Skip to content

Mawu ka Nɔ Huzu Linlin Tɔn À?

Mawu ka Nɔ Huzu Linlin Tɔn À?

Xósin e Biblu na é

 Ganji, é nɔ wà mɔ̌. Nú gbɛtɔ́ lɛ ɖyɔ nǔwalɔ yetɔn lɛ ɔ, éɖesunɔ nɔ ɖyɔ gbeta e kɔn é wá é. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, hwenu e Mawu sɛ́ wɛn hwɛɖónúmɛ tɔn ɖé dó mɛ e ɖò Izlayɛli hwexónu tɔn ɔ mɛ lɛ é ɔ, é ɖɔ: “Afɔ nyɔ́ ɔ, ye na ɖótó we, bɔ mɛ ɖokpo ɖokpo na jó gbɛ̀ nyanya e é nɔ zán ɔ dó. Un ko lin na sɛ́ awě dó ye, ɖó nǔ nyanya e ye nɔ wà é wu; enyi ye ka ɖótó we ɔ, un na gbɔ bo jó dó.”Jelemíi 26:3.

 Lilɛdógbeɖevomɛtɔ́ Biblu tɔn gegě lilɛ wemafɔ enɛ bo ɖɔ ɖɔ Mawu na “lɛkɔ sín” awě e é lin na sɔ́ dó xò mɛ na é gudo, bɔ è sixu mɔ nǔ jɛ mɛ ɖɔ afɔ wɛ é ɖè nyi dò. É ɖò mɔ̌ có, xókwín Ebléegbe tɔn dodó ɔ sín tinmɛ sixu nyí “huzu linlin alǒ nǔ e wà gbé è ja é.” Akɔwé ɖokpo wlán ɖɔ: “Huzuhuzu e gbɛtɔ́ lɛ nɔ bló ɖò nǔwalɔ yetɔn lɛ sín akpáxwé é wɛ nɔ zɔ́n bɔ Mawu nɔ huzu hwɛɖónúmɛ tɔn.”

 É ɖò wɛn ɖɔ Mawu sixu huzu linlin tɔn, amɔ̌, enɛ wɛ xlɛ́ ɖɔ é ɖó na wà mɔ̌ dandan ǎ. Biblu ɖɔ ninɔmɛ e mɛ Mawu ma huzu linlin tɔn ɖè ǎ lɛ é ɖé lɛ xó:

  •   Mawu na tɛn Balaki nú é ɖyɔ linlin éyɛ Mawu ɔ tɔn bo dónu togun Izlayɛli tɔn ǎ.—Kɛ́nsísɔ́ 23:18-20.

  •   Hwenu e Axɔ́su Izlayɛli tɔn Sawulu wá dóve ɖò nǔnyanyawiwa mɛ bǐ é ɔ, Mawu huzu linlin e é ɖó ɖɔ é kún sɔ́ na nyí axɔ́su ó é ǎ.—1 Samuwɛli 15:28, 29.

  •   Mawu na ɖè akpá e é dó ɖɔ emi na sɔ́ Vǐ emitɔn bɔ é na nyí vɔsanúxwlémawutɔ́ kaka sɔyi é. Mawu na huzu linlin Tɔn ǎ.—Ðɛhan 110:4.

Biblu ka ɖɔ ɖɔ Mawu kún nɔ huzu gbeɖé ó à cé?

 Ɛɛn, Biblu ɖɔ nǔ e Mawu ɖesunɔ ɖɔ é bo ɖɔ: “Nyɛ Mawu Mavɔmavɔ ɔ, un nɔ huzu ǎ.” (Malacíi 3:6) Éɖokpo ɔ jɛn lɛ́ ɖɔ: “Mawu nɔ huzu ǎ; é ɖò ɖebǔ ɔ, é nɔ dó zinflu ǎ.” (Jaki 1:17) É ɖò mɔ̌ có, enɛ sɔ́ ta nǔ e Biblu ɖɔ dó Mawu wu ɖò linlin tɔn lɛ huzuhuzu sín akpáxwé é ǎ. Mawu nɔ huzu ǎ, ɖó jijɔ tɔn lɛ kpo nǔgbododó tɔn e jinjɔn wanyiyi kpo hwɛjijɔ kpo jí lɛ é kpo nɔ ɖyɔ gbeɖé ǎ. (Sɛ́nflínmɛ 32:4; 1 Jaan 4:8) Amɔ̌, é sixu na alixlɛ́mɛ vovo lɛ mɛ, bo lɛ́ wà mɔ̌ ɖò táan vovo mɛ. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, Mawu na alixlɛ́mɛ e gbɔn vo nú yeɖée lɛ é Axɔ́su Davidi nú é na fun ahwan ɖebɔdoɖewu we, é ɖò mɔ̌ có, wlɛnwín we lɛ bǐ wɛ w’azɔ̌.—2 Samuwɛli 5:18-25.

Gbɛtɔ́ e Mawu dá é ka lɛ́ wá vɛ́ n’i wɛ à?

 Eǒ, amɔ̌, é nɔ vɛ́ n’i ɖɔ gbɛtɔ́ e é dá lɛ é gegě wɔn ya n’i bo lɛ́ gbɛ́ ɛ. Ee Biblu ɖò ninɔmɛ e ɖò ayǐ jɛ nukɔn nú Sinvɔgbɛ Nɔwée hwenu tɔn é xó ɖɔ wɛ é ɔ, é ɖɔ: “Ee Mawu Mavɔmavɔ mɔ mɔ̌ ɔ, gbɛtɔ́ e é bló ɔ wá vɛ́ n’i, bɔ akpɔ ɖó è.” (Bǐbɛ̌mɛ 6:6) Ðò wemafɔ enɛ mɛ ɔ, xógbe “vɛ́ n’i” ɔ gosin xókwín Ebléegbe tɔn e tinmɛ tɔn sixu nyí “linlin huzuhuzu” é mɛ. Mawu huzu linlin tɔn dó gbɛtɔ́ e nɔ gbɛ̀ jɛ nukɔn nú Sinvɔgbɛ ɔ lɛ é wu, ɖó ye huzu nǔnyanyawatɔ́ wutu. (Bǐbɛ̌mɛ 6:5, 11) Nǔgbo wɛ ɖɔ ali nyanya e ye wlí é vɛ́ n’i có, é ka huzu linlin e é ɖó nú gbɛtɔ́ lɛ bǐ é ǎ. Nǔgbo ɔ, é bló bɔ Nɔwée kpo xwédo tɔn kpo xò Sinvɔgbɛ ɔ zlɛ́ bo gbɔn mɔ̌ mɛ dó kpò gbɛtɔ́ lɛ nyi gbɛ̀.—Bǐbɛ̌mɛ 8:21; 2 Piyɛ́ɛ 2:5, 9.