Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

SANEBIMƆ 2

Mɛni Hewɔ Bɔ ni Migbɔmɔtso Yɔɔ lɛ Haoɔ Mi Lɛ?

Mɛni Hewɔ Bɔ ni Migbɔmɔtso Yɔɔ lɛ Haoɔ Mi Lɛ?

NƆ HEWƆ NI EHE HIAA

Nibii komɛi yɛ ni amɛhe hiaa kwraa fe bɔ ni onaa ohe yɛ ashwishwɛ mli lɛ.

MƐNI OBAAFEE?

Feemɔ shihilɛ nɛɛ he mfoniri okwɛ: Be fɛɛ be ni Julia baakwɛ ehe yɛ ashwishwɛ mli lɛ, nɔ pɛ ni enaa ji, efee obolo. Eyɛ mli akɛ efɔlɔi kɛ enanemɛi fɔɔ lɛ kɛɛmɔ akɛ efeko obolo moŋ, shi daa nɛɛ ekɛɔ ehe akɛ, “Esa akɛ matse mishwilɛ nɔ.”

Nyɛsɛɛ nɛɛ, Julia kpɛ eyiŋ akɛ ebaafee bɔ fɛɛ bɔ ni ebaanyɛ kɛtse eshwilɛ lɛ nɔ kilogram “enyɔ kɛ fã pɛ.” Nɔ ni ebaabi ni efee nɔŋŋ ji ní ekaye nii gbii fioo ko . . .

Kɛ́ onuɔ he tamɔ bɔ ni Julia nu he lɛ, mɛni obaafee?

SUSUMƆ HE JOGBAŊŊ DÃ!

Susumɔ ni ohiɛ yɛ ohe lɛ baanyɛ afee tamɔ mɔ ko ni miikwɛ ehe yɛ ashwishwɛ ni ehiii mli

Ejeee tɔmɔ akɛ obaajwɛŋ bɔ ni ogbɔmɔtso yɔɔ lɛ he. Anɔkwa, Biblia lɛ wie hii kɛ yei komɛi ahe akɛ amɛhe yɛ fɛo; amɛteŋ mɛi komɛi ji Sara, Rahel, Abigail, Yosef, kɛ David. Biblia lɛ wie yoo ko ni atsɛɔ lɛ Abishag lɛ he akɛ ‘ehe yɛ fɛo naakpa.’​—1 Maŋtsɛmɛi 1:4.

Shi oblahii kɛ oblayei pii yeɔ amɛtsui tsɔ yɛ bɔ ni amɛgbɔmɔtso yɔɔ lɛ he. Enɛ baanyɛ ekɛ naagbai ni naa wala aba. Susumɔ enɛ he okwɛ:

  • Yɛ niiamlitaomɔ ko ni afee lɛ mli lɛ, ana akɛ oblayei oha mlijaa 58 naa amɛhe akɛ amɛfee obolo, shi yɛ anɔkwale mli lɛ amɛteŋ oha mlijaa 17 pɛ ni efee obolo.

  • Yɛ niiamlitaomɔ kroko hu mli lɛ, ana akɛ yei oha mlijaa 45 ni amɛfeko obolo lɛ nuɔ he akɛ amɛfee obolo!

  • Akɛni oblahii kɛ oblayei komɛi feɔ nɔ fɛɛ nɔ ni amɛbaanyɛ koni amɛkɛgbɔ amɛshwilɛ nɔ hewɔ lɛ, amɛnáa hela ko ni atsɛɔ lɛ anorexia, no ji amɛyeee nii, ni egbeɔ amɛ po.

Kɛ́ oona okadii yɛ ohe ni tsɔɔ akɛ ooye hela nɛɛ loo hela kroko ni hãaa onyɛ oye nii jogbaŋŋ lɛ, taomɔ yelikɛbuamɔ. Klɛŋklɛŋ lɛ, kɛɛmɔ ofɔlɔi loo onukpa ko ni omuɔ ofɔ̃ɔ enɔ. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Naanyo sumɔɔ mɔ bei fɛɛ mli, ni afɔ lɛ akɛ nyɛmi hã haomɔ be.”—Abɛi 17:17.

TSAKEMƆ NI FE FƐƐ NI OBAANYƐ OFEE!

Anɔkwa sane ji akɛ, mɔ ni oji yɛ mligbɛ lɛ ji nɔ ni baahã mɛi asumɔ osane loo amɛkasumɔ osane. Susumɔ Maŋtsɛ David bi Absalom he okwɛ. Biblia lɛ kɛɔ akɛ:

“Nuu ko bɛ Israel fɛɛ ni ajieɔ eyi yɛ ehe fɛo hewɔ tamɔ Absalom. . . . Kpa kome folo nɛkɛ bɛ ehe.”​—2 Samuel 14:25.

Kɛ̃lɛ, henɔwomɔ, ŋaa tsɔɔ kɛhã hegbɛ taomɔ, kɛ shishiumɔ eyi oblanyo nɛɛ tɔ! Enɛ hewɔ lɛ, Biblia lɛ ewieee Absalom he ekpakpa; ehãa anaa akɛ ebɛ jeŋba, eyeee anɔkwa, ni hetsɛ̃ kɛ awuiyeli eyi lɛ tɔ.

Yiŋtoo kpakpa hewɔ ni Biblia lɛ kɛ ŋaawoi nɛɛ hãa wɔ akɛ:

‘Nyɛwoa subaŋ hee lɛ.’​—Kolosebii 3:10.

“Nyɛkahãa nyɛhewulamɔ lɛ fea kponɔgbɛ nɔ . . . , moŋ lɛ, nyɛhãa efea tsuiŋ gbɔmɔ ní aŋɔtee.”​—1 Petro 3:3, 4.

Eyɛ mli akɛ tɔmɔ bɛ he akɛ obaasumɔ ni ohe afee fɛo moŋ, kɛ̃lɛ osubaŋ ji nɔ ni he hiaa fe fɛɛ. Yɛ naagbee mli aahu lɛ, nɔ ni baahã mɛi asumɔ bo waa ji sui kpakpai ni ojieɔ lɛ kpo lɛ, shi jeee gbɔmɔtsoŋ hewalɛ kpakpa loo he fɛo ni oyɔɔ! Oblayoo ko ni atsɛɔ lɛ Phylicia lɛ wie akɛ: “Hefɛo gbalaa mɛi ajwɛŋmɔ oya. Shi mɔ ni oji diɛŋtsɛ kɛ sui kpakpai ni oyɔɔ lɛ ji nɔ titri ni mɛi kɛbaakai bo.”

TE ONAA OHE OHÃA TƐŊŊ?

Ani bei pii lɛ, onyaaa bɔ ni ogbɔmɔtso yɔɔ lɛ he?

Ani eba ojwɛŋmɔ mli pɛŋ akɛ obaasumɔ ni atsake bɔ ni ogbɔmɔtso lɛ hei komɛi yɔɔ, okpɔ ohe, aloo ofee nii kɛteke nɔ yɛ niyeli gbɛfaŋ kɛjaje ogbɔmɔtso lɛ hei komɛi ni osumɔɔɔ lɛ?

Kɛ́ oyɛ nyɛmɔ ni okɛbaatsake nɔ ko yɛ ogbɔmɔtso lɛ he lɛ, mɛni obaatsake? (Halamɔ nibii ni obaasumɔ ni otsake lɛ.)

  • OKWƆLƐ

  • OSHWILƐ

  • OYITSƆI

  • OSHEP

  • OHIƐ

  • OKƆLA

Ani ohã klɛŋklɛŋ sanebimɔi enyɔ lɛ fɛɛ hetoo akɛ hɛɛ, ni ohala nibii etɛ loo nɔ ni fe nakai yɛ sanebimɔ ni ji etɛ lɛ shishi? Kɛ́ nakai lɛ ná ole akɛ: Ebaanyɛ eba akɛ mɛi enaaa bo akɛ ohe bɛ fɛo tamɔ onaa ohe lɛ. Ewaaa akɛ obaasumɔ ni ofee nibii kɛteke nɔ yɛ bɔ ni ogbɔmɔtso lɛ yɔɔ lɛ he, loo oye otsui fe nine.​—1 Samuel 16:7.