Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Hetave oĩ oñedeprimi ha ndovyʼáiva

Hetave oĩ oñedeprimi ha ndovyʼáiva

“Chéve ningo katuete siémpre oĩ álgo chepyʼapýva, inklusíve aguapýnterõ hína trankílamente cheaño”.

“Añeñandu porã ha avyʼaiterei jave, añepyrũma ajepyʼapy. Che aikuaáma voi avyʼaiterei jave, degolpete añeñandutaha yvýre”.

“Che añehaʼãnte apensa la káda día tekotevẽvare ambohovái. Péro sapyʼánte degolpete chepreokupa hetaiterei mbaʼe”.

Koʼã persóna oreko depresión, ansieda térã ótro provléma emosionál. ¿Ndépa reñeñandu jepi upéicha? Térã, ¿reikuaápa álgien oñeñandúvape upéicha?

Roipota reikuaa ndahaʼeiha ndénte la reñeñandúva upéicha. Koʼág̃arupi hetaiterei persóna oreko algún provléma emosionál. Ha oiméramo nde nerembohováiri koʼãichagua provléma, katuete peteĩ rehayhúva térã ne konosído si ombohovái.

Enterove jahechakuaa ñane ‘situasión ijetuʼu ha ipeligrosoha’, upévare oĩ hetaiterei mbaʼe ñandepyʼapýva (2 Timoteo 3:1). Peteĩ investigasión ohechauka ko múndo tuichakuére haimete 1 de káda 8 persóna orekoha peteĩ provléma emosionál. Áño 2020-pe pe pandémia de COVID-19 káusare, oĩ hetave persóna orekóva ansieda ha depresión igráveva. Mokõive kásope amo 78 millónrupi hetave la oĩ vaʼekuégui áño 2019-pe.

Iñimportánteramo jepe jaikuaa mboy persónapa ko múndope oreko ansieda térã depresión, iñimportanteve hína jaikuaa koʼã mokõi mbaʼe: ¿Mbaʼéichapa ñañeñandu ñande ha umi jahayhúva? ¿Mbaʼépa ikatu jajapo javyʼave hag̃ua?

¿Mbaʼépa heʼise salu mentál?

Heʼise ndajaguerekoiha provléma emosionál, oséa ñañeñandu porãha. Umi ndorekóiva provléma emosionál ikatu ombohovái porã pe estrés, ombaʼapo jejopy, ovyʼa ha oñeñandu porã la ohupytývare.

Umi orekóva provléma emosionál:

  • NDAHAʼÉI ojagarráva peteĩ persónape ikangy haguére térã iñarruinádo rupi.

  • HAʼE peteĩ mbaʼasy. Umi orekóva provléma emosionál ojepyʼapyeterei ha upéva okontrola umi mbaʼe opensáva, oñandúva ha oñekomporta lája.

  • Umi orekóvape ko provléma ijetuʼu jepi ojeheʼa hag̃ua umi ótro héntere ha ombohovái hag̃ua umi rresponsavilida orekóva káda día.

  • Ikatu oafekta oimehaichagua persónape, ijedáva, imitãva, tahaʼe haʼéva ikultúra, ipire kolór, ipaís, irrelihión, umi ijestúdio porãva, umi ijestudioʼíva, imboriahúva ha ipláta hetáva.

Mbaʼeichagua ajúdapa oĩ

Sapyʼánte peteĩ persóna degolpete oñepyrũ oñeñandu diferénte, por ehémplo oñepyrũ oketerei térã ndokeporãvéi, okarueterei térã saʼieterei okaru, osino katu ojepyʼapyeterei térã ndovyʼavéi. Oiméramo peteĩ persóna oreko koʼãichagua síntoma, iporãta okonsultáramo peteĩ doktór ndive oikuaa hag̃ua mbaʼérepa oñeñandu upéicha, ha mbaʼépa ikatu ojapo osolusiona hag̃ua pe provléma. ¿Mávapa ikatu ñanepytyvõ?

Jahejamína tañanepytyvõ pe kuimbaʼe iñaranduvéva oĩ vaʼekue ko yvy ape ári, Jesucristo. Haʼe heʼi: “Umi hesãiva noikotevẽi doktór, péro umi hasýva si oikotevẽ” (Mateo 9:12). Oĩ heta hasykatúva odesidíva oho doktórpe, osegi algún tratamiénto ha hoʼu pohã. Koʼã mbaʼe oipytyvõ jepi chupe ikatu hag̃uáicha okontrola umi síntoma, ojaliviave ha ovyʼa. Oiméramo peteĩ persóna oreko síntoma igráveva ha oñeñandu péicha heta tiémporema, iporãta pyaʼe porã ohóramo doktórpe. a

La Biblia ndahaʼéi peteĩ lívro oñeʼẽva mbaʼasýre ni tratamiéntore, upéicharõ jepe oreko heta konsého ñanepytyvõva javyʼa ha ñaneresãi hag̃ua. Roipotaite ningo rehecha umi konsého neporãva oĩva ko rrevístape ohechaukáva mbaʼéichapa la Biblia ikatu oipytyvõ umi orekóvape provléma emosionál.

a Rrevísta Ñemañaha ndeʼíri mbaʼe tratamiéntopa ojesegi vaʼerã. Káda uno ohecha vaʼerã mbaʼe tratamiéntopa oĩ ha mávapa okonvenivéta chupe, ha upéi haʼete odesidi vaʼerã.