Ehecha oĩva pype

ENTREVÍSTA | RACQUEL HALL

Peteĩ kuña judía omombeʼu mbaʼérepa okambia irrelihión

Peteĩ kuña judía omombeʼu mbaʼérepa okambia irrelihión

Racquel onase vaʼekue peteĩ família judíape, isy haʼe vaʼekue israelí ha itúa austríaco. Ijavuelokuéra isýguio ládo haʼe vaʼekue sionísta térã judío nasionalísta. Ha haʼekuéra ova Israélpe áño 1948-pe, upe áñope Israélgui oiko estádo independiénte. ¡Despertad!, oporandu Racquélpe mbaʼépa omomýi chupe ojasegura hag̃ua umi mbaʼe ogueroviávare.

Emombeʼumína oréve mbaʼéichapa vaʼekue ne mitãrõ guare

Vuéno che anase vaʼekue Estados Unídospe áño 1979-pe. Arekórõ guare 3 áño che tuakuéra ojedivorsia. Che sy chemongakuaa vaʼekue umi kostúmbre judía heʼihaichaite, ha siémpre aha vaʼekue umi eskuéla judíape oñehenóiva yeshiva. Arekórõ guare 7 áño rova Israélpe, upépe aike peteĩ eskuélape, kibútzpe, péicha oñehenói umi komunida agríkolape. Ha 1 áño rire rova Méxicope.

Che róga ypýpe ndaipóri vaʼekue peteĩ sinagóga judía. Upéicharamo jepe, lomímonte káda sábado amyendy vaʼekue umi velakuéra, alee pe Torá (térã umi eskríto sagrádo judío) ha añemboʼe hag̃ua aipuru peteĩ sidúr (haʼéva peteĩ lívro de orasión). Aimérõ guare eskuélape pyʼỹinte haʼe vaʼerã che kompañerokuérape che rrelihión haʼeha pe primeroite oĩ vaʼekue, pe orihinaletéva. Che núnka ndaleéi vaʼekue pe Nuévo Testaménto, upépe oñeñeʼẽ Jesúsre ha umi mbaʼe haʼe omboʼe vaʼekuére, pórke che sy heʼími vaʼekue voi upéva ipeligrosoha, chekonfundireitaha aleéramo umíva.

¿Mbaʼére redesidi rakaʼe relee pe Nuévo Testaménto?

Akumplírõ guare 17 áño aha jey Estados Unídospe atermina hag̃ua che estudiokuéra. Upépe peteĩ che amígo haʼéva kristiáno heʼi chéve ndaikuaáiramo Jesúspe che vída naisentidomoʼãiha.

Che haʼe chupe: “Umi hénte ojerovia Jesúsre oñembotavy rupínte chupekuéra”.

Haʼe heʼi chéve: “¿Nde piko releémava pe Nuévo Testaménto?”.

Ha “no” haʼe chupe.

Haʼe heʼi chéve: “Upéicharõ, ¿mbaʼéicha eréta péicha? ¿Mbaʼéicha nde remeʼẽta ne opinión reinvestiga mboyve álgo? Upévango ojapo umi hénte iñignoránteva”.

La heʼíva opokoiterei cherehe pórke che apensa avei upéicha, ndaikatúi ñameʼẽ peteĩ opinión jaikuaa porã mboyve peteĩ mbaʼe. Atĩeterei ningo apytávo. Upémarõ aipuru chugui ibíblia ha araha ógape alee hag̃ua pe Nuévo Testaménto.

¿Mbaʼépa repensa upe relee vaʼekuégui?

Legálmente chesorprendete voi. Upépe apilla pe Nuévo Testaménto aviasído umi judío voi oskrivi vaʼekue. Avei amáske alee añemeʼẽ enkuénta Jesús ivuenoiterei hague. Haʼe ningo haʼe vaʼekue peteĩ judío iñumíldeva ha oipytyvõséva umi héntepe. Haʼe núnka ndojaprovecháiva hesekuéra. Upéi aha peteĩ vivliotékape ha aipuru unos kuánto lívro oñeʼẽvéva hese. Péro ni peteĩva nachekonvenséi Jesús haʼe hague pe Mesías. Algúnope heʼi voi Jesús haʼeha Ñandejára ha upéva naisentídoi chéve. Apensa, ¿mávape piko upéicharõ oñemboʼe vaʼekue Jesús? ¿Ijupe voi piko? Ha avei Jesús omano kuri, péro la Biblia heʼi porã Ñandejára núnka nomanoiha. *

¿Ha mbaʼe ejapo upe rire?

Che aikuaa porã la siertoguáva ifásil japilla hag̃ua, ha che ajedesidíma atopataha la verda. Upémarõ che pyʼaite guive añemboʼe Ñandejárape che resay che rováre. Ha por primera ves ndaipurúi che lívro de orasión añemboʼe hag̃ua chupe. Añemboʼepamírente chupe, ahendu álgien ombotaha che rokẽ. Ajuhu haʼeha mokõi testígo de Jehová, añemongeta hendivekuéra ha oheja chéve hikuái peteĩ folléto. Haʼekuéra ou heta vése oñemongeta chendive. La heʼíva hikuái ha pe folléto alee vaʼekue chekonvensete umi Testígo ogueroviáva añetehápe oĩha la Bíbliape. Por ehémplo umi Testígo ndogueroviái Jesús haʼeha peteĩ párte oĩva pe trinidápe, síno heʼi haʼeha “Ñandejára Raʼy” * ha pe “kreasión ypykue”. *

Upe riremínte ava jey Méxicope upépe asegi astudia umi profesía oñeʼẽva pe Mesías rehe umi testígo de Jehová ndive. Chesorprendete mbaʼéichapa heta profesía oĩ oñeʼẽva hese, upéicharamo jepe adudaʼimi gueteri pórke apensa: “Jesús añoite piko okumpli entéro koʼa profesía, ikatúko haʼe peteĩ aktór valénte hína. Ha heʼi guaʼúnte haʼeha pe Mesías ombotavy hag̃ua umi héntepe”.

¿Ha mbaʼe la nekonvense vaʼekue?

Umi Testígo ohechauka chéve umi profesía ndaikatumoʼãiva okumpli peteĩ aktór reínte ni oñehaʼãvéramo jepe. Por ehémplo proféta Miqueas heʼi vaʼekue pe Mesías onasetaha Belénpe, Judéape. * Ha upe profesía oñemeʼẽ vaʼekue 700 áño haʼe onase mboyve, ¿máva piko ikatu okontrola moõpa onaséta? Isaías opredesi avei pe Mesías ojejukataha peteĩ delinkuénteicha ha upéicharamo jepe oñeñotỹta hague chupe umi iplátava apytépe. * Entéro koʼa profesía oñekumplipaite Jesúsre.

Chéverõ g̃uarã ipahápe la chekonvensetéva haʼe kuri Jesús desendénsia térã mbaʼe famíliaguipa ou. La Biblia heʼi pe Mesías ou vaʼerãha rréi David desendénsiagui, * umi judío oreko vaʼekue heta rrehístro vién detalládo oĩháme káda uno mbaʼe famíliaguipa ou. Ñamoĩ chupe Jesús ndoúi hague David familiarégui, upéicharamo iñenemigokuéra oparupiete heʼi vaʼerãmoʼã upéva. Péro ndaikatúi heʼi mbaʼeve, pórke oĩ pruéva Jesús ou hague David familiarégui. Ha umi hénte heʼi vaʼekue voi chupe ‘David Raʼy’. *

Avei 37 áño Jesús omano rire pe áño 70-pe umi ehérsito rrománo ojagarra Jerusalén, ha umi rrehístro oñehundi térã okañyete. Upévare jaʼekuaa pe Mesías ou vaʼerãha upe áño mboyve ikatu hag̃uáicha oñekomprova añetehápepa ou David familiarégui.

¿Mbaʼéichapa ndeafekta upe reaprende vaʼekue?

Vuéno Deuteronomio 18:18, 19-pe ojeprofetisa vaʼekue Ñandejára omboutaha Israélpe peteĩ proféta ojoguáva Moiséspe. Ha Ñandejára heʼi: “Ojecháta chendive pe persóna nohendúiva upe haʼe heʼi vaʼekue che rérape”. Che astudia porã la Biblia heʼíva kompletoite ha upe rire ikatu haʼe aimeha segúra Jesús de Nazaret haʼe hague upe proféta.