Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

 KONSÉHO OGAPÝPE G̃UARÃ

Eñemongeta porãnte ne famíliandi ha ani pejodiskuti

Eñemongeta porãnte ne famíliandi ha ani pejodiskuti

MAKI, * PETEĨ KUÑAKARAI JAPONGUA, HEʼI: “Che membykuña orekórõ guare 14 áño, oñepyrũma ijuruguasu chéve. Haʼévo chupe okarúma hag̃ua, haʼe heʼi chéve: ‘Ág̃a oñantoha vove chéve akarúne’. Ha aporandúramo chupe ojapopámapa hembiapo ogapypegua, heʼíma chéve: ‘¡Anivemína chemolesta!’. Pyʼỹinte roiko vai umíva káusare ha rosapukái ojupe”.

Oiméramo ne família oreko éntre 11 ha 19 áño, katuete pepensa diferénte ha pejodiskuti jepi. Upévare tekotevẽ nepasiénsia rehekomboʼe porã hag̃ua chupe. Peteĩ kuñakarai Brasilgua, hérava María, heʼi: “Chemorrenegaiterei ningo che membykuña orekóva 14 áño oñepyrũrõ chedesafía. Umícha jave mokõivévante rosapukái ojupe”. Ótra kuñakarai oikóva Itáliape, hérava Carmela, ohasa avei upe situasiónre. Haʼe omombeʼu: “Siémpre roiko vai che membykariaʼy ndive ha rosapukái ojupe, ha upéi ipochy vove, ohóma oñemboty ikotýpe”.

¿Mbaʼérepa umi mitãrusu * sapyʼánte oñemborretovádo ha ijuruguasu? ¿Noiméi piko ijúnta ogueraha vai hína chupekuéra? Ikatu oime upéicha. La Biblia heʼi voi ñane amigokuéra ikatuha ñandegueraha vai térã ñanepytyvõ (Proverbios 13:20; 1 Corintios 15:33). Avei koʼág̃arupi umi vyʼarã, tahaʼe pelíkula térã videohuégo, omboʼepáma voi umi mitãrusúpe irrevélde ha ani hag̃ua orrespeta avavépe.

Péro oĩ ótra kósa tekotevẽva rehechakuaa, ikatu hag̃uáicha rentende ne famíliape ha reipytyvõ chupe. Jahechamína mbaʼépa umíva.

IÑARANDU RAMO OHÓVO

Apóstol Pablo heʼi: “Chemitãʼírõ guare añeʼẽ, apensa ha ajepyʼamongeta vaʼekue mitãicha; koʼág̃a katu akakuaapáma ha ahejáma mitã reko” (1 Corintios  13:11, NM). Ohechaukaháicha ko téxto, umi mitã nopensái peteĩ kakuaáicha.

Umi mitãme g̃uarã peteĩ mbaʼe ikatu ivai térã iporã. Peteĩ kakuaa katu opillavéma heta mbaʼe ha opensa añetehápepa iporã peteĩ mbaʼe, mbaʼépepa ogueraháta chupe upéva ha ndoperhudikamoʼãipa ótrope upe odesidíva. Péro umi mitãrusu oñepyrũ ramo hína opilla opensa vaʼerãha umi mbaʼére.

La Biblia omokyreʼỹ mitãrusukuérape ‘iñakãporã ha iñakãguapy’ hag̃ua (Proverbios 1:4, ÑÑB). Enterovépe voi la Biblia heʼi: “Peiporu pene arandu”, upéva heʼise ñapensa porã vaʼerãha opa mbaʼe jadesidi mboyve (Romanos 12:1, 2, NM; Hebreos 5:14). Péro umi mitãrusu sapyʼánte opensa iñarandu ha oikuaapamaha opa mbaʼe, upéicha rupi oimeraẽ vyroreíre ojediskutise, térã heʼi ndéve peteĩ mbaʼe noĩporãiva (Proverbios 14:12). Péro, ¿mbaʼéichapa rejediskutiʼỹre hendive ikatu rehechauka chupe noĩporãiha peteĩ mbaʼe opensáva, heʼi térã ojapóva?

EJAPÓNA KOʼÃ MBAʼE: Ikatu oime ne família oaprende ramo hína haʼe voi opensa vaʼerãha oikuaa hag̃ua mbaʼépa iporã térã ivai, ha ikatu hína ndohechái gueteri heta mbaʼe nde rehechaháicha. Péro, ¿mbaʼéichapa ikatu reipytyvõ chupe rehechakuaáramo noĩporãiha opensa lája ha ojavyha hína? Primero, reguerohory vaʼerã chupe opensa haguére upe témare. Ikatu ere chupe: “Avyʼa ahechávo mbaʼéichapa rejepyʼamongeta ko mbaʼére, nañañontendéiramo jepe sapyʼánte”. Upéi eporandu ne famíliape umi mbaʼe omopensátava chupe, ikatu hag̃uáicha ohechakuaa añetehápepa oĩ porã haʼe opensa lája. Ikatu ere chupe: “Péro, ¿ndépa ere siémpre oho porãtaha ndéve rejapóramo upéicha?”. Upe rire rehecháta mbaʼéichapa ne família ojepyʼamongeta porãve umi mbaʼe heʼi térã ojapótavare, ha okambia opensa lája.

Péro ani repensa ojejapo vaʼerãha katuete nde ereháicha. Sapyʼánte ikatu hína repensa ne família nanerendúi térã nopenaiha nde erévare, péro upe rire haʼe ikatu ojepyʼamongeta ha ohechakuaa añeteha upe eréva. Ikatu hína upe rireve ojapo upe ereháicha térã heʼi voi ndéve haʼe opensa hague avei upéicha.

“Sapyʼánte oimeraẽ vyroreíre rojodiskuti che raʼýndi. Por ehémplo, katuete ipochy haʼévo chupe oiporukuaa hag̃ua umi mbaʼe orekóva térã anive hag̃ua omolesta iñermánape. Péro ahechakuaa che raʼy ohaʼarõha antende chupe ha oipotaha avei aporandu chupe mbaʼépa opensa. Ha ogustámi chupe haʼérõ: ‘Asíke upévare repensa péicha’, térã ‘Upéicharõ piko upéva la nde reipotáva’. Koʼág̃a ramo ahechakuaa koʼã mbaʼe, ha ambyasy ymavéma ndajapói hague upéicha.” (Kenji, Japongua.)

ODESIDISÉMA IJEHEGUI HETA MBAʼE

Tuvakuéra iñarandúva oheja ifamíliape omombeʼu porã chupekuéra mbaʼépa opensa

Tuvakuéra, peẽ pereko peteĩ rresponsavilida tuicháva pemboʼévo pene famíliape iñarandu ha ikatupyry hag̃ua, ha upéva oipytyvõta upe mitãrusúpe ndoikovéi vove penendive (Génesis 2:24). Upévare iñimportánte peipytyvõ chupe odesidikuaáma hag̃ua ijeheguínte, oikuaa porã hag̃ua mbaʼépa oipota, mbaʼeichagua persónapa oipota oiko chugui ha odefendekuaa hag̃ua umi mbaʼe oĩ porãva chupe g̃uarã. Pejapóramo upéicha, pene família oikuaa porãta mbaʼépa ojapóta iñamigokuéra ojopyséramo chupe ojapo hag̃ua ivaíva, avei opensa raẽta mbaʼépa ikatu hína oiko hese odesidi vaíramo, ha oñeporandu: “¿Mbaʼeichagua persónapa che? ¿Mbaʼépa iñimportanteve chéve g̃uarã? ¿Mbaʼépa ojapóne ko situasiónpe peteĩ che rapicha oñehaʼãva avei ojapo iporãva?” (2 Pedro 3:11).

La Biblia oñeʼẽ José rehe, peteĩ mitãrusu idesidídova ha odefendéva umi mbaʼe oĩ porãva chupe g̃uarã. Por ehémplo, Potifar rembireko ojerure jey jeýrõ guare chupe oñeno hag̃ua hendive, haʼe heʼi: “¿Mbaʼéicha piko che ajapóta ko mbaʼe vai tuichaitéva, ha añembohekovaíta [Ñandejára] renondépe?” (Génesis 39:9, ÑÑB). Upe tiémpope ndaipóri vaʼekue peteĩ léi heʼíva ivaiha ñemoakãratĩ, upéicharõ jepe, José opensa upéva ndogustamoʼãiha Ñandejárape. Haʼe heʼi voi “¿Mbaʼéicha piko che ajapóta ko mbaʼe vai...?”. Péicha ohechauka haʼe oikuaa porãha mbaʼeichagua persónapa Ñandejára ha opensaha haʼéicha (Efesios 5:1).

Upéicha avei, ne família okakuaávo ohóvo, ohechakuaa hína mbaʼépa iporã ha mbaʼépa ivai. Upéva tuicha oipytyvõta chupe odesidi porã hag̃ua oĩramo ojapoukaséva chupe ivaíva (Proverbios 1:10-15). Péro, odefendeségui avei haʼe opensáva, sapyʼánte ikatu nendive jepe ojodiskuti. ¿Mbaʼépa rejapokuaa upe situasiónpe?

EJAPÓNA KOʼÃ MBAʼE: Rejodiskuti rangue ne família ndive, iporãvéta rerrepetíramo upe heʼi vaʼekue ohechakuaa hag̃ua oĩ porãpa añete upe heʼíva. Ikatu ere chupe: “Jahechami antendépa, ¿upéicharõ nde ere hína...?”. Ha upéi eporandu jey chupe:  “¿Mbaʼérepa repensa upéicha?”, térã “¿Mbaʼérepa reñeñandu péicha?”. Emokyreʼỹ chupe heʼi hag̃ua ndéve opensáva. Ha oiméramo ndévente nandegustái hína upe ojaposéva ha ndaivaíriramo, rerrespeta vaʼerã upe odesidíva.

Umi mitãrusu, ijeheguiete ohechakuaa vaʼerã mbaʼépa iporã ha ivai chupekuéra g̃uarã, ha todefende upéva. La Biblia heʼi voi ndajaikói vaʼerãha “mitãicha, jaguerovia oimeraẽ mbaʼe”, ha ndajahejái vaʼerã avave ñanembotavy ha “ñandegueraha ápe ha pépe umi oláda ha yvytu oguerahaháicha peteĩ várko oĩva márpe” (Efesios 4:14, NM). Upévare iporãta reipytyvõ ne famíliape toaprende haʼete voi odesidi porã hag̃ua.

“Che membykuñanguéra ohechakuaáramo ahendu porãnteha chupekuéra, ndahasyive avei chupekuéra cherendu hag̃ua, noropensáiramo jepe peteĩcha. Avei añatende ani hag̃ua aovliga chupekuéra opensa hag̃ua che apensaháicha, síno arrespeta haʼekuéra opensa lája.” (Ivana, República Checagua.)

EKUMPLI NE ÑEʼẼ HA NEMBAʼERECHAKUAA

Umi mitãicha avei, umi mitãrusu pyʼỹi oñehaʼãta okonvense ituvakuérape okonsegi hag̃ua oipotáva. Péicha jave, reñatende vaʼerã ani remeʼẽ chupe gústo resolusionaséguinte upe provléma. ¿Mbaʼérepa? Rejapóramo upéicha haʼe ikatu opensa: “Ajerure jey jeýramo, katuete omeʼẽta chéve la aipotáva”. ¿Mbaʼépa ikatu rejapo upéicharõ? Jesús heʼi: “Pejéramo pejapotaha peteĩ mbaʼe, pejapo vaʼerã, ha pejéramo ndapejapomoʼãiha, anítei pejapo” (Mateo 5:37, NM). Umi mitãrusu ningo iletrádo ha pyaʼeterei opilláta nde rejepokuaáramo remeʼẽ chupe oipotáva ojerure jey jeývo.

Péro nembaʼerechakuaa vaʼerã avei. Por ehémplo, tuvakuéra omoĩ jepi ifamíliape mbaʼe óra pevépa ikatu oho peteĩ lugárpe, péro ne família ojeruréramo ndéve permíso opytamie hag̃ua, reheja vaʼerã tomombeʼu ndéve mbaʼérepa. Ha rehecháramo oĩ porãha ha remeʼẽramo chupe permíso, rehechaukáta hína rejapoha ko téxto heʼíva: “Opavave toikuaa peneakãguapyha” térã napeñemohatãiha peẽ pejévapente (Filipenses 4:5, NM).

EJAPÓNA KOʼÃ MBAʼE: Embyaty nde rogayguakuérape ha ere chupekuéra mbaʼe órapa og̃uahẽ vaʼerã hikuái nde rógape ha mbaʼépa rehaʼarõ chuguikuéra. Péro haʼekuéra ohechakuaa vaʼerã nderehe rehendu raẽtaha chupekuéra ha repensa porãtaha redesidi mboyve. Roberto, peteĩ túva Brasilgua heʼi: “Umi mitãrusu ohechakuaa vaʼerã, oĩ porãma guive, peẽ pemeʼẽtaha chupekuéra permíso térã upe mbaʼe oipotáva”.

Péro jaikuaaháicha, ndaipóri túva perfékto. La Biblia heʼi voi: “Enterovéva ningo jajavy heta vése” (Santiago 3:2, NM). Rehechakuaáramo rejavy hague ha nde kúlpare pejodiskutiha, rejediskulpa vaʼerã nde raʼy térã nde rajy ndive. Rejapóramo upéicha, remboʼéta chupekuéra iñimportanteha ñaneumílde ha jahechakuaa vaʼerãha jajavy hague.

“Sapyʼánte rojodiskuti kangue che raʼýndi, péro añetrankilisa rire, ajediskulpa hendive ndajejokokuaái haguére. Upéva oipytyvõ avei chupe ipochy jera hag̃ua, ha roñemongeta jey trankílo porã oñondive.” (Kenji, Japongua.)

^ párr. 3 Oñekambia herakuéra.

^ párr. 5 Ko artíkulope oñeñeʼẽramo jepe mitãrusu rehe, umi konsého oñemeʼẽva oipytyvõta avei mitãkuñanguérape.

REJEPYʼAMONGETA HAG̃UA

  • ¿Noiméipa che káusare roiko vai che famíliandi?

  • ¿Mbaʼéichapa ko artíkulo chepytyvõ antendeve hag̃ua che famíliape?

  • ¿Mbaʼéichapa ikatu añemongeta che famíliandi rojodiskutiʼỹre?