Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Konsého ogapýpe g̃uarã

¿Mbaʼéichapa umi omendáva ikatu ojerovia jey ojuehe?

¿Mbaʼéichapa umi omendáva ikatu ojerovia jey ojuehe?

Steve: a “Naimoʼãiete Julia chemoakãratĩ hague. Ndajeroviaveietéma voi hese. Ndaikuaái voi mbaʼéichapa amombeʼúta ijetuʼueterei hague chéve aperdona hag̃ua chupe”.

Julia: “Antende mbaʼérepa Steve ndojeroviavéi cherehe. Heta áñore aiko ahechauka hag̃ua chupe ambyasyetereiha pe ajapovaʼekue”.

LA Biblia heʼi umi omoakãratĩva chupe iména térã hembireko ikatuha ojedivorsia (Mateo 19:9). b Steve odesidi ndojedivorsiamoʼãiha. Haʼe ha Julia odesidi oñehaʼãtaha oiko porã jey oñondive. Péro upe riremínte ohechakuaa hikuái ijetuʼuetereiha upéva, ndahaʼéi ningo oikótanteva oñondive peteĩ ógape, oñehaʼãvaʼerã katu hikuái ojapo hetave mbaʼe. ¿Mbaʼérepa upéva? Umi mbaʼe heʼívare hikuái ojekuaa Julia omoakãratĩvo iménape ou hague ndojeroviavéi ojuehe. Jaikuaaháicha umi omendáva ovyʼa hag̃ua, tekotevẽterei ojerovia ojuehe ha mokõivéva heta mbaʼe ojapovaʼerã ohupyty jey hag̃ua upéva.

Oimérõ peñehaʼãpeína peiko porã jey oñondive peteĩva oporomoakãratĩ rire, peikuaa upéva ijetuʼutaha ha koʼýte hasýta ojekuaa ramóme upe oikovaʼekue. Péro ikatuhína peiko porã jey oñondive. La Biblia omeʼẽ heta konsého penepytyvõtava pejerovia jey hag̃ua ojuehe. Pehesaʼỹijomína koʼã cuatro konsého.

1 Pejevaʼerã pe añetegua.

Apóstol Pablo heʼi: “Anive pendejapu ojupe. Añeteguánte peje” (Efesios 4:25). Pendejapu, ndapejepáiramo pe añetegua ha pekirirĩramo, hasyvéta pejerovia hag̃ua ojuehe. Upévare peñemongeta porã vaʼerã.

Ikatu voi ñepyrũrã petĩ peñeʼẽ hag̃ua pe oikovaʼekuére. Upéicharõ jepe, napemeʼẽtereirivaʼerã tiémpo peñeʼẽ hag̃ua upe témare. Ikatu pedesidi napemombeʼupái umi mbaʼe oikovaʼekue, péro noĩporãmoʼãi napeñeʼẽiramo upévare. Julia, pe ñañeʼẽma hague, heʼi: “Ñepyrurã añeñandu vaieterei ha ijetuʼu chéve añemongeta hag̃ua upe ajapovaʼekuére. Ambyasyeterei pe oikovaʼekue ha hiʼãntema chéve añembyesarái chugui”. Péro noñemongetái rupi hikuái ivaive isituasión. Steve heʼi: “Che rembireko okirirĩnte rupi, adeskonfia gueteri hese”. Imanduʼávo upe oikovaʼekuére Julia ohechakuaa: “Noroñeʼẽi rupi upe témare, ijetuʼuve oréve roiko porã jey hag̃ua”.

Katuete ningo hasy asýta peteĩ ména ha hembirekópe oñeʼẽ hag̃ua upe oikovaʼekuére. Pór ehémplo, Paul omoakãratĩ hembirekópe isekretária ndive. Hembireko Debbie heʼi: “Che añeporandu: ¿mbaʼéicha rupípa oiko?, ¿mbaʼérepa?, ¿mbaʼérepa oiméne oñeʼẽraʼe hikuái?... Chenerviosaiterei voi ndaikatúigui cheresarái upe oikovaʼekuégui ha ohasavévo pe tiémpo, hetave mbaʼe añeporandu”. Paul katu heʼi: “Aikuaáma voi roñeʼẽrõ g̃uarã upe témare orepochytaha, péro amo ipahápe katuete rojerure ojupe perdón. Roñemongeta porã rupi, mbeguekatúpe roiko porã jey”.

¿Mbaʼépa ikatu pejapo peñekalma hag̃ua upéicha jave? Nderehekaivaʼerã mbaʼéichapa rekastigáta pe ojavyvaʼekuépe, síno peaprendevaʼerã upe situasióngui ha pemombarete pene matrimónio. Jahechamína mbaʼépa ojapovaʼekue Chul Soo ha hembireko Mi Young. Chul Soo omoakãratĩ hembirekópe, péro upéi haʼekuéra ohecha mbaʼéicha rupípa oikóraʼe upéva. Chul Soo omombeʼu: “Ahechakuaa hetaiterei tiémpo ahasa hague umi mbaʼe chéve chepyʼapývapente ha ndapytavaiséi che rapichakuérandi, upévare amo ipahápe ambotapykue che rembirekópe”. Ohechakuaávo mbaʼépepa ojavýraʼe, ojapo tekotevẽva okambia hag̃ua, ha tiémpo rire upéva oipytyvõ chupekuéra oiko porã jey hag̃ua.

PEJAPÓNA KOʼÃ MBAʼE Oimérõ nde remoakãratĩraʼe ne ména térã ne rembirekópe, ani reñedefendese ni rekulpase ne rembiayhúpe upe rejapovaʼekuére. Upéva rangue ehechakuaa rejapo vaieterei hague ha reporombohasa asyha. Oiméramo ndéve nemoakãratĩ ne ména térã ne rembireko, ani resapukái ne rembiayhúpe ni ere umi mbaʼe omoñeñandu vaítava chupe. Upéicharõmante ndahasyivéta chupe omombeʼu porã hag̃ua ndéve pe ojapovaʼekue (Efesios 4:32).

2 Peñehaʼã oñondive.

La Biblia heʼi: ‘Mokõi iporãve peteĩgui, hetave mbaʼe oguenohẽ hembiapokuégui. Peteĩ hoʼáramo, pe ótro omopuʼãkuaa jey chupe’ (Eclesiastés 4:9, 10). Koʼápe heʼíva tuicha penepytyvõta oiméramo peñehaʼãpeína pejerovia jey ojuehe.

Oimérõ ndapejeroviavéi ojuehe, oñondive peñehaʼãvaʼerã pembohovái upéva. Péro upearã mokõivéva pejapovaʼerã ikatúva guive peiko porã jey hag̃ua. Káda uno pepensaitereíramo pene remiandúrente, ikatu pembotuichave pene provléma. Oñoirũ teéicha peñopytyvõvaʼerã.

Upéicha ojapovaʼekue Julia ha Steve. Julia heʼi: “Ndahaʼeivaʼekue peteĩ koʼẽmente roiko porã jeýmava. Mokõivéva heta roñehaʼã oñondive. Chéve nahiʼãveietéma ajapo umi mbaʼe omoñeñandu vaítava Stévepe, ha hasy asýramo jepe chupe upe oikovaʼekue, haʼe osalvase jey ore matrimónio. Káda día che ajapo ikatúva ahechauka hag̃ua chupe ikatuha ojerovia jey cherehe. Akóinte aagradeséta Stévepe ohechauka meme haguére chéve cherayhuha”.

PEJAPÓNA KOʼÃ MBAʼE Pedesidi oñondive peñehaʼãtaha káda uno pejapo ikatúva guive pejerovia jey hag̃ua ojuehe.

3 Pekambia tekotevẽhápe.

Jesús heʼi rire umi ohendúvape chupe ndovaleiha umi omendáva oporomoakãratĩ, heʼivaʼekue: “Peteĩ nde resa nemoñepysãngáramo, eipeʼa ha emombo” (Mateo 5:27-29, NM). Oiméramo nde reporomoakãratĩraʼe ha reiko porãse jey ne rembiayhúndi, rehechavaʼerã mbaʼépepa tekotevẽ rekambia, haʼete vaʼerã ku reipeʼáva ha remombo.

Ñepyrũrã, ni nereñeʼẽveimavaʼerã pe tapicha remoakãratĩ hague ndive ne rembiayhúpe (Proverbios 6:32; 1 Corintios 15:33). c Paul, ñañeʼẽma hague, okambia itúrno itravahohápe ha iteléfono número anivéma hag̃ua oñeʼẽ ni ohecha pe kuña omoakãratĩ hague hembirekópe. Péro ohechakuaa tekotevẽha ojapove ambue mbaʼe hembireko ojerovia jey hag̃ua hese, upévare ohejaite itraváho. Avei ndoiporuvéi iteléfono, síno hembireko mbaʼéntema. ¿Oipytyvõpa chupe ojapo haguére upéicha? Hembireko Debbie heʼi: “Ojapómaramo jepe seis áño oiko hague ko mbaʼe, koʼág̃a peve akyhyje gueteri pe kuña oñemongeta jeýrõ g̃uarã Paul ndive. Péro koʼág̃a ajerovia hese ndojapoveichémane hag̃ua”.

Ikatu avei oime tekotevẽ rekambia nde lája. Pór ehémplo, ikatu ojehechahína nderehe rembojaruʼiha reikóvo umi ndahaʼéivape ne ména térã ne rembireko. Oiméramo upéicha, ‘reipeʼavaʼerã ndejehegui ndereko yma guare ha umi mbaʼe yma rejapovaʼekue’. Upéva heʼise rehejavaʼerãha umi lája ha kostúmbre vai reguerekóva ha rejapo umi mbaʼe oipytyvõtava ne rembiayhúpe ojeroviave hag̃ua nderehe (Colosenses 3:9, 10). ¿Ijetuʼúpa ndéve remokunuʼũ hag̃ua ne rembireko térã ne ménape rekakuaa lája idiferénte haguére? Ñepyrũrã ijetuʼúramo jepe ndéve, pyʼỹinte ere térã rehechaukavaʼerã chupe rehayhuha. Steve omombeʼu: “Julia chemokunuʼũmivaʼerã ha pyʼỹinte heʼi chéve: ‘Rohayhu’”.

Iporãta peteĩ tiémpore remombeʼupaitéramo ne ména térã ne rembirekópe umi mbaʼe rejapóva guive káda día. Mi Young heʼi: “Che ména omombeʼupaitémi chéve opa mbaʼe ojapóva káda día, umi mbaʼe naiñimportánteiva jepe. Upéicha haʼe ohechauka chéve ndorekoiha mbaʼevete omokañyvaʼerã chehegui”.

PEJAPÓNA KOʼÃ MBAʼE Peporandu ojupe mbaʼépepa pekambiakuaa káda uno ikatu hag̃uáicha pejerovia jey ojuehe. Upéi peanota ha peñehaʼã pejapo. Iporãta avei pehecha mbaʼépa ikatu pejapo pehasa porã hag̃ua oñondive.

4 Penepasiensiavaʼerã.

Ani pejapura ha peimoʼã pyaʼe peiko jeytamaha jepiveguáicha. Proverbios 21:5 heʼi porã: ‘Umi ojapuráva rembiapokue opa reíta, upévare imboriahuvaʼerã’. Oñekotevẽ ningo tiémpo térã áño voi ojerovia jey hag̃ua ojuehe umi ohasáva ko situasión.

Oiméramo nde hína pe rehasa asýva nemoakãratĩ haguére ne ména térã ne rembireko, ani rejepyʼapy ndaikatúi haguére reperdona pyaʼe chupe. Mi Young heʼi: “Che nantendeimivaʼerã mbaʼérepa umi kuña ndaikatúi operdona iménape omoakãratĩ haguére chupe ha ipochy arete hese. Péro oiko rire cherehe ahechakuaa ijetuʼuha ñaperdona upeichaguápe”. Hasy voi ningo pyaʼeterei ñaperdona ha jajerovia jeýma hag̃ua peteĩ tapicháre. Mbeguekatúpemante ojehupyty jey upéva.

Péro nemanduʼavaʼerã upe rire og̃uahẽvaʼerãha pe ‘ára remopuʼã jey hag̃ua’ nde rogapy (Eclesiastés 3:1-3, NM). Ñepyrũrã, ikatu repensa ejapo porãveha reñemohaʼeñóvo, péro upéva nanepytyvõmoʼãi rejerovia jey hag̃ua ne rembiayhúre. Rehechauka hag̃ua reiko porãse jeyha hendive, ndahaʼeivaʼerã reperdonánteva, síno remombeʼu porã vaʼerã chupe umi mbaʼe reñandúva. Ikatu avei rejerure tomombeʼu ndéve umi mbaʼe ombovyʼa ha oipyʼapýva chupe.

Ejapo ikatúva guive ani hag̃ua reñamarga. Ani repensaiterei umi mbaʼe nemoñeñandu vaivétavare (Efesios 4:32). Tuicha nepytyvõta rejepyʼamongetárõ Ñandejára ehémplore. Yma umi isrraelíta ohejárõ guare chupe, haʼe oñeñandu vaieterei ha oñembojoja peteĩ oñemoakãratĩvare (Jeremías 3:8, 9; 9:2). Upéicharõ jepe, upe rire heʼi: “Ndachepochymoʼãi opa árare” (Jeremías 3:12, ÑÑB). Umi isrraelíta oñearrepenti ha oñemoag̃uise jeýrõ guare hese, haʼe operdona chupekuéra.

Pehecha vove mokõivéva pekambiamaha heta mbaʼépe peiko porã jey hag̃ua, katuete pejeroviavéta pehóvo ojuehe. Upe rire ikatúma avei pehecha mbaʼépa peñehaʼãvaʼerã pehupytyve oñondive. Oho porãmaramo jepe peẽme, pehecha jey vaʼerã jepi mbaʼépepa ikatu pekambiave. Ani pejerovia pendejehe, pehechakuaáramo oĩ jeyha provléma, pesolusionavaʼerã ha pemombarete oñondive pene matrimónio (Gálatas 6:9).

PEJAPÓNA KOʼÃ MBAʼE Peñehaʼã rangue peiko ymave guaréicha, peñepyrũ oñondive ipyahuetévagui ha pemombarete pene matrimónio.

Ikatu oho porã jey peẽme

Pepensa jave hasyha peiko porã jey hag̃ua, penemanduʼavaʼerã Ñandejára omoñepyrũ hague pe ñemenda (Mateo 19:4-6). Haʼe penepytyvõta oho porã jey hag̃ua peẽme. Umi paréha ñañeʼẽ hague ko artíkulope, ojapo la Biblia heʼíva ha oiko porã jey oñondive.

Veinte áño rasáma ojapo Steve ha Julia ohasa hague pe mbaʼe ijetuʼuetéva imatrimóniope. Steve heʼi mbaʼépa ojapo hikuái oiko porã jey hag̃ua: “Hetave mbaʼe rokambia rostudia rire la Biblia umi testígo de Jehovándi. Umi mbaʼe roaprendéva tuicha orepytyvõ rojerovia jey hag̃ua ojuehe, ha upéva ndaijojahái”. Julia heʼi: “Avyʼaiterei aiko porã jey haguére Steve ndive. Rostudia rupi la Biblia oñondive ha roñehaʼãmbaitégui rojapo tekotevẽva roiko porã jey hag̃ua, koʼág̃a rovyʼaiterei ore matrimóniope”.

a Oñekambia herakuéra.

b Rejuhuvéta informasión oñeʼẽva ko témare ¡Despertad! 22 de abril de 1999, páhina 6-pe, ha ¡Despertad! 8 de agosto de 1995, páhina 10 ha 11-pe.

c Oiméramo pembaʼapo oñondive ha ndaikatúi reheja nde traváho, reñeʼẽvaʼerã hendive tekotevẽkueténte pende traváhore. Reñemongetáta jave upe rejapovaʼekuéndi mbaʼe vai, rejapovaʼerã oĩ jave ambue tapicha ha remombeʼuvaʼerã ne rembireko térã ne ménape.

PEJEPYʼAMONGETA HAG̃UA

  • ¿Mbaʼépa chemomýi aiko porã jey hag̃ua che ména térã che rembirekóndi chemoakãratĩ rire?

  • ¿Mbaʼe iporãvapa amombaʼe koʼág̃a che ména térã che rembirekóre?

  • ¿Mbaʼéichapa yma rojegustaha tiémpope ahechaukavaʼekue ahayhuha chupe? ¿Mbaʼéichapa ikatu ajapo jey koʼág̃a?