Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

TEMBIASAKUE

Jehová ñanevendesi jajapóramo haʼe oipotáva

Jehová ñanevendesi jajapóramo haʼe oipotáva

Oñepresentárõ guare peteĩ oportunida rojapove hag̃ua Jehová servísiope, che ména ha che, avei che ermáno ha hembireko roʼe: “¡Ore ikatu roho!”. ¿Mbaʼérepa ore roasepta upe invitasión ha mbaʼéichapa Jehová orevendesi upe haguére? Ñepyrũrã amombeʼumíta peẽme la che istória.

ANASE 1923-pe Hémsworthpe, peteĩ puévlo opytáva Yórkshirepe (Inglaterra). Areko peteĩ che ermáno majór hérava Bob. Papápe ningo ndogustaieterei vaʼekue mbaʼéichapa hovamokõi umi rrelihión omoakãva. Arekórõ guare 9 áño, haʼe okonsegi unos kuánto lívro omombeʼúva mbaʼéichapa umi rrelihión japu ombotavy la héntepe. Tiémpo riremi, peteĩ karai hérava Bob Atkinson og̃uahẽ ógape ha ohenduka oréve peteĩ gramófonope ermáno Rutherford diskúrso. Upépe rohechakuaa pe diskúrso rohendu vaʼekue ha umi lívro papa orekóva ouha el mísmo grúpogui. Papa ha mama ojerure upe ermánope ou hag̃ua káda pyhare osena orendive ha omyesakã hag̃ua umi mbaʼe roikuaaséva la Bíbliagui, ore ningo heta pregúnta voi roreko vaʼekue. Bob oreinvita roho hag̃ua rreunionhápe peteĩ ermáno rógape opytáva unos kuánto kilómetro ógagui, ha roñepyrũ roho. Upéi oñeformáma peteĩ kongregasión Hémsworthpe. Tiémpo riremínte roñepyrũ roaloha ore rógape umi siérvo de sónape (koʼág̃a oñehenóiva superintendénte de sirkuíto), ovisita jave ore kongregasión. Roinvitámi avei umi prekursórpe okaru hag̃ua orendive. Tuichaiterei chepytyvõ vaʼekue umi tiémpo ahasáva koʼã ermánondi.

Upéi che família oñepyrũ ojapo muévle ha ovende. Péro papa heʼi che ermánope: “Rejaposérõ nde prekursorádo, jahejátante ko traváho, ndaiporimoʼãi provléma”. Upémarõ Bob orekórõ guare 21 áño oho oservi de prekursór ótro lugárpe. Dos áño haguépe, arekórõ guare 16 áño, amoñepyrũ avei che prekursorádo. Cheaño meme lénto apredika éntre semanakue, araha che gramófono ha umi tarhéta ojepredika hag̃ua ha asẽma apredika. Jehová chevendesi omeʼẽvo chéve peteĩ estudiánte pyaʼeterei oprogresáva. Kon el tiémpo heta ihénte ostudia avei la Biblia. Pe áño sigiéntepe añenombra prekursóra espesiál, ha che kompañéra héra Mary Henshall. Roñemondo siuda de Chéshirepe, peteĩ território ndojepredikáivape.

Pe segunda gérra mundiál aja oñehenói avei kuñanguérape oipytyvõ hag̃ua pe ehérsitope. Upe tiémpope umi minístro rrelihiósope noñehenóiri oho hag̃ua gerrahápe, ha ore roimoʼã kuri upeichataha avei orendive, pórke roservi de tiémpo kompléto. Péro pe trivunál nopensái upéicha, ha chemondo hikuái 31 día kárselpe. Al áño sigiénte, akumplírõ guare 19 áño, pe trivunál dos vése cherenói ndaapojaséi haguére pe gérra pórke chekonsiénsia nopermitíri chéve ajapo upéva. Péro los dos vése opoi jeýnte chehegui hikuái. Ahasárõ guare koʼã mbaʼe, añandu Jehová espíritu sánto chepytyvõ ha chemombarete hague (Is. 41:10, 13).

PETEĨ ERMÁNO CHEMOIRŨ CHE SERVÍSIOPE

Áño 1946-pe aikuaa Arthur Mátthewspe, upérõ haʼe osẽ ramoite vaʼekue kárselgui. Ojeguereko chupe tres mése préso ndohoséi haguére gerrahápe. Upe tiémpope iñermáno Dennis oservi kuri de prekursór espesiál Hémsworthpe, ha Arthur osẽmírente kárselgui oho oservi hendive upépe. Haʼekuéra imichĩete guive oikuaáma Jehovápe, ha imitã reheve ojevautisáma. Arthur ova riremínte Hémsworthpe, Dénnispe oñemondo oservi hag̃ua Irlándape ha haʼe opyta haʼeño. Upémarõ che túa umía heʼi chupe ou hag̃ua oiko hendivekuéra, pórke Arthur iguapoiterei vaʼekue iprekursorádope ha upévare ohayhu chupe hikuái. Che aha jave avisita papa ha mamáme, rojohéimi vaʼerã pláto Arthur ndive. Upéi, mbeguekatúpe roñepyrũma roskrivi ojupe. Áño 1948-pe ojegueraha jey chupe kárselpe 3 mése aja, ha enero de 1949-pe romenda. Mokõivévante roservise vaʼekue de tiémpo kompléto ikatuha peve. Upévare roipuru porãnte ore pláta, ha roaprovecha ore tiémpo lívre rombaʼapo hag̃ua ojekosechahápe frúta. Jehová rupive rosegi kuri rojapo ore prekursorádo.

Romenda riremi (1949-pe, Hémsworthpe)

Mas o ménos un áño haguépe, roñeasigna roservi hag̃ua Irlanda del Nórtepe. Primero roho kuri Armághpe ha upéi Néwrype, upépe enterove lénto umi hénte katóliko. Upe lugárpe umi hénte ndochaʼéi voi umi ótro rrelihionguáre, upévare tekotevẽ vaʼekue rojekuida ropredika jave ha roñehaʼã roikekuaa chupekuéra. Umi rreunión ojejapo vaʼekue peteĩ ermáno rógape, opytáva 16 kilómetro ógagui. Éntre ocho roime jepi la rreunionhápe. Ropyta jave upépe, rokémi vaʼekue yvýpe, péro tuichaháicha rodesajuna ropuʼã rire. Chembovyʼaiterei ningo aikuaávo koʼág̃a oĩmaha heta ermáno upe lugárpe.

“¡ORE IKATU ROHO!”

Che ermáno ha hembireko Lottie oservíma voi kómo prekursór espesiál Irlanda del Nórtepe. Upéicha rupi 1952-pe roho oñondivepa pe asambléa de distríto ojejapóvape Bélfastpe. Pe ermáno orealoha vaʼekue rógape opyta avei Pryce Hughes, haʼe ningo upe tiémpope oservi kómo siérvo de sukursál Gran Bretáñape. Peteĩ pyharépe roñemongeta hína pe folléto osẽ pyahúvare, hérava El camino de Dios es el de amor. Upe folléto ojeprepara vaʼekue espesiálmente umi hénte Irlandaguápe g̃uarã. Ermáno Hughes omombeʼu oréve ijetuʼuetereiha ojepredika hag̃ua umi katólikope oikóva Irlándape. Upépe omosẽ voi hikuái umi ermánope ijospedáhegui ha umi paʼi katu omboliga la héntepe oataka hag̃ua chupekuéra. Péro upéi ermáno Hughes osẽ heʼi: “Ojejapóta hína peteĩ kampáña espesiál ojerreparti hag̃ua ko folléto Irlanda tuichakuére, ha roikotevẽ hína matrimónio orekóva veíkulo oho vaʼerã ojapo upéva”. * Ha upérõ hína la ore rosẽ roʼe: “¡Ore ikatu roho!”.

Umi ótro prekursór ndive Bob móto ári

Dublínpe, heta vése umi prekursór opytámi vaʼerã Ma Rutland rógape, haʼe ningo peteĩ ermána heta áñore oservi vaʼekue Jehovápe ipyʼaite guive. Hógape ropyta kuri peteĩ tiémpore. Péro upéi rovende unas kuánta kósa rorekóva rojogua hag̃ua ore autorã. Éntre los 4 roho roheka la áuto Bob mótope, orekóva peteĩ karritoʼi pe ikostádope, ha apenaite oreja. Rokonsegi peteĩ usádova, péro oiko porãitereíva gueteri. Upéi rojerure pe vendedórpe ogueru hag̃ua oréve ógape, pórke ore apytépe avavénte nomanehakuaái. Peteĩ kaʼaru pukukue Arthur oguapy tupápe, oñeimahina orekoha peteĩ palánka de kámbio ipópe ha oñensaja omaneha hag̃ua. Al día sigiénte Arthur otantea onohẽ hag̃ua garáhegui pe áuto ha upe javete og̃uahẽ peteĩ misionéra hérava Mildred Willet (upéi haʼe omenda kuri John Barr rehe). Haʼe omanehakuaa ha oremboʼe avei oréve. Sapyʼaitérõ g̃uarã ja roiméma roho hag̃uáicha ore asignasiónpe.

Ore áuto ha pe kása rrodánte

Rog̃uahẽ rire upépe roheka vaʼerã moõpa ropytáta. Ojeʼe oréve ani hag̃ua roalkila umi kása rrodánte roiko hag̃ua, pórke umi hénte ndochaʼéiva Testigokuérare ikatu hína ohapy orehegui. Upévare roheka peteĩ óga ropyta hag̃ua, péro ndorotopái ni peteĩ, upémarõ pe pyharépe ropyta roke ore áutope. Al día sigiénte rojeporeka jey, péro sólamente rotopa peteĩ kása rrodánte upérupinte ojejapo vaʼekue ha orekóva mokõi tupa de dos píso. Upévata kuri la ore róga. Noroimoʼãiramo jepe, oĩ umi kampesíno imbaʼeporãitereíva ha heʼíva oréve ikatuha roheja ikorapýpe la ore kása rrodánte. Roho jepi ropredika 20 kilometrohápe. Upéi ropredikapa rire umi lugár rupi, rogueraha la ore kása rrodánte roheja ótro hendápe ha ropredika pe ánte roestasiona haguépe.

Rovisita entéro umi óga oĩva Irlanda suréste gotyo, ha naoremoprovlemaguasúi avave. Rontrega mas de 20.000 folléto, ha rombohasa pe sukursál de Gran Bretáñape umi persóna orerendu porãva réra. Avyʼaiterei aikuaávo koʼág̃a oĩha hetaiterei Testígo upérupi.

ROHO JEY INGLATÉRRAPE HA UPÉI ROHO ESCÓCIAPE

Tiémpo rire, roñeasigna Sur gotyo Lóndrespe. Péro unas kuánta semána rire pe sukursál ohenói Árthurpe, ojerure chupe al día sigiénte guive oservi hag̃ua kómo superintendénte de sirkuíto. Una semána oñentrena chupe upearã ha upéi rohóma Escóciape, pe sirkuíto roservitahápe. Arthur ndorekói kuri tiémpo ni oprepara hag̃ua idiskúrso, péro haʼe siémpre oĩ dispuésto ojapóvo opa mbaʼe Jehová servísiope, ijetuʼúramo jepe. ¡Tuichaiténgo chemokyreʼỹ vaʼekue iñehémplo! Heta rodisfruta ore asignasión pyahúpe. Anteve ropredika vaʼekue umi território avave ndopredikaihápe gueteri, koʼág̃a katu roime hetaiterei ermáno apytépe, ha upéva tuichaiterei vendisión.

Áño 1962-pe oñeinvita Árthurpe oho hag̃ua Eskuéla de Galaádpe. Upéva odura vaʼekue 10 mése ha che nañeinvitái aha hag̃ua, upéicha rupi ijetuʼu kuri oréve rodesidi hag̃ua mbaʼépa rojapóta. Péro rohechakuaa iporãvetaha Arthur oasepta upe invitasión apytátaramo jepe cheaño. Haʼe oho rire, añemondo jey kómo prekursóra espesiál Hémsworthpe. Un áño haguépe Arthur ou jey, ha oñenombra chupe superintendénte de distríto. Otoka vaʼekue oréve umi território oĩva Escocia, nórte de Inglaterra ha Irlanda del Nórtepe.

PETEĨ ASIGNASIÓN PYAHU IRLÁNDAPE

Áño 1964-pe Árthurpe oñeasigna oservi hag̃ua kómo siérvo de sukursál Irlándape. Ñepyrũrã ndahaʼéi vaʼekue la che gustapáva aha ambaʼapo Betélpe, pórke avyʼaiterei vaʼekue pe traváho rojapóvape sirkuíto ha distrítope. Péro koʼág̃a apensa jave umi mbaʼére, aagradeseterei ikatu haguére aservi Betélpe. Ahechakuaa jaaseptáramo peteĩ asignasión Jehová omeʼẽva, oimérõ jepe nañandegustái, Jehová katuete ñanevendesiha. Aĩ aja Betélpe ambaʼapo ofisínape, aempaketa umi puvlikasión, akosina ha amopotĩ. Peteĩ tiémpore rovisita kuri avei umi kongregasión oĩva pe distrítope ha upéicha aju aikuaa heta ermánope upe tetãme. Avei, ikatu kuri roipytyvõ ore estudiántepe oprogresa hag̃ua ohóvo. Koʼã mbaʼe omombarete pe amista rorekóva ermanokuérandi Irlándape. Ha upéva añetehápe tuichaiterei vendisión oréve g̃uarã.

PETEĨ ASAMBLÉA IÑIMPORTANTETEREÍVA

Áño 1965-pe oiko pe primera asambléa internasionál Irlándape, upéva ningo ojejapo Dublínpe. * Jepe oĩ kuri heta oñeoponéva ani hag̃ua ojejapo ko asambléa, amo ipahápe osẽ porãiterei. En totál oasisti 3.948 persóna, ha 65 la ojevautisáva. Oĩ kuri 3.500 ermáno oúva ótro tetãgui, ha ojaloháva vesinokuéra rógarupi. Káda ogajárape oñemeʼẽ vaʼekue peteĩ kárta de agradesimiénto, ha koʼã persóna oguerohory mbaʼéichapa ojeporta porã ermanokuéra. Upéicha rupi, pe asambléa rire heta hénte oikóva Irlándape ohecha porãvéma Testigokuérape.

Arthur osaluda Nathan Knórrpe, oúrõ guare pe asamblearã ojejapo vaʼekue 1965-pe

Áño 1983-pe, Arthur opresentárõ guare Che lívro omombeʼúva istória oĩva Ñandejára Ñeʼẽme osẽva idióma irlandéspe

Áño 1966-pe, nórte ha sur de Irlanda opyta sukursál de Dublín kárgope. Péro umi hénte ko islapegua oĩ dividído, pórke opensa diferénte hikuái polítika ha rrelihiónre. Upévare orembovyʼaiterei rohechávo hetaite persóna ikatólikova, avei umi haʼe vaʼekue protestánte oaseptaha pe añetegua ha oñepyrũ oservi Jehovápe peteĩ ñeʼẽme.

OKAMBIA ORE ASIGNASIÓN

Áño 2011-pe, sukursál de Gran Bretaña ha sukursál de Irlanda oñeuni, ha oiko chuguikuéra peteĩnte. Upévare roñeasigna roservi hag̃ua Betel de Lóndrespe. Upe tiémpope Arthur oñepyrũ hasy ha upéva chepyʼapyeterei. Umi doktór heʼi oréve orekoha pe enfermeda de Parkinson. Ambyasyeterei ningo, péro el 20 de mayo de 2015, pe persóna chemoirũ vaʼekue 66 áñore ou omano chehegui.

Koʼã áño ohasa vaʼekuépe ijetuʼueterei chendive, ndavyʼái ha añedeprimi jepe. Anteve ningo Arthur siémpre oĩ kuri chepytyvõ hag̃ua oimeraẽ mbaʼépe. ¡Ahechagaʼueténgo chupe! Péro ahecha avei jahasa jave koʼãichagua situasiónre, ñañemoag̃uiveha Jehováre. Ojapo porãiterei cherehe aikuaávo mbaʼeichaitépa umi ermáno ohayhu vaʼekue Árthurpe. Arresivi heta kárta omondóva umi ermáno oikóva Irlanda, Gran Bretaña ha Estados Unídospe. Ndaikatúi ningo amombeʼupa mbaʼeichaite pevépa cheanima koʼã kárta ha umi mbaʼe ojapóva cherehehápe Arthur ermáno hérava Dennis ha hembireko Mavis, avei che sovrinakuéra Ruth ha Judy.

Isaías 30:18 ningo chemokyreʼỹeterei. Upépe heʼi: “Jehová ningo ipasiénsia ha ohaʼarõ hína ohechauka hag̃ua imbaʼeporãha penendive, haʼe opuʼãta ha pendeporiahuverekóta. Jehová ningo ihústo, ovyʼa enterove umi osegíva oreko hese esperánsa”. Chekonsolaiterei ko téxto heʼíva, pórke ohechauka Jehová ipasiensiaitiha hína og̃uahẽ meve pe tiémpo omyatyrõ hag̃ua opa mbaʼe. Haʼe omeʼẽta ñandéve umi asignasión ñanembovyʼaitereítava pe múndo pyahúpe.

Apensa jave umi mbaʼe rohasa vaʼekuére Arthur ndive, ahecha mbaʼéichapa Jehová odirihi ha ovendesi pe predikasión ojejapóva Irlándape. Avyʼa ikatu haguére che avei aipytyvõ ko tembiapópe. Añetehápe Jehová ñanevendesi jajapóramo haʼe oipotáva.

^ párr. 12 Ehecha Anuario de los testigos de Jehová 1988-pegua, páhina 101 ha 102.

^ párr. 22 Ehecha Anuario de los testigos de Jehová 1988-pegua, páhina 109-112.