Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

 BIBLIA LƐ TSAKEƆ MƐI

Mi Pɛ Mihe Misusuɔ

Mi Pɛ Mihe Misusuɔ
  • BE NI AFƆ LƐ: 1951

  • MAŊ NƆ NI EJƐ: GERMANY

  • MƆ NI EJI TSUTSU: HENƆWOLƆ, ESUMƆƆ NI ENÁ HEYELI

MITSUTSU SHIHILƐ:

Be ni mi ji gbekɛ lɛ, no mli lɛ, miweku lɛ yɛ he ko ni bɛŋkɛ Leipzig, yɛ East Germany, ni wɔkɛ Czech kɛ Poland maji lɛ ahusui lɛ anaa jekɛɛɛ. Be ni miye afii ekpaa lɛ, ataa nitsumɔ lɛ kɛwɔ tee maŋsɛɛ—klɛŋklɛŋ lɛ wɔtee Brazil ni no sɛɛ lɛ wɔtee Ecuador.

Be ni miye afii 14 lɛ akɛ mi tee skul ko ni awɔɔ jɛmɛ yɛ Germany. Akɛni mifɔlɔi yɛ shɔŋŋ yɛ Amerika Wuoyigbɛ hewɔ lɛ, ehe bahia ni mi diɛŋtsɛ makwɛ mihe. Enɛ hã mibatsɔ mɔ ko ni sumɔɔ ni ená heyeli. Misusuuu he kwraa akɛ minifeemɔ nii lɛ baanyɛ asa mɛi krokomɛi ahe.

Be ni miye afii 17 lɛ, mifɔlɔi ku amɛsɛɛ kɛba Germany. Shishijee lɛ, mikɛ amɛ fɛɛ hi hekome yɛ amɛshĩa lɛ. Shi akɛni misumɔɔ ni maná heyeli hewɔ lɛ, minyɛɛɛ maba mihe shi mahã hegbɛ ni amɛyɔɔ lɛ ni mikɛ amɛ ahi shi. Be ni miye afii 18 lɛ mishi shĩa.

Mibatsɔ mɔ ko ni bɛ jeŋ miishɛɛ ní miitao ale nɔ hewɔ kwraa ni adesai yɔɔ shihilɛ mli. Be ni mikpa adesai srɔtoi ashihilɛ kɛ gbɛjianɔtoi srɔtoi ashi lɛ, miyiŋ tsɔ ni miyoo akɛ nɔ ni fe fɛɛ ni manyɛ mikɛ mishihilɛ afee ji ni mayashara shi yɛ hei kɛkpa nibii ni yɔɔ shibɔlemɔ ŋulami fɛfɛo nɛɛ nɔ lɛ ashi dani adesai afite lɛ.

Mifã kɛshi Germany, mihe moto, ni mita kɛtee Afrika. Etsɛɛɛ kwraa ni ehe bahia ni maku misɛɛ kɛya Yuropa koni miyasaa moto lɛ. No sɛɛ etsɛɛɛ lɛ, mibaje ŋshɔ ko naa yɛ Portugal. Mikpɛ miyiŋ akɛ mikɛ nu hiɛ lɛlɛ baabɔi gbɛfãa moŋ fe ni mikɛ moto baafã gbɛ.

Mikɛ mihe bɔ kuu ko ni miito gbɛjianɔ ni amɛkɛ ŋshɔ hiɛ lɛlɛ afo Atlantik Ŋshɔ lɛ he. Mikɛ Laurie, ni ji mɔ ni batsɔ miŋa sɛɛ mli lɛ kpe yɛ mɛi nɛɛ ateŋ. Klɛŋklɛŋ lɛ, wɔta lɛlɛ mli kɛtee Caribbean ŋshɔkpɔi lɛ anɔ. No sɛɛ lɛ, wɔku wɔsɛɛ kɛteeYuropa be ni wɔhi Puerto Rico be fioo sɛɛ lɛ. Wɔgbɛkpamɔ ji akɛ wɔbaaná lɛlɛ ko ni abalaa yɛ he ni wɔbaanyɛ wɔtsake bɔ ni afee lɛ lɛ mli, ni wɔfee lɛ nɔ ni wɔbaanyɛ wɔhi mli. Shi be ni wɔkɛ nyɔji etɛ etao lɛ, nɔ ko ni wɔkpaaa gbɛ ba. Anyɛ minɔ akɛ mibafata Germany asraafoi lɛ ahe. Enɛ hã yiŋ ni wɔkpɛ lɛ ba naagbee trukaa.

Mikɛ nyɔji 15 sɔmɔ akɛ Germany nu hiɛ asraafoi lɛ ateŋ mɔ kome. Nakai beaŋ mikɛ Laurie bote gbalashihilɛ mli, ni wɔto gbɛjianɔ koni wɔtsa bɔ ni wɔfãa gbɛ yɛ nu hiɛ lɛ nɔ. Be ni eshwɛ  fioo ni mayasɔmɔ akɛ asraafonyo lɛ, no mli lɛ wɔhe lɛlɛ bibioo ko ni abalaa bɛ he. Be ni miyɔɔ asraafoi anitsumɔ lɛ mli lɛ, fiofio lɛ wɔtsake bɔ ni afee lɛlɛ bibioo lɛ ahã lɛ mli, ni wɔfee lɛ bɔ ni anyɛɔ akɛfãa gbɛ. Wɔkpɛ wɔyiŋ akɛ wɔbaahi mli, ní wɔnyɛ wɔya nɔ wɔkpa nibii ni yɔɔ shibɔlemɔ ŋulami fɛfɛo nɛɛ nɔ lɛ ashi. Nɛkɛ beaŋ—be ni mishi asraafoi anitsumɔ lɛ, shi wɔnako wɔgbe wɔ lɛlɛ lɛ naa, ni Yehowa Odasefoi ba wɔŋɔɔ ni amɛkɛ wɔ babɔi Biblia lɛ kasemɔ.

BƆ NI BIBLIA LƐ TSAKE MISHIHILƐ:

Klɛŋklɛŋ lɛ, minaaa akɛ ehe miihia ni matsake nibii babaoo yɛ mishihilɛ mli. Mikɛ yoo ni mikɛyɔɔ lɛ ebote gbalashihilɛ mli agbɛnɛ, ni mikpa tawa shɛremɔ momo. (Efesobii 5:5) Kɛ̃lɛ, misusu akɛ wɔyiŋtoo akɛ wɔbaafã gbɛ kɛkpa je lɛŋ he fɛɛ he lɛ ji nɔ ko ni sɛɛnamɔ yɔɔ he waa, ejaakɛ wɔkɛ wɔbe fɛɛ baatsu nii kɛkpa nibii ni Nyɔŋmɔ ebɔ ni yɔɔ naakpɛɛ lɛ ashi.

Shi kɛ̃lɛ, yɛ anɔkwale mli lɛ, ehe miihia ni mafee tsakemɔi—titri lɛ yɛ mishihilɛ mli. Yɛ minyɛmɔi kɛ nibii ni minyɛ mifee lɛ amli fɛɛ lɛ, ana mi akɛ mɔ ko ni kɛ ehe fɔ̃ɔ ehe nɔ, ní woɔ ehe nɔ waa. Mi pɛ mihe misusuɔ.

Gbi ko lɛ, mikane Yesu Gɔŋ nɔ Shiɛmɔ ni ehe gbɛ́i waa lɛ. (Mateo, yitso 5-7) Shishijee lɛ, minuuu nɔ ni Yesu wie yɛ nɔ ni hãa anáa miishɛɛ lɛ he lɛ shishi. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ewie akɛ mɛi ni hɔmɔ kɛ kumai yeɔ amɛ lɛ yɛ miishɛɛ. (Mateo 5:6) Mibi mihe akɛ te aaafee tɛŋŋ ni mɔ ko ni yɔɔ hiamɔ shihilɛ tamɔ nɛkɛ mli lɛ baaná miishɛɛ? Be ni mitee nɔ mikase nii lɛ, mibayɔse akɛ wɔ fɛɛ wɔyɛ mumɔŋ hiamɔ nii, ni akɛ esa akɛ wɔjɛ heshibaa mli wɔkpɛlɛ nɔ akɛ wɔyɛ hiamɔ nii dani wɔnine baanyɛ ashɛ yelikɛbuamɔ nɔ. Etamɔ bɔ pɛ ni Yesu kɛɛ lɛ, akɛ: ‘Mɛi ni le akɛ mumɔŋ nibii ahe miihia amɛ lɛ yɛ miishɛɛ.’Mateo 5:3.

Be ni wɔje Biblia lɛ kasemɔ shishi yɛ Germany lɛ sɛɛ lɛ, mi kɛ Laurie shi kɛtee France, ni sɛɛ mli lɛ, wɔtee Italy. He fɛɛ he ni wɔyaa lɛ, wɔnaa Yehowa Odasefoi. Ekomefeemɔ ni yɔɔ amɛteŋ kɛ bɔ ni amɛjɛɔ amɛtsuiaŋ amɛjieɔ suɔmɔ kpo lɛ ná minɔ hewalɛ waa. Miyɔse akɛ Odasefoi lɛ ji mɛi ni efee ekome yɛ jeŋ fɛɛ akɛ nyɛmimɛi. (Yohane 13:34, 35) Sɛɛ mli lɛ, abaptisi mi kɛ Laurie akɛ Yehowa Odasefoi.

Yɛ wɔbaptisimɔ lɛ sɛɛ lɛ, mitee nɔ mifee tsakemɔi yɛ mishihilɛ mli. Mi kɛ Laurie kpɛ wɔyiŋ akɛ wɔbaafã gbɛ kɛtsɔ Afrika ŋshɔ lɛ naa gbɛ kɛfo mli kɛtsɔ Atlantik Ŋshɔ lɛ nɔ kɛya United States. Be ni wɔyi enyɔ lɛ pɛ wɔyɔɔ lɛlɛ bibioo lɛ mli yɛ ŋshɔ lɛ hiɛ, ní nui babaoo ebɔle wɔhe kɛkpe lɛ, miyɔse akɛ kɛ́ akɛ mi to wɔ-Bɔlɔ ni yɔɔ hewalɛ kpele lɛ he lɛ mijeee nɔ ko kwraa. Be ni wɔyɔɔ ŋshɔ lɛ hiɛ ni mibɛ nɔ ko tsɔ feemɔ lɛ, mikɛ be babaoo kane Biblia lɛ. Nɔ ni miná he miishɛɛ waa ji amaniɛbɔɔ ni kɔɔ Yesu he be ni eyɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ. Eji adesa ni eye emuu ni yɔɔ nyɛmɔi fe mɔ fɛɛ mɔ, kɛ̃lɛ ewooo ehe nɔ. Esusu eŋwɛi Tsɛ lɛ he, shi jeee lɛ diɛŋtsɛ ehe.

Mina akɛ ehe miihia ni mikɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ aye klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ mishihilɛ mli

Be ni mijwɛŋɔ Yesu nɔkwɛmɔnɔ lɛ nɔ lɛ, mina akɛ ehe miihia ni mikɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ aye klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ mishihilɛ mli moŋ fe ni mikɛ nibii ni misumɔɔ mafee lɛ aye klɛŋklɛŋ gbɛhe. (Mateo 6: 33) Naagbee, be ni mi kɛ Laurie yakpeleke yɛ United States lɛ, wɔkpɛ wɔyiŋ akɛ wɔbaahi jɛmɛ kwraa ni wɔsɔmɔ Yehowa.

BƆ NI MINÁ HE SƐƐ:

Tsutsu be ni misusuɔ mi pɛ mihe lɛ, kɛ́ mikpɛ yiŋ ko lɛ, bei pii lɛ mileee nɔ ni baajɛ mli aba. Shi amrɔ nɛɛ, miná nilee jɛɛhe kpele ko ni tsɔɔ mi gbɛ. (Yesaia 48:17, 18) Agbɛnɛ hu, mina nɔ diɛŋtsɛ ni hãa anáa miishɛɛ yɛ shihilɛ mli fe bei fɛɛ ni eho—no ji, Nyɔŋmɔjamɔ kɛ mɛi krokomɛi ni aaaye abua ni amɛkase Nyɔŋmɔ he nii.

Biblia mli shishitoo mlai ni mi kɛ Laurie kɛtsuɔ nii lɛ ewaje wɔgbalashihilɛ lɛ waa. Akɛ biyoo fɛfɛo ko hu ejɔɔ wɔ, amrɔ nɛɛ lɛ hu ebale Yehowa ni ebasumɔ lɛ hu.

Sane ni wɔgba nɛɛ etsɔɔɔ akɛ wɔye ŋɔɔmɔ sɔŋŋ yɛ shihilɛ mli. Kɛ̃lɛ, Yehowa yelikɛbuamɔ naa lɛ, wɔtswa wɔfai shi akɛ wɔkpaŋ lɛ jamɔ kɔkɔɔkɔ, ni wɔbaaya nɔ wɔkɛ wɔhiɛ afɔ̃ enɔ hu daa.Abɛi 3:5, 6.