Skip to content

ALƆDÓ NÚ XWÉDO LƐ

Lee A Sixu Ðu Ðò Xomɛsin Towe Jí Gbɔn É

Lee A Sixu Ðu Ðò Xomɛsin Towe Jí Gbɔn É

 Mɛ e a da é ɖɔ nùɖé, alǒ wà nùɖé b’ɛ vɛ́ nú we, bɔ a tɛ́n kpɔ́n bo na hwla xomɛsin towe. Amɔ̌, é mɔ ɖɔ nùɖé jɛ dò, bo jɛ nǔ kanbyɔ we jí. Xomɛ lɛ́ sìn we gɔ́ na. Nɛ̌ a ka sixu ɖu ɖò xomɛsin towe jí ɖò ninɔmɛ mɔhun mɛ gbɔn?

 Nǔ e a ɖó na tuùn é

  •   Hwiɖée jijodó nú xomɛsin sixu wà nǔ dó lanmɛ towe wu. Dobanunǔ xlɛ́ ɖɔ xomɛsin e è ma ɖeɖɛ ǎ é nɔ zɔ́n bɔ è nɔ jɛ hunyiji-hunwadozɔn, hǔnzɔn, linkpɔ́nzɔn, bɔ nǔ e nɔ li nùɖuɖu ɖò xomɛ lɛ é nɔ gbɛ́ azɔ̌. Xomɛsin nɔ lɛ́ zɔ́n amlɔmadɔ́, adohu-adohu magbokɔ, nǔtɔ́nɖowǔ baɖabaɖa lɛ kpo hunkàngbadótaglomɛzɔn kpo. Biblu sín hwɛ jɔ bɔ é ɖɔ: “Jǒ xomɛsin dó, . . . a táa wà nǔ nyì dò.”—Ðɛhan 37:8.

  •   Xomɛsin hwlàhwlá lɔmɔ̌ sixu wà nǔ dó mɛ wu. Enyi mǐ kpó ɖò xomɛ sìn dó ayi mɛ wɛ ɔ, é sixu cí azɔn ɖé ɖɔhun, bo na wà nǔ dó mǐ wu ɖò lanmɛ. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, a sixu jɛ linlin e nɔ sísɛ́ mɛ bɔ è nɔ xò nǔ kpɔ́n dó mɛ ɖevo lɛ wu, alǒ mɔ xó ɖɔ dó ye wu é ɖó jí. Linlin enɛ sixu zɔ́n bɔ kpɔ́ ninɔ xá mɛ ɖevo lɛ na vɛwǔ nú we, bo sixu wà nǔ dó alɔwliwli towe wu tawun.

 Nǔ e a sixu wà é

  •   Ðǒ ayi mɛ e a da é sín jijɔ ɖagbe lɛ wu. Slɛ́ nǔ ɖagbe e a yí wǎn na ɖò mɛ e a da é gɔ́n lɛ é atɔn. Hweɖevonu e xomɛ na sìn we dó nǔ e é wà é ɖé wu é ɔ, lin tamɛ dó jijɔ tɔn e wu a ɖ’ayi lɛ é jí. Enɛ sixu d’alɔ we bɔ a na ɖu ɖò xomɛsin towe jí.

     Nugbodòdó Biblu tɔn: ‘Mi tuùn nǔ e è wà nú mi é nú mɛ.’—Kolosinu lɛ 3:15.

  •    Tɛ́n kpɔ́n bo nɔ ɖó linlin hwɛsɔkɛ mɛ tɔn. Nukɔntɔn ɔ, tɛ́n kpɔ́n bo sɔ́ hwiɖée ɖó mɛ e a da é tɛnmɛ. Enɛ na d’alɔ we bɔ a na dó gǎn bo sè wuvɛ̌ xá ɛ, enɛ wɛ Biblu ylɔ ɖɔ è ni “ɖó ayixa ɖokpo ɔ.” (1 Piyɛ́ɛ 3:8) Enɛ gudo ɔ, kanbyɔ hwiɖée ɖɔ, “Xomɛ e sìn wɛ un ɖè é syɛn kaka bɔ un sixu sɔ́ hwɛ kɛ mɛ ǎ wɛ à?

     Nugbodòdó Biblu tɔn: “Wi e ɖò ta tɔn ɔ wu wɛ é nɔ kpɔ́n dó dó wɔn agɔ e è jɛ dó è lɛ.”—Nùnywɛxó 19:11.

  •    Nɔ zán xomɛnyínyɔ́ kpo ayiɖote kpo dó ɖè lee nǔ cí nú we é xlɛ́. Nɔ zán “un” dó xógbe mɛ. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, a sixu ɖɔ, “Ee zǎn ɖò kúkú wɛ é ɔ, ado jɛ huhu mì jí ɖó un mɔ ɖɔ a kún na ɖò ayijayǐ mɛ ó,” é nyɔ́ hú a ni ɖɔ, “A nɔ keya nú mɛ ǎ, b’ɛ zɔ́n bɔ a tlɛ sixu ylɔ bo ɖɔ fí e a ɖè é nú mì ǎ.” Xóɖiɖɔ dɛ̌dɛ̌ sixu d’alɔ we bɔ a na ɖu ɖò xomɛsin towe jí.

     Nugbodòdó Biblu tɔn: “Xó mitɔn lɛ ni nɔ nyɔ́ sè tɛgbɛ, bo nɔ dɔn mɛ; mi na tuùn lee mi na nɔ na xósin mɛ ɖokpo ɖokpo gbɔn é.”—Kolosinu lɛ 4:6.

  •    Nɔ ɖótó mɛ kpo sísí kpo. Enyi a ɖɔ xó kpé hǔn, nǎ tɛn mɛ e a da é bonu é lɔ ni ɖɔ xó, ma ka ɖ’afɔ ɖɛ̌ jí n’i ó. Enyi é ɖɔ xó kpé hǔn, vɔ̌ sìn sɛ̀ xwè nú nǔ e é ɖɔ lɛ é, bo kpɔ́n ɖɔ a mɔ nǔ jɛ ye mɛ ganji à jí. Tó e a ɖó è kpowun é sixu wà ɖagbe tawun, bo zɔ́n bɔ a na ɖu ɖò xomɛsin towe jí.

     Nugbodòdó Biblu tɔn: “Nɔ yawu bo na sè, ma nɔ zɔn xó jí ó.—Jaki 1:19, nwt.