Kɔ no mu nsɛm no do

Mfatoho A Ɔfa “Samarianyi Ɔyamuyiefo” Ho No, Ebɛnadze Na Yebotum Esua Efi Mu?

Mfatoho A Ɔfa “Samarianyi Ɔyamuyiefo” Ho No, Ebɛnadze Na Yebotum Esua Efi Mu?

Mbuae a Bible no dze ma

Wɔtaa dze asɛmfua “Samarianyi ɔyamuyiefo” gyina hɔ ma obi a ɔboa afofor aber a wohia mboa no. Wonyaa dɛm asɛmfua yi fii mfatoho bi a Jesus mae no mu. Nna mfatoho no fa ɔbarimba bi a ɔboaa obi ɔmmfa ho dɛ nna wommfi kurow anaa ɔman kor mu no ho.

Dza yɛrebɛka ho asɛm

 Ebɛnadze na Jesus kaa ho asɛm wɔ dɛm mfatoho no mu?

Mfatoho a Jesus mae no, no mu nsɛm kakra nye yi: Nna Jewnyi bi fi Jerusalem rokɔ Jericho. Aber a ɔnam kwan do rokɔ no, ewifo towee hyɛɛ no do gyee noho ndzɛmba, na wɔboor no ara ma nkyɛ aaka ketseketse ma oeewu.

Jewnyi ɔsɔfo bi botwaa mu wɔ kwan no mu na ɔammboa nyia wopiraa no no. Ekyir yi, Jewnyi bi so a ɔyɛ edwuma wɔ asɔrfi hɔ so botwaa mu na ɔno so ammboa nyia wopiraa no no. Ɔwɔ mu dɛ nna hɔn beenu no nyina nye ɔbarimba a woepirapira no no fi ɔman kor mu dze, naaso hɔn mu biara ammboa no.

Ekyir koraa no, ɔbarimba bi a ofi ɔman fofor do bopue no do. Nna ɔyɛ Samarianyi. (Luke 10:33; 17:16-18) Ɔbarimba a woepirapira no no ho yɛɛ no mbɔbɔr, ntsi ɔdze edur guguu no kur no do, na ɔdze no kɔr ahɔhodan bi mu na ɔhwɛɛ no maa adze kyee. Adze kyee no, otuaa sika maa nyia ɔhwɛ ahɔhodan no do no dɛ ɔnhwɛ ɔbarimba no mma no. Afei ɔkaa kyerɛɛ no dɛ, sɛ kaw fofor biara ba ekyir a, ɔba a obotua.​—Luke 10:30-35.

 Ebɛnadze na ɔmaa Jesus kaa dɛm mfatoho yi?

Nna ɔbarimba bi wɔ adwen dɛ nyimpa a ɔnye hɔn fi ɔman kor anaa ɔnye hɔn wɔ ɔsom kor mu no nkotsee na obotum ayɛ hɔn papa. Ntsi Jesus maa dɛm mfatoho yi dze tseen ɔbarimba no n’adwen. Ɔboaa no ma onyaa esuadze tsitsir bi. Ɔno nye dɛ ɔnnyɛ no kuromfo a wɔyɛ Jewfo no nkotsee na ɔsɛ dɛ ɔyɛ hɔn papa. (Luke 10:36, 37) Wɔkyerɛɛw dɛm mfatoho yi wɔ Bible no mu ama obiara a ɔpɛ dɛ Nyankopɔn pɛ n’asɛm no eesua biribi efi mu.​—2 Timothy 3:16, 17.

 Ebɛnadze na yebotum esua efi mfatoho yi mu?

Esuadze a ɔwɔ dɛm mfatoho yi mu nye dɛ, sɛ obi yɛ nyɛnko pa a, ndzɛmba a ɔyɛ no na ɔma yehu dɛ ɔyɛ nyɛnko pa. Sɛ ohu dɛ obi ruhu amandze anaadɛ ɔreberɛ a, ɔnndan n’ekyir mma no. Sɛ nyimpa no fi henfa o, ɔtse dɛn o, nnyɛ hɔ na ɔhwɛ, na mbom dza ohia no ara nye dɛ ɔbɛyɛ biribi dze aboa no. Obi a ɔyɛ nyɛnko pa no, dza ɔpɛ dɛ nkorɔfo yɛ ma no no, dɛmara na ɔyɛ ma hɔn.​—Matthew 7:12.

 Nna woananom nye Samariafo no?

Nna Samariafo no tse Judea kurow no n’etsifi afamu. Asɛm no nye dɛ, Jewfo binom waree hɔn a wɔnnyɛ Jewfo, na hɔn asefo no ka hɔn a nna wɔtse Samaria no ho.

Aber a Jesus bae no, nna Samariafo no ankasa atsew hɔn som. Nwoma enum a odzi kan wɔ Hebrew Kyerɛwnsɛm no mu no, nna ɔno na wɔgye tom. Dza wɔaka no dze, nna wommbu no dɛ ɔka Kyerɛw Krɔnkrɔn no ho.

Jesus n’aber do no, nna Jewfo no kyir Samariafo no kɔkɔɔkɔ; nna wɔmmpɛ dɛ wɔbɛn hɔn mpo. (John 4:9) Jewfo no binom mpo dze, sɛ nna wɔpɛ dɛ wɔhyehyɛ obi ahorba a, nna wɔdze “Samarianyi” frɛ dɛm nyimpa no.​—John 8:48.

 Mfatoho a ɔfa “Samarianyi ɔyamuyiefo” no ho no, ehwɛ a ɔyɛ biribi a osii ankasa?

Kyerɛwnsɛm no nnka dɛ Jesus ne mfatoho a ɔfa Samarianyi no ho yɛ asɛm a osii ankasa. Naaso asɛm no nye dɛ, sɛ nna Jesus rekyerɛkyerɛ a, adze kor a ɔtaa yɛ nye dɛ, ndzɛmba nye mbea ahorow a n’etsiefo no nyim no, nna ɔka ho asɛm mbrɛ ɔbɛyɛ a wɔbɛtse dza ɔreka no ase yie.

Nsɛm a ɔwɔ mfatoho no mu no, no mu pii wɔ hɔ a abakɔsɛm ma yehu dɛ ɔyɛ nokwar. Bi na odzidzi do yi:

  • Ofitsi Jerusalem rokɔ Jericho no, nna kwan no ne tsentsen bor kilomita 20 anaa akwansin 12. Nna kwan no sian. Jesus so kaa dɛ nna akwantufo a wofi “Jerusalem [no] risian akɔ Jericho.”​—Luke 10:30.

  • Asɔfo na Levifo a nna wɔtse Jericho no, nna wɔtaa fa dɛm kwan yi do kɔ Jerusalem.

  • Nna kwan no do yɛ dzinn, ntsi nna ewifo taa kɛtsɛw hɔ gye akwantufo no hɔn ho ndzɛmba, nkanka obi a nankotsee nam no.