Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Ani Okaiɔ?

Ani Okaiɔ?

Ani Okaiɔ?

Ani onyã Buu-Mɔɔ srɔtoi ni ba nyɛsɛɛ nɛɛ akanemɔ he? Ojogbaŋŋ, kwɛmɔ akɛ obaanyɛ oha sanebimɔi ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ ahetoo lo:

Mɛni tsɔɔ akɛ Yesu yɛ nyɛmimɛi hii kɛ yei?

Biblia lɛ kɛɔ nakai yɛ Mateo 13:55, 56 kɛ Marko 6:3. Akɛ Hela wiemɔ (adelphos) ni yɔɔ nɛkɛ kukuji nɛɛ amli lɛ tsuɔ nii ni akɛtsɔɔ “heloonaa tsakpaa loo mla naa tsakpaa ko mli [ni] etsɔɔ nyɛmimɛi ni ji nyɛ kɛ tsɛ kome bii aloo nyɛ bii loo tsɛ bii pɛ.” (The Catholic Biblical Quarterly, January 1992)—12/15, baafa 3.

Mɛɛ tsakemɔ yɛ bɔ ni awuɔ ta ahaa lɛ he eje kpo faŋŋ, ni mɛni ji nibii titri ni kɛbaa?

Tai ni ehao adesai yɛ nyɛsɛɛ afii nɛɛ amli lɛ titri ji maŋ tai—tai yɛ maŋbii akui ni teɔ shi woɔ amɛhe yɛ maŋ kometoo lɛ nɔŋŋ mli. Hetsɛ̃ kɛha maŋ nɔ kɛ wiemɔ kuu mli ni ajɛ, jamɔ mli béi, jalɛ sane ni ayeee, kɛ maŋkwramɔŋ basabasafeemɔ ji nibii ni kɛbaa. Nɔ kroko hu ni kɛbaa ji hiɛjoomɔ ni anáa yɛ nɔyeli hewalɛ kɛ shika taomɔ he.—1/1, baafa 3-4.

Te wɔfeɔ tɛŋŋ wɔleɔ akɛ ejeee Yesu yiŋtoo kɛha Kristofoi akɛ amɛtĩ nuŋtsɔ lɛ sɔlemɔ lɛ mli wiemɔi lɛ amli kɛjɛ yitsoŋ lɛ?

Yesu kɛ sɔlemɔ he nɔkwɛmɔnɔ nɛɛ ha yɛ e-Gɔŋ nɔ Shiɛmɔ lɛ mli. Aaafee nyɔji 18 sɛɛ lɛ, etĩ saji otii titri ni yɔɔ fãmɔ ni ekɛha kɛtsɔ hiɛ yɛ sɔlemɔ he lɛ mli ekoŋŋ. (Mateo 6:9-13; Luka 11:1-4) Nɔ ni sa kadimɔ waa ji anɔkwa sane ni eji akɛ ekɛ nakai wiemɔi lɛ nɔŋŋ etĩii sɔlemɔ lɛ mli, ni tsɔɔ akɛ ekɛ jamɔŋ kusumii ahe sɔlemɔ ko haaa koni atĩ mli kɛjɛ yitsoŋ.—2/1, baafa 8.

Yɛ Nu Afua lɛ sɛɛ lɛ, nɛgbɛ okpo lɛ ná mutso baafɔ ni ekɛba adeka lɛ mli lɛ kɛjɛ?

Wɔleee ŋoo naawalɛ ni yɔɔ nu lɛ mli aloo bɔ ni emli edɔ loo emli yɔɔ ŋanii ha lɛ mli. Shi ale mutsei akɛ amɛkwɛ̃ɔ ekoŋŋ yɛ be mli ni afo afɔ shi lɛ po sɛɛ. No hewɔ lɛ, ekolɛ ekomɛi ahiɛ kpataaa yɛ nu afua lɛ mli, ni amɛtsɛ̃mɔ baai yɛ no sɛɛ.—2/15, baafa 31.

Te fee tɛŋŋ ni Yehowa Odasefoi ni yɔɔ Biafra lɛ anine shɛ mumɔŋ niyenii anɔ yɛ Nigeria maŋ ta be lɛ mli, beni awo he ni amɛyɔɔ lɛ he ka lɛ?

Aha maŋ nitsulɔ ko nitsumɔ yɛ post ɔfis ko ni yɔɔ Europa lɛ mli, ni aha mɔ kroko hu nitsumɔ yɛ Biafra kɔɔyɔɔŋ lɛji adaamɔhe lɛ. Amɛyi enyɔ lɛ fɛɛ ji Odasefoi. Amɛkpɛlɛ nitsumɔ ni yɔɔ oshara akɛ amɛkɛ mumɔŋ niyenii baaya Biafra lɛ nɔ, ni enɛ ha nyɛmimɛi babaoo na he sɛɛ kɛyashi ta lɛ ba naagbee yɛ afi 1970.—3/1 baafa 27.

Mɛni akɛ Westphalia Toiŋjɔlɛ lɛ tsu, ni mɛɛ gbɛ nɔ jamɔ kɛ ehe wo mli yɛ?

Jamɔ Hiɛtsakemɔ lɛ gbala maŋtsɛyeli lɛ mli ewo hemɔkɛyelii etɛ amli—Katolik jamɔ, Luther jamɔ, kɛ Calvin jamɔ. Ato Protestant Kuu lɛ kɛ Katolik Kpaŋmɔ lɛ shishi yɛ afii ohai 17 lɛ shishijee mli. Kɛkɛ ni jamɔŋ béi te shi yɛ Bohemia ni emli bawo wu kɛbatsɔ majimaji ateŋ hewalɛ he pelemɔ. Katolik kɛ Protestant nɔyelɔi tao ni amɛná maŋkwramɔŋ hewalɛ kɛ jarayeli he sɛɛ. Naagbee lɛ, afee toiŋjɔlɛ he kpee yɛ Germany maŋ bibioo ni ji Westphalia lɛ mli. Yɛ nɔ ni miihe ashɛ afii enumɔ sɛɛ lɛ, akɛ nine wo Westphalia Kpaŋmɔ lɛ shishi yɛ afi 1648 mli ni enɛ kadi ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ Europa shishijee akɛ shikpɔŋ wulu ni maji babaoo ni yeɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛhe nɔ yɔɔ mli.—3/15, baafa 20-23.

Mɛni ji “kooloo lɛ” okadi lɛ loo gbɛi—yibɔ 666 lɛ shishi?

Atsĩ okadi nɛɛ tã yɛ Kpojiemɔ 13:16-18 lɛ mli. Kooloo lɛ kɔɔ adesai anɔyeli he, ni “gbɔmɔ yibɔ” ni kooloo lɛ hiɛ lɛ tsɔɔ akɛ nɔyelɔi jieɔ adesai afatɔɔ shihilɛ kpo. Yibɔ ni ji 6 ni akɛfata 60 kɛ 600 he lɛ tsɔɔ akɛ eshɛɛɛ kwraa yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ. Mɛi ni hiɛ okadi nɛɛ kɛ jamɔ ni woo yɔɔ mli haa maŋkwramɔŋ Nɔyeli lɛ, loo amɛkwɛɔ lɛ gbɛ kɛha yiwalaheremɔ.—4/1, baafa 4-7.