; 12 di te yelbebe suuri ko te, aŋa lɛ te meŋ naŋ di te taaba yelbebe suuri ko ba na. 13 Soŋ te ka teneeŋ wa tuoro pigrinyɛ, kyɛ faa a te yi a Dɛɛvul nuureŋ.’

14 “Ka yɛneeŋ dire yɛ taaba yelfaare suuri korɔ ba, yɛ sazu Saa meŋ na di la yɛ yelfaare suuri ko yɛ. 15 Kyɛ ka yɛneeŋ ba di yɛ taaba yelfaare suuri a ko ba, yɛ Saa meŋ koŋ di yɛ yelfaare suuri a ko yɛ.

16 “Ka yɛneeŋ wa le noɔre, yɛ ta maŋ sãã yɛ niŋe aŋa lɛ na a bampuori-kombampoɔ noba naŋ maŋ erɛ na. Ba maŋ sãã la ba niŋe, b ka lɛ na vɛŋ ka noba baŋ ka ba le la noɔre. Yelmeŋɛ ka N yele korɔ yɛ, saŋyɔɔ zaa baŋ na nyɛ la lɛ. 17 Kyɛ yɛnee yɛŋ, ka yɛ naŋ wa le noɔre, yɛ maŋ pɛge yɛ niŋe, a de kãã sɔ yɛ zu, 18 ka lɛ vɛŋ ka noba ta baŋ ka yɛ le la noɔre. Kyɛ yɛ Saa naŋ be sazuŋ na yɛŋ na baŋeŋ. Yɛ Saa naŋ nyɛrɛ yelsɔglɔ zaa na ko yɛŋ saŋyɔɔ.

19 “Yɛ ta boɔrɔ bondaaŋ boma binne a teŋɛzuŋ. Bonso mɔgre c ane zoɔ̃ na baŋ sããŋaaŋ bare, ka naŋnyigri meŋ na baŋ kɔɔ kpɛ zu a boma. 20 Kyɛ yɛ boɔrɔ bondaaŋ boma binne sazuŋ, beŋ ka mɔgre ane zoɔ̃ ba kyebe na, ka naŋnyigri meŋ koŋ baŋ kɔɔ kpɛ zu a. 21 Zie na ho bondaaŋ boma naŋ be, beŋ ka ho sukyiri meŋ maŋ be.

22 “Nimie waa ŋa nensaalaa eŋdaa fentena. Azuŋ, ka ho nimieŋ wa be yelyenaa eŋɛŋ, ho eŋdaa zaa na kyããne la. d 23 Kyɛ ka ho nimieŋ ba kye yelyenaa eŋɛŋ, e ho eŋdaa zaa na ligeŋ. Ka a kyaanee naŋ be ho eŋɛŋ wa leɛ ligroŋ, nyɛ lɛ a ligroŋ naŋ na e kpoŋ aseŋ!

24 “Neɛzaa koŋ baŋ tonɔ korɔ nembɛrɛ bayi; o na kyiiri la kaŋa, a kyɛ nɔŋ kaŋa. Kyɛbee ka o kpimare kaŋa, a kyɛ gyɛ kaŋa bare. Yɛ koŋ baŋ e gbaŋgbaare ko Naaŋmen ane Bondaaloŋ.

25 “A lɛ zuŋ ka N yele korɔ yɛ ka: Yɛ ta kyerɛ yɛ nyɔvoɛ yɛlɛ a kyaare bon yɛŋ na di, kyɛbee bon yɛŋ na nyu. Yɛ ta kyerɛ yɛ eŋgama yɛlɛ a kyaare bonsuurii yɛlɛ. Nensaalaa nyɔvore ba e tegroŋ a gaŋ bondirii, ka o eŋdaa meŋ e tegroŋ a gaŋ bonsuurii bee? 26 Yɛ maaleŋ kaa a sazu nuuli velaa zaa nyɛ. A ba burɔ bonbie, kyɛbee a derɛ weɛ boma eŋnɛ bugri poɔŋ, kyɛ a yɛ sazu Saa maŋ koraaŋ bondirii. Yɛ ba e tegroŋ gaŋ a nuuli ŋa yaga zaa bee? 27 Yɛ buo soba la na kyerɛ o meŋɛ a na toɔ̃ tɔnne o nyɔvore aŋa awa bonyenaa? 28 Ane meŋ, bonso yɛŋ kyerɛ bonsuurii yɛlɛ? Yɛ zanne yelkaŋa yi lɛ na moɔ poɔ bon-puuro naŋ maŋ baa zieŋ. A ba tonɔ tonkpeɛne, kyɛbee a wuoro bonsuurii. 29 Kyɛ maaŋ yele korɔ yɛ, haali Naa Soolomoŋ neŋ o naaloŋ veɛloŋ zaa daŋ ba veɛlɛ seŋ a boma ŋa kaŋa zaa. 30 Ka ŋaaŋ la ka Naaŋmen maŋ maale a moɔ poɔ bon-puuro aŋ veɛlɛ, a naŋ maŋ bebe zenɛ ŋa, ka zie wa nyaana baŋ de a lɔɔ eŋ vũũ poɔŋ. Ka lɛ o koŋ baŋ ko yɛ bonsuurii ka yɛ su bee? Yɛnee noba naŋ taa sagediibu naŋ e fẽẽ? 31 Azuŋ, yɛ daŋ ta wa kyerɛ yɛ menne a yele ka, ‘Boŋ teŋ na di?’ kyɛbee, ‘Boŋ teŋ na nyu?’ kyɛbee, ‘Boŋ teŋ na su?’ 32 A boma ŋa la ka noba naŋ ba baŋ Naaŋmen moɔ̃ niŋe boɔrɔ. Yɛ Saa naŋ be sazuŋ na baŋɛɛŋ ka a boma ŋa yɛlɛ fɛrɛɛ yɛ meŋ.

33 “Yɛ moɔ̃ nimiri a de Naaŋmen Naaloŋ na yɛlɛ de weɛ yɛ zemmo poɔŋ, a lɛ tuuro o bege na meŋ zaa, lɛ la ka o pãã na de a boma ŋa zaa poɔ yɛ. 34 Azuŋ, yɛ daŋ ta wa kyerɛ bieu yɛlɛ, bonso bieu meŋ na taaɛ o meŋ eŋkyere yɛlɛ. Bebiri zaa, te maŋ taaɛ yelwonii teŋ na tuore.

7 “Ta dire ho taaba sɛrɛɛ, ka lɛ vɛŋ ka ba ta di ho meŋ sɛrɛɛ. 2 Lɛ na hoŋ dire ho taaba sɛrɛɛ na, lɛ la ka ba na di ho meŋ sɛrɛɛ. Lɛ na ho naŋ erɛ korɔ ho taaba na, lɛ neŋ o zu ka ba na e ko ho meŋ. 3 Bonso ka ho nyɛ muri naŋ be ho yɔɔ nimiriŋ, a kyɛ ba nyɛ wɛge naŋ be ho meŋɛ nimiriŋ? 4 Kyɛbee bonso ka ho yelko ho yɔɔ ka, ‘Vɛŋ ka N iri a muri naŋ be ho nimiriŋ,’ kyɛ ka wɛge be ho meŋɛ nimiriŋ? 5 Hooŋ naŋ waa bampuori-kombampoɔ neɛ! Daŋ iri a wɛge naŋ be ho nimiriŋ bare, ka lɛ vɛŋ ka ho nyɛrɛ soŋ a toɔ̃ iri a muri naŋ be ho yɔɔ nimiriŋ na bare.

6 “Yɛ ta de boma naŋ e forifori lɔɔ eŋ baare, kyɛbee a de bonnanɛɛ lɔɔ eŋ dobaare, ka lɛ naane a na neɛ a la sãã bare, a kyɛ leɛ wa ho eŋɛŋ a wa pere bo.

7 “Yɛ moɔ̃ niŋe soorɔ, ba na ko yɛ la; yɛ moɔ̃ niŋe boɔrɔ, yɛ na nyɛ la; yɛ moɔ̃ niŋe kpaara, ba na yuo ko yɛ la. 8 Neɛzaa naŋ soorɔ, ba na koo la, neɛzaa meŋ naŋ boɔrɔ, o na nyɛ la, neɛzaa naŋ kpaara, ba na yuo koo la. 9 Yɛ buo soba la be kyɛ ka o bidɔɔ na sɔre bondirii ka o de kuurii koo? 10 Kyɛbee ka onaŋ sɔre zommo, ho na de la waabo koo bee? 11 Azuŋ, ka yɛnee naŋ waa yelbebe demeŋ baŋ ka yɛ de kyɔɔta-sonne ko yɛ biiri, yɛ baŋ ka yɛ Saa naŋ be sazuŋ na meŋ na de la bonsonne ko neɛzaa naŋ sɔroo!

12 “Azuŋ, yelzaa yɛ naŋ boɔrɔ ka noba erɛ korɔ yɛ, yɛ meŋ erɛ lɛ korɔ ba. Yɛlɛ na meŋɛ a Bege neŋ a Daŋyelba naŋ wulo la lɛ.

13 “Tu a denoɔre naŋ e fogloo na kpɛ, bonso a sori naŋ gɛrɛ saammo poɔ denoɔre eɛ yɛloŋ, ka o tuubu meŋ e mɔlɔ, noba yaga kyɛnɛɛ a sori ŋa zuŋ. 14 Kyɛ a sori naŋ gɛrɛ nyɔvore poɔ waa la feelii, ka a denoɔre meŋ waa fogloo, noba fẽẽ lɛ yoŋ la kyɛnɛ a sori ŋa zuŋ.

15 “Yɛ kaara yɛ menne velaa a yi zirii daŋyelba yɛlɛ, ba maŋ wa la yɛ zie a erɛ ba yɛlɛ aŋa ba naŋ waa peere naŋ koŋ baŋ eɛ yelfaa zaa, kyɛ ba eɛ noba naŋ sereŋ waa ŋa mɔbaare naŋ boɔrɔ neɛ ka a ɔɔ. 16 Yɛ na baŋ baŋ a tuuro ba yel-eree eŋɛŋ. Neɛzaa daŋ ba pɔre grapere f yi gɔteere zuŋ, bee a pɔre kaŋkanne yi gɔzaŋaa teɛ zuŋ, kyɛbee? 17 Lɛ neŋ o zu la, teɛ zaa naŋ soma maŋ wɔŋɛɛ wɔŋ-sonne, kyɛ teɛ zaa naŋ ba soma maŋ wɔŋɛɛ wɔŋ-faare. 18 Teɛ naŋ soma koŋ baŋ wɔŋ wɔŋ-faare, ka teɛ naŋ ba soma meŋ koŋ baŋ wɔŋ wɔŋ-sonne. 19 Ka teɛŋ bebe a ba wɔnɔ wɔŋ-sonne, ba maŋ ŋmaa la a teɛ lɔɔ a de o eŋ vũũ poɔŋ. 20 Lɛ neŋ o zu la, yɛ na baŋɛɛ a zirii daŋyelba a tuuro ba yel-eree eŋɛŋ.

21 “A ba e ka neɛzaa naŋ boɔlɔ ma ka, ‘Daana, Daana,’ la na kpɛ a sazu Naaloŋ poɔ, kyɛ noba naŋ erɛ yɛlɛ na N Saa naŋ be sazuŋ naŋ boɔrɔ la na kpɛ be. 22 Noba yaga na yelko maŋ ana bebiri naŋ ka: ‘Daana, Daana, te ba de ho yuori daŋyeli yɛlɛ bee? A de ho yuori digi neŋ malekefaare bare bee? A lɛ de ho yuori meŋ toŋ neŋ tonkpeɛne yaga bee?’ 23 Lɛ la ka N pãã na yelko ba ka: ‘Maaŋ ba baŋ yɛ zie zaaŋ! Yɛ yi be te gaa, yɛnee naŋ waa neŋfaare!’

24 “Azuŋ, neɛzaa naŋ kyɛllɛ N yelyaga, a maŋ de a tonɔ neŋ toma waa ŋa dɔɔ yembaŋna kaŋa naŋ mɛ o die pi-kpɔgree zuŋ. 25 Saŋa na saa naŋ mi yaga zaa, ka lɛ vɛŋ ka kɔmpiiri wa, ka sasɛkpeɛne meŋ fu a ŋmɛ a die na, kyɛ a die da ba le, bonso o da arɛɛ pi-kpɔgree zuŋ. 26 Kyɛ neɛzaa naŋ kyɛllɛ N yelyaga, a ba de a tonɔ neŋ toma waa ŋa dɔɔ dambol naŋ mɛ o die biiree zuŋ. 27 Saŋa na saa naŋ wa mi, ka kɔmpiiri wa, ka sasɛkpeɛne meŋ fu a ŋmɛ a die yaga zaa na, a die da leeŋ a sãã o zaa kpɛlɛŋkpɛlɛŋ.”

28 Saŋa na Yezu naŋ wa yeli a yɛlɛ ama zaa baare na, a nembeɛoŋ nɔɛ zaaŋ da mãã neŋ sori na oŋ da tu a wulo ba na, 29 bonso o da wulo baŋ aŋa neɛ naŋ taa kpeɛ̃o, o wuluu na neŋ a bege wulwulibo wuluu na da ba yitaa.

a Kyɛbee “noba naŋ sigri ba menne.”

b A yelbiri “nyɛ” ba wulo neɛ naŋ de o nimie a nyɛ Naaŋmen, kyɛ a wuleeŋ ka o soba zannɛɛ Naaŋmen yɛlɛ a wa baŋ Naaŋmen velaa zaa.

c Kyɛbee “noba naŋ boɔrɔ emmaaroŋ.”

d A Faraziimine da eɛ a Gyuu noba ŋmenpuoreba mine naŋ da maŋ moɔrɔ ba moɔbo zaa ka ba tuuro yelbile zaa naŋ be Naaŋmen Bege na poɔŋ, ba da maŋ de la bege yaga meŋ poɔ a eŋɛŋ.

e Gɛhena e la zie kaŋa naŋ da be Gyɛruzɛlɛm daŋkyini na puoreŋ baŋ da maŋ nyegrɛ sagre. Gɛhena eɛ Giriki yuori na baŋ de ko Hiinɔm Baa na. A zie ŋa da be la takoreŋ saŋa Gyɛruzɛlɛm samun-duri sɛŋ ŋmentonkpeɛraa sɛŋ na. Sieree zaa kyebe a wuli ka ba da maŋ de la neŋ-vobɔ, kyɛbee dun-vobɔ lɔɔ eŋ Gɛhena vũũ na poɔŋ ka a di kyɛbee a nyɛ dɔgroŋ. Azuŋ, Gɛhena ba are ko zie kaŋa teŋ koŋ baŋ de te nimie nyɛ baŋ maŋ de nensaaleba siire lɔɔ eŋ be baŋ nyɛrɛ dɔgroŋ a vũũ poɔŋ tegitegilɛ. Kyɛ, Yezu neŋ o potuuribo da de la a yelbiri Gɛhena are ko saammo kpɛlɛŋkpɛlɛŋ.

f Kaa  5:22 muni zie yɛlɛ na.

g Kaa  5:22 muni zie yɛlɛ na.

h A Giriki yelbiri por·neiʹa eɛ yelbiri naŋ be a Baabole poɔŋ a wulo gaŋneŋ taa yɛlɛ mine naŋ ba pɛlɛ Naaŋmen poɔ. A gaŋneŋ taa yɛlɛ mine la kultasãã, sɛŋsɛŋ, noba naŋ ba kultaa kyɛ gaŋneŋ taa, dɔɔ neŋ dɔɔ kyɛbee pɔge neŋ pɔge gaŋneŋ taa, ane dɔɔ naŋ gana neŋ duŋo, kyɛbee pɔge naŋ tere sori ka duŋo gaŋ ne o.

i Lɛ wuleeŋ ka a ba seŋ ka ho pɛŋ o soba a eŋ koɔ̃.

j A noba ŋa da maŋ derɛɛ libie naŋ e zuyɔɔ a korɔ a Urom gɔmenante na. Ba taaba naŋ da e Gyuu noba na da ba nɔnɔ ba yɛlɛ.

k Lɛ wuleeŋ ka aseŋ ka nɔmmo te naŋ taa ko Naaŋmen neŋ te taaba paale.

l Kyɛbee “a e forifori.”

a Kyɛbee “go te.”

b Kyɛbee “a zagre ka ba maale ba menne.”

c Mɔgre e la bon-ɛgree mine naŋ maŋ mugrɔ bonsuurii ane boma mine.

d Kyɛbee “a paale neŋ kyaanee.”

e A yelbiri ŋa pare meŋɛ la, “nimi-faa; kyɛbee nimiri naŋ boɔrɔ boma yaga.”

f Grapere eɛ tewɔmɔ mine naŋ waa ŋa zemberemɛ.