Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Wiemɔ Shishitsɔɔlɔi Enyɔ Ni Kɛ Nyɔŋmɔ Gbɛ́i Lɛ Wo He Ni Sa Yɛ Kpaŋmɔ Hee Lɛ Mli

Wiemɔ Shishitsɔɔlɔi Enyɔ Ni Kɛ Nyɔŋmɔ Gbɛ́i Lɛ Wo He Ni Sa Yɛ Kpaŋmɔ Hee Lɛ Mli

 Sɔlemɔ ni mɛi pii kaseɔ klɛŋklɛŋ kwraa lɛ ateŋ ekome ji, Nuŋtsɔ Lɛ Sɔlemɔ lɛ, ni Yesu tsɔɔ esɛɛnyiɛlɔi lɛ. Anaa sɔlemɔ nɛɛ yɛ nɔ ni mɛi fɔɔ lɛ tsɛmɔ akɛ Kpaŋmɔ Hee lɛ mli. Sɔlemɔ lɛ jeɔ shishi kɛ wiemɔi nɛɛ: “Wɔ-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi, ogbɛ́i lɛ he atse [loo afee ogbɛ́i lɛ krɔŋkrɔŋ].” (Mateo 6:9) Kɛ̃lɛ, afɔɔɔ Nyɔŋmɔ gbɛ́i ni atsɔɔ shishi akɛ “Yehowa” loo “Yahweh” lɛ namɔ yɛ Blɔfo Kpaŋmɔ Hee shishitsɔɔmɔi lɛ amli. Moŋ lɛ, Biblia shishitsɔɔlɔi nɛɛ kɛ amale nyɔŋmɔi tamɔ Zeu, Herme, kɛ Artemi lɛ agbɛ́i woɔ Biblia shishitsɔɔmɔi nɛɛ amli. No hewɔ lɛ, ani esaaa akɛ amɛtsĩɔ anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ, ni ji Biblia lɛ Ŋmalɔ lɛ, gbɛ́i atã?​—Bɔfoi 14:12; 19:35; 2 Timoteo 3:16.

Atsĩ amale nyɔŋmɔi srɔtoi agbɛ́i atã yɛ Kpaŋmɔ Hee lɛ mli, mɛni hewɔ esaaa akɛ atsĩɔ anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ hu gbɛ́i tã?

 Blɔfo Biblia shishitsɔɔlɔi Lancelot Shadwell kɛ Frederick Parker heɔ amɛyeɔ akɛ, esa akɛ akɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ awo hei ni esa akɛ ehi yɛ Kpaŋmɔ Hee lɛ mli lɛ mli ekoŋŋ. Mɛni hewɔ amɛkɛɛ esa akɛ “akɛwo hei ni esa akɛ ehi lɛ ekoŋŋ lɛ”? Nɔ hewɔ lɛ ji akɛ, amɛkɛɛ kulɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ yɛ blema Kpaŋmɔ Hee lɛ mli, shi ajie kɛje mli. Mɛni hewɔ amɛmu sane naa nakai?

 Shadwell kɛ Parker le akɛ, no mli lɛ, Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ jeɔ kpo yɛ blema wolokpoi ni afɔɔ lɛ tsɛmɔ akɛ Kpaŋmɔ Momo lɛ, ni aŋma yɛ Hebri mli lɛ amli shii akpei abɔ. No hewɔ lɛ, amɛnaaa nɔ hewɔ ni Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ bɛ Kpaŋmɔ Hee lɛ wolokpoi ni yɔɔ yɛ amɛbeiaŋ lɛ mli. a Agbɛnɛ hu, Shadwell yɔse akɛ, kɛ́ Kpaŋmɔ Hee lɛ wolokpoi lɛ kɛ wiemɔi komɛi ni akɛfɔɔ nitsumɔ yɛ Kpaŋmɔ Momo lɛ mli, tamɔ “Yehowa bɔfo lɛ” tsu nii lɛ, mɛi ni kwɛɔ Biblia lɛ nɔ amɛŋmalaa eko, ni ŋmala Greek Kpaŋmɔ Hee lɛ kɛ wiemɔi tamɔ Kyʹri·os, ni shishi ji “Nuŋtsɔ” lɛ yeɔ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ najiaŋ.​—2 Maŋtsɛmɛi 1:3, 15; Bɔfoi 12:23.

Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ yɛ Hebri mli

 Dani Shadwell kɛ Parker baakala amɛ-Blɔfo shishitsɔɔmɔi lɛ po lɛ, no mli lɛ, Biblia shishitsɔɔlɔi komɛi ni tsɔɔ Kpaŋmɔ Hee lɛ shishi kɛtee Blɔfo mli lɛ kɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ ewo hei ni esa akɛ ehi lɛ ekomɛi, shi amɛfee nakai yɛ hei fioo komɛi pɛ. b Dani afi 1863, ni ji be ni Parker kala Biblia ni ji A Literal Translation of the New Testament lɛ (Kpaŋmɔ Hee Lɛ Shishitsɔɔmɔ Ŋmiiŋmi) baashɛ lɛ, no mli lɛ, Blɔfo Biblia ko bɛ ni mɔ ni tsɔɔ shishi lɛ kɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ ewo hei ni sa akɛ ehi lɛ babaoo nakai yɛ Kpaŋmɔ Hee lɛ mli. Namɛi ji Lancelot Shadwell kɛ Frederick Parker?

Lancelot Shadwell

 Lancelot Shadwell (1808-1861) ji mlalelɔ kɛ Sir Lancelot Shadwell, ni sɔmɔ akɛ England maŋsɔɔlɔ ni kwɛɔ shika he gbɛjianɔtoo nɔ lɛ sɛɛmɔ lɛ binuu. Ebi lɛ England Sɔlemɔ lɛ mli nyo ni. Eyɛ mli akɛ eheɔ Triniti tsɔɔmɔ lɛ eyeɔ moŋ, shi etsɔɔ akɛ ebuɔ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ waa, ni ewie he akɛ “gbɛ́i YEHOWA lɛ je agbo.” Yɛ Mateo kɛ Marko Sanekpakpai lɛ ni etsɔɔ shishi lɛ amli lɛ, ekɛ gbɛ́i ni ji “Yehowa” lɛ tsu nii yɛ mli shii 28 yɛ sane lɛ diɛŋtsɛ mli, ni eje kpo shii 465 yɛ ehe saji krokomɛi lɛ amli.

 Eeenyɛ efee akɛ, Shadwell baná ele Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ be ni ena yɛ blema Hebri Kpaŋmɔ Momo lɛ mli lɛ. Ewie akɛ, mɛi ni kɛ wiemɔ ni ji Kyʹri·os lɛ eye Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ najiaŋ yɛ Kpaŋmɔ Momo lɛ, ni atsɔɔ shishi kɛtee Greek mli lɛ, “yeee anɔkwa.”

Mateo Sanekpakpa lɛ kɛ ehe saji ni L. Shadwell (1859) tsɔɔ shishi kɛtee Blɔfo mli. Bodleian Libraries lɛ kɛhã. Licensed under CC BY-NC-SA 2.0 UK. Wɔma efã ko nɔ mi

Mateo 1:20 lɛ yɛ Shadwell shishitsɔɔmɔ lɛ mli

 Yɛ Shadwell shishitsɔɔmɔ lɛ mli lɛ, ekɛ gbɛ́i “Yehowa” lɛ tsu nii klɛŋklɛŋ kwraa yɛ Mateo 1:20 lɛ mli. Eŋma yɛ saji krokomɛi ni kɔɔ nakai kuku lɛ he lɛ mli akɛ: “Gbɛ́i [Kyʹri·os] ni yɔɔ biɛ kɛ hei babaoo krokomɛi yɛ Kpaŋmɔ Hee [lɛ] mli lɛ ji YEHOWA, ni ji Nyɔŋmɔ gbɛ́i diɛŋtsɛ lɛ: ni ehe miihia waa ni akɛ gbɛ́i nɛɛ awo hei ni esa akɛ ehi yɛ Blɔfo shishitsɔɔmɔi lɛ amli.” Ewie hu akɛ: “Esa akɛ wɔfee nakai kɛwo Nyɔŋmɔ hiɛ nyam. Ehã ale akɛ egbɛ́i ji YEHOWA, no hewɔ lɛ, ehi jogbaŋŋ akɛ wɔkɛ nakai gbɛ́i lɛ baatsɛ lɛ kɛ́ wɔmiiwie sane ni kɔɔ ehe.” Ekɛfata he akɛ: “Afɔɔɔ gbɛ́i YEHOWA lɛ namɔ yɛ wɔshishitsɔɔmɔi lɛ [Established, Authorized, or King James Version] amli . . . Nɔ najiaŋ ni akɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i diɛŋtsɛ baatsu nii lɛ, akɛ Nuŋtsɔ Lɛ moŋ eye najiaŋ.” Shadwell tsɔɔ mli akɛ: “Nuŋtsɔ Lɛ . . . ji gbɛnaa gbɛ́i ko ni esaaa akɛ akɛbaaye Nyɔŋmɔ gbɛi diɛŋtsɛ lɛ najiaŋ, ni ewie po akɛ, yɛ emaŋ lɛ mli lɛ, mɛi tsɛɔ lɛ Shadwell lɛ po akɛ Nuŋtsɔ Lɛ.”

“[Nyɔŋmɔ] ehã ale akɛ egbɛ́i ji YEHOWA, no hewɔ lɛ, ehi jogbaŋŋ akɛ wɔkɛ nakai gbɛ́i lɛ baatsɛ lɛ kɛ́ wɔmiiwie nɔ ko ni kɔɔ ehe.”​—Lancelot Shadwell

 Yɛ afi 1859 lɛ, Shadwell kala Mateo wolo lɛ ni etsɔɔ shishi lɛ, ni yɛ afi 1861 lɛ, ekala Mateo kɛ Marko woji ni no mli lɛ etsɔɔ shishi ni afee lɛ ekome lɛ. Shi enitsumɔ lɛ ba naagbee. Yɛ January 11, afi 1861, be ni eye afii 52 lɛ, egbo. Fɛɛ sɛɛ lɛ, edeŋmegbomɔ lɛ efeee efolo.

Frederick Parker

 Frederick Parker (1804-1888) ni ji niiatsɛ kpanaa yɛ London lɛ kane Mateo wolo ni Shadwell tsɔɔ shishi lɛ. Parker bɔi Kpaŋmɔ Hee lɛ shishitsɔɔmɔ be ni eye afii 20. Shadwell kpɛlɛ Triniti tsɔɔmɔ lɛ nɔ, shi Parker ekpɛlɛɛɛ nɔ. Eŋma akɛ, esa akɛ Kristofoi fɛɛ “. . . akpɛlɛ anɔkwale lɛ nɔ . . . ni amɛjá Yehowa, Nyɔŋmɔ Ofe lɛ kome pɛ.” Parker nu he akɛ Kyʹri·os ni akɛdamɔ shi kɛhã Nuŋtsɔ Nyɔŋmɔ kɛ Nuŋtsɔ Yesu fɛɛ yɛ Kpaŋmɔ Hee lɛ wolokpoi lɛ amli lɛ, hã ewa akɛ abaana akɛ mɛi srɔtoi enyɔ ahe awieɔ lɛ. No hewɔ lɛ, emii shɛ ehe waa be ni ena akɛ Shadwell kɛ Kyʹri·os damɔ shi kɛhã “Yehowa” lɛ.

 Te fee tɛŋŋ ni Parker nu saji nɛɛ ashishi lɛ? Ekase Greek, ni eŋmala woji kɛ tratii srɔtoi babaoo ni akɛkaseɔ Greek. Ebatsɔ kuu ni ji Anglo-Biblical Institute lɛ mli nyo. Kuu nɛɛ pɛiɔ Biblia wolokpoi amli koni anyɛ afee Blɔfo Biblia kpakpai. Yɛ afi 1842 lɛ, Parker bɔi eklɛŋklɛŋ Kpaŋmɔ Hee ni etsɔɔ shishi lɛ fai srɔtoi lɛ kalamɔ. c

Kpaŋmɔ Hee lɛ ni Parker (Heinfetter) tsɔɔ shishi lɛ

Mɔdɛŋ Ni Parker Bɔ Koni Ekɛ Nyɔŋmɔ Gbɛ́i Lɛ Awo Hei Ni Sa Akɛ Ehi Lɛ

 Afii komɛi ni tsɔ hiɛ lɛ, Parker ŋmala sanebimɔi, ni ehã hetoo kɛtsɔɔ mli; sanebimɔi lɛ ekomɛi ji: “Mɛɛ be akɛ Kyʹri·os damɔɔ shi kɛhãa Nuŋtsɔ Yesu, ni mɛɛ be akɛdamɔɔ shi kɛhãa Nuŋtsɔ Nyɔŋmɔ?” “Mɛni hewɔ akɛ Kyʹri·os fɔɔ nitsumɔ akɛ gbɛ́i diɛŋtsɛ, shi jeee gbɛnaa gbɛ́i lɛ?”

 Be ni Parker na Mateo wolo ni Shadwell tsɔɔ shishi yɛ afi 1859 lɛ kɛ ehe saji krokomɛi ni kɔɔ Kyʹri·os he lɛ, ená nɔmimaa akɛ, yɛ shihilɛi komɛi amli lɛ, ‘esa akɛ atsɔɔ Kyʹri·os shishi akɛ Yehowa.’ Enɛ hewɔ lɛ, edamɔ Greek wiemɔ he mlai kɛ saji ni kɔɔ he lɛ anɔ esaa eŋmala e-Kpaŋmɔ Hee lɛ ekoŋŋ, ni ekɛ “Yehowa” wo hei fɛɛ ni eheɔ eyeɔ akɛ Greek wiemɔ he mlai biɔ ni eje kpo yɛ lɛ. No hewɔ lɛ, Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ je kpo aaafee shii 187 sɔŋŋ yɛ Biblia ni ji A Literal Translation of the New Testament lɛ, afi 1863 nɔ lɛ, kpo kome lɛ mli, no ji Kpaŋmɔ Hee ni Parker tsɔɔ shishi lɛ. Etamɔ nɔ ni enɛ ji klɛŋklɛŋ Blɔfo Biblia shishitsɔɔmɔ ni akala ni kɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ tsu nii yɛ Kristofoi A-Greek Ŋmalɛ d lɛ mli fɛɛ.

Kpaŋmɔ Hee lɛ ni Parker tsɔɔ shishi yɛ afi 1864 lɛ hiɛgbɛ

 Yɛ afi 1864 lɛ, Parker jie Biblia ni ji, A Collation of an English Version of the New Testament . . . With the Authorized English Version lɛ kpo. Yiŋtoo hewɔ ni ekala Kpaŋmɔ Hee enyɔ nɛɛ fɛɛ ni efee amɛ ekome lɛ ji, koni ekɛtsɔɔ hei ni esoro Biblia ni etsɔɔ shishi lɛ yɛ Biblia shishitsɔɔmɔ kroko lɛ he, kɛ nɔ hewɔ ni srɔto feemɔ yɔɔ mli lɛ. e

 Bɔ ni afee ni ana nɔ hewɔ ni ehe miihia ni akɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ awo hei ni esa akɛ ehi lɛ, Parker tsɛ ŋmalɛi komɛi ni yɔɔ Authorized Version lɛ mli lɛ ayisɛɛ, eko ji Romabii 10:13 lɛ, ekɛɔ akɛ: “Ejaakɛ mɔ fɛɛ mɔ ni aaabo atsɛ́ Nuŋtsɔ lɛ gbɛi lɛ, aaahere eyiwala.” Parker bi akɛ: “Ani kɛ́ mɔ ko kane ŋmalɛ nɛɛ yɛ Authorized English Version lɛ mli lɛ, ebaasusu akɛ Yehowa atsɔɔ lɛ, shi jeee Bi Lɛ, ni ji wɔ-Nuŋtsɔ Yesu Kristo” lɛ?

Romabii 10:13 lɛ yɛ King James Version lɛ mli (ŋwɛigbɛ) kɛ Biblia ni Parker tsɔɔ shishi yɛ afi 1864 lɛ

 Parker fite shika akpei abɔ yɛ ewoji srɔtoi ni ekala, saji ni eŋmala, kɛ amɛhe adafitswai ahe. Anɔkwa, yɛ afi kome pɛ mli lɛ, efite shika ni ŋmɛnɛ lɛ, ebaafa fe Amerika dɔlai 132,000 sɔŋŋ. Ekɛ woji lɛ ekomɛi yahã enanemɛi kɛ jamɔŋ onukpai koni amɛkane mli, ni amɛtsɔɔ amɛjwɛŋmɔ yɛ he.

 Woloŋlelɔi komɛi ye Parker niŋmai lɛ kɛ e-Kpaŋmɔ Hee lɛ ni anyɛɛɛ akala babaoo tsɔ lɛ he fɛo, no ji amɛyanyaaa he. Woloŋlelɔi nɛɛ anifeemɔi lɛ jie mɛi ajwɛŋmɔ kɛje mɔdɛŋ ni Parker, Shadwell, kɛ mɛi krokomɛi bɔ koni amɛkɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ asaa awo hei ni esa akɛ ehi yɛ Blɔfo Kpaŋmɔ Hee lɛ Mli lɛ nɔ.

 Obaanyɛ okwɛ vidio nɛɛ ni heɔ minitii nyɔŋma lɛ kɛle saji krokomɛi ni kɔɔ he, eyitso ji: Shisharamɔ Yɛ Misiɔm Ni Ji “The Bible and the Divine Name” Ni Yɔɔ Warwick Nitsumɔhe Yitso Lɛ.

a “Yah,” ji gbɛ́i Yehowa lɛ ni afo lɛ kuku, ni ejeɔ kpo yɛ Kpojiemɔ 19:1, 3, 4, 6 yɛ wiemɔ ni ji “Haleluya” lɛ mli, ni eshishi ji “Nyɛjiea Yah yi!”

b Shadwell etsɔɔɔ Kpaŋmɔ Hee muu lɛ fɛɛ shishi. Mɛi ni tsɔɔ shishi lɛ ekomɛi ji, Philip Doddridge, Edward Harwood, William Newcome, Edgar Taylor, kɛ Gilbert Wakefield.

c Akɛni Parker sumɔɔɔ ni ekɛ eheloonaa nitsumɔ lɛ futuɔ enitsumɔ akɛ Biblia he nikaselɔ kɛ ehe nilelɔ kpanaa lɛ hewɔ lɛ, ekɛ gbɛ́i ni ji Herman Heinfetter tsu nii yɛ Biblia shishitsɔɔmɔi kɛ ewoji ni kɔɔ jamɔ he lɛ amli. Egbɛ́i nɛɛ jeɔ kpo shii abɔ yɛ saji krokomɛi ni fata he, ni yɔɔ Ŋmalɛ Krɔŋkrɔŋ Lɛ​—Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ lɛ mli.

d Yɛ afi 1864 lɛ, Parker jie Biblia ni ji, An English Version of the New Testament lɛ, ni Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ jeɔ kpo shii 186 yɛ mli lɛ kpo.

e Dani Parker baabɔi Biblia lɛ shishitsɔɔmɔ lɛ, no mli lɛ, Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ eje kpo yɛ hei srɔtoi yɛ Kpaŋmɔ Hee lɛ ni yɔɔ Hebri mli lɛ babaoo amli. Agbɛnɛ hu yɛ afi 1795 lɛ, Johann Jakob Stolz kala Biblia lɛ yɛ German wiemɔ mli, ni kɛjɛ Mateo kɛyashi Yuda lɛ, Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ je kpo nɔ ni fe shii 90 yɛ mli.