Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

JAJEROVIAVE HAG̃UA | JOSÉ

“Chéngo ndahaʼéi Ñandejára aporohusga hag̃ua”

“Chéngo ndahaʼéi Ñandejára aporohusga hag̃ua”

JOSÉ oguapy hína ihardínpe peteĩ kaʼarupytũ. Oiméne omaña umi palméra ha yvyramáta oĩvare upérupi, upéi oñepyrũ ojesareko umi lagúnare ha umi yvoty oĩvare pe y apére; ha omaña mombyry faraón palásiore, oĩva pe murálla amo gotyomi. Oiméne avei ohendu mbaʼéichapa umi mitã iñakãhatãjoa hóga ryepýpe; itaʼýra Efraín mitãraʼyete gueteri, ha iñermáno Manasés omokyrỹiʼi hína chupe. José oñeimahina la oikóva ha haʼete ohechapáva hembirekópe opukaha hína imembykuéra ojapóvare. José opukavy haʼeño rei. Ohechakuaa mbaʼeichaitépa Ñandejára ovendesi chupe.

José ombohéra itaʼýra ypykuépe Manasés, heʼiséva “ñanepytyvõva ñanderesarái hag̃ua” (Génesis 41:51). Ñandejára ningo tuichaiterei ovendesi Josépe, upévare katuete menovéma hasy chupe imanduʼávo pe lugár oiko haguére, ha avei iñermanokuéra ha itúvare. Heta mbaʼe okambia iñermanokuéra ndochaʼéi haguére hese. Haʼekuéra oataka ha ojukase vaʼekue voi chupe, péro upéi odesidi ovende chupe hikuái kómo esklávo. Upe guive, heta mbaʼe okambia hekovépe. Amo 12 áñorupi haʼe oiko kómo esklávo ha oho avei préso. Ha koʼág̃a katu haʼe pe segunda persóna omanda guasuvéva Egíptope. ¡Tuichaitépa okambia isituasión! *

Heta áñorema José ohecha mbaʼéichapa oñekumpli ohóvo opa mbaʼe Jehová heʼi vaʼekue. Por ehémplo, haʼe heʼi kuri 7 áño aja oĩtaha hetaiterei aliménto Egíptope, ha José oñenkarga hína kuri oñembyaty hag̃ua umi hiʼupy hembýva. Upe tiémpope, omenda peteĩ ehípsia héravare Asenat ha mokõi ifamília hikuái. José pyʼỹi opensa itúva ha iñermanokuérare, oĩva mombyry upégui, koʼýte iñermáno Benjamín ha itúva Jacob rehe. Oiméne oikuaase haʼekuérapa oikove gueteri ha oĩ porãpa. Oñeporandúne avei oimépa okambia raʼe iñermanokuéra ha naiviolentovéima yma guaréicha, ha ikatúnepa oiko porãmba jey oñondive hikuái.

Oimérõ ne famíliape oĩma algúna ves provléma oĩ rupi iselósova, ndochaʼéiva nderehe térã netraisionáva, ikatu oime reñeñandu avei Joséicha. Jahechamína mbaʼéichapa haʼe otrata raʼe ifamíliape upe rire ha mbaʼépa ikatu ñaaprende iñehémplogui.

“TAPEHO JOSÉ RENDÁPE”

Upe tiémpope José heta hembiapo vaʼekue, upéicha rupi haʼete pyaʼeterei ohasáva umi áño. Jehová heʼi haguéicha, umi 7 áño oĩ rire hetaiterei hiʼupy, ou peteĩ ñembyahýi guasu. Umi puévlo oĩva Egipto jerére oñepyrũma iñembyahyipa. Péro, heʼiháicha la Biblia, “Egíptope umi hénte oreko la hiʼupy” (Génesis 41:54, NM). Ajépa tuichaite oipytyvõ chupekuéra pe profesía Ñandejára omeʼẽ vaʼekue José rupive. Haʼetépe avei José ivaleterei ha oorganisa porã entéro mbaʼe pono ofalta la hiʼupy.

José iñumílde ha upévare ideprovechoiterei Jehovápe

Katuete umi ehípsio oagradeseterei Josépe umi mbaʼe ojapóvare hesekuéra ha omombaʼe chupe ivale haguére. Péro José ndoipotái vaʼekue oñemombaʼeguasu chupe, síno Ñandejára Jehovápe. Ñande avei ikatu ñandevale heta mbaʼépe, péro tekotevẽ ñaneumílde jaipurúvo umíva Ñandejára servísiope, péicha haʼe ikatúta ojevale ñanderehe ñaimoʼãʼỹháicha jepe.

Kon el tiémpo, umi ehípsiope ohupyty avei pe ñembyahýi guasu. Oho hikuái ojerure asy faraónpe oipytyvõmi hag̃ua chupekuéra. Faraón katu heʼi: “Tapeho José rendápe ha pejapo opa mbaʼe heʼíva peẽme”. Upémarõ José oavri umi galpón oñeñongatu haguépe kuri umi hiʼupy ha ovende umi héntepe la oikotevẽva (Génesis 41:55, 56, NM).

Umi puévlo oĩva Egipto ypýrupi katu amasdía ojecha vaive. Por ehémplo, Canaánpe José hentekuéra ohasa asy hína. Ha oñemombeʼúvo Jacóbpe oĩha hiʼupy Egíptope, pyaʼe voi heʼi itaʼyrakuérape oho hag̃ua ojogua upégui aliménto (Génesis 42:1, 2).

Jacob omondo 10 itaʼýrape, péro nomondói hendivekuéra itaʼýra pahague, Benjamín. Imanduʼa porã gueteri mbaʼépa oiko vaʼekue omondórõ guare Josépe haʼeño ohecha hag̃ua mbaʼéichapa oime iñermanokuéra. Upe guive ndoikuaavéi mbaʼeve pe itaʼýra ohayhuetévagui. Iñermanokuéra ogueru José ao huguypa ha osoropáva, ha heʼi guaʼu peteĩ animál ñarõ ojuka hague chupe. ¡Ombyasyeterei anga Jacob upe oikóva! (Génesis 37:31-35.)

ENSEGÍDA IMANDUʼA UPE OSOÑA VAʼEKUÉRE

Jacob raʼykuéra og̃uahẽ Egíptope heta oviaha rire. Oporandu hikuái moõguipa ikatu ojoguami la hiʼupy, ha oñemondo chupekuéra peteĩ karai hérava Zafenat-panéah rendápe, omanda tuicháva upépe (Génesis 41:45). ¿Opillápa raʼe hikuái upe karai haʼeha José? Ni vymi. Haʼekuéra oimoʼãnte oĩha peteĩ ehípsio omanda guasúva renondépe ha ikatúva oipytyvõ chupekuéra. Ha ohechauka hag̃ua orrespetaha chupe, haʼekuéra osegi pe kostúmbre upe tiempopegua ha “oñesũ henondépe” (Génesis 42:5, 6).

¿Mbaʼépa jaʼekuaa Josére? ¿Opillápa raʼe haʼe iñermanokueraha la oúva? ¡Ohecháre chupekuéra opilláma! La Biblia omombeʼu oñesũvo hikuái henondépe, ensegída José imanduʼa hague umi suéño oreko vaʼekuére imitãvépe, ohechaukáva iñermanokuéra oñesũtaha henondépe. Koʼã suéño ou vaʼekue Jehovágui ha José ohechakuaa oñekumpli hague upérõ (Génesis 37:2, 5-9; 42:7, 9). ¿Mbaʼépa ojapóta José? ¿Oañuátapa iñermanokuérape, térãpa oñevengáta hesekuéra?

José oikuaa porã Jehová opromete hague Jacob desendientekuéragui oikotaha peteĩ puévlo tuicháva, ha ontende Jehová odirihiha hína la situasión. Upévare oikuaa tekotevẽha opensa porã raẽ ojapo mboyve mbaʼeve, ha ndovaleiha ojapo la ou raẽvévante chupe iñakãme (Génesis 35:11, 12). Oimérõ iñermanokuéra osegi gueteri iñaña, iviolénto ha opensa ijehénte, ikatu oiko heta mbaʼe vai amo gotyove. Avei oiméne José opensa haʼe ojapóramo peteĩ mbaʼe opensaʼỹre, ikatuha ifamília oiko vaipa ha operhudika itúva ha Benjamínpe, oimérõ haʼekuéra oikove gueteri. Upévare, José odesidi nomombeʼumoʼãiha gueteri iñermanokuérape mávapa haʼe. Primero ojasegura raẽta mbaʼeichagua persónapa hikuái koʼág̃a, upéicha oikuaáta mbaʼépa Jehová oipota haʼe ojapo.

Ijetuʼu lénto ningo añete ñaime hag̃ua peteĩ situasión peichaguaitépe. Upéicharõ jepe, heta família ko tiempopegua oiko vai ha ojedividipa, oiko haguéicha José famíliare. Jajecha jave peichagua situasiónpe, ikatu jajapose ou raẽvévante ñandéve ñane akãme térã ñande ñapensáva iporãveha. Péro ikuentavéta jasegíramo José ehémplo ha jahecha mbaʼépa Jehová oipota jajapo (Proverbios 14:12). Ñanemanduʼa vaʼerã avei ñaime porã ñane hentekuérandi ndahaʼeiha hína la iñimportantevéva, síno ñaime porã Jehová ha Itaʼýra Jesús ndive (Mateo 10:37).

OJASEGURA OKAMBIÁPA RAʼE IÑERMANOKUÉRA

José ojapo diferénte mbaʼe ohecha hag̃ua okambiápa raʼe añetehápe iñermanokuéra. Primerorã ijarhél ha heʼi chupekuéra: “¡Peẽ ningo espía!”. Péro José noñeʼẽi chupekuéra iñidiómape, síno ojerure ótrope otradusi hag̃ua la heʼíva. Haʼekuéra oñedefende hag̃ua oñeʼẽ Josépe ifamíliare ha omombeʼu avei chupe iñermáno pahague opyta hague hógape. José oñeemosionaiterei oikuaávo upéva, péro oñehaʼãmbaite odisimula. ¿Añete piko oikove gueteri iñermaníto? Koʼág̃a José oikuaáma mbaʼépa ojapóta. Haʼe heʼi: “Ndapeguerúiramo pene ermáno imitãvéva che rendápe, peẽ napesẽmoʼãi koʼágui. Ha pejapóramo añoite ko haʼéva peẽme, pehechaukáta chéve siertoha la pejéva”. Upéi heʼi chupekuéra ikatuha oho iñermáno piári, péro peteĩva ijapyteguikuéra opyta vaʼerã upépe umi ótro oho aja (Génesis 42:9-20, NM).

José ermanokuéra oñemongeta la oikóvare hesekuéra ha oñepyrũ heʼi ojupe maʼerã voípa ojapo raʼe pe mbaʼe vaiete 20 áño atrás, péro haʼekuéra ndoikuaái José ontendepaha la heʼíva hikuái. Haʼekuéra heʼi: “Oiméne jajekastiga hína umi mbaʼe vai jajapo vaʼekuére ñane ermánore. Haʼe ningo hesay hováre ojerure kuri ñandéve ani hag̃ua jajapo hese mbaʼeve, péro ñande nañapenái hese. Upévare oiko ñanderehe koʼã mbaʼe vai”. José ohendúvo la heʼíva hikuái “oho upégui ha oñepyrũ hasẽ” (Génesis 42:21-24, NM). Péro iñermanokuéra ombyasýramo jepe umi konsekuénsia oguerúva hembiapo vaikue, upéva ndeʼiséi katuete oñarrepentiha hikuái ipyʼaite guive. Upévare José ohaʼarõmiénte ha ojasegura raẽ mbaʼépa oĩ ipyʼapypekuéra.

Kañyhápe haʼe omoĩka iñermanokuéra vosápe pe pláta haʼekuéra oipuru vaʼekue opaga hag̃ua pe aliméntore. Ha omondo chupekuéra hógape, péro oheja préso Simeónpe. Og̃uahẽvo hógape, omombeʼu hikuái Jacóbpe la oikóva, ha hasýpe okonvense chupe oheja hag̃ua iñermáno Benjamín oho hendivekuéra. Og̃uahẽvo Egíptope, haʼekuéra heʼi José sekretáriope otopa hague pláta ivosapekuéra, ha heʼi odevolve jeytaha upe pláta. ¡Inotávle añete la ojapóva hikuái! Péro José oikuaa porãseve okambiámapa añete koʼág̃a iñermanokuéra. Upémarõ ojapo chupekuéra peteĩ karu guasu, ha apéna odisimula mbaʼeichaitépa ovyʼa ohechávo Benjamínpe. Upéi omeʼẽ jey chupekuéra la hiʼupy ogueraha hag̃ua ha oho jey hikuái hógape, péro ko vuéltape José omoĩka peteĩ kópa de pláta Benjamín vosápe (Génesis 42:26–44:2).

Upépe José oitýma chupekuéra iñuhãme. Umi isoldádo oho ojoko iñermanokuérape tapére ha oakusa chupekuéra omonda hague José kópa. Oheka hikuái umi hiʼupy oraha vaʼekue apytépe ha otopa Benjamín vosápe pe kópa ahéno, upémarõ ohopa jey hikuái José rendápe. Koʼág̃a José oreko oportunida oikuaávo okambiámapa añetehápe iñermanokuéra. Haʼe heʼi Benjamín opyta vaʼerãha ha umi ótro oho jey vaʼerãha hógape. Péro Judá oñeʼẽ iñermanokuéra rehehápe, ha ojerure asy oiporiahuvereko hag̃ua chupekuéra. Heʼi voi enterove jepe ikatuha opyta kómo esklávo Egíptope (Génesis 44:2-17).

Judá ndoikuaavéima mbaʼépa ojapóta, ha heʼi: ‘Iñermáno ha isy ningo omanóma ha haʼéntema opyta, upévare ore túva ohayhueterei chupe’. ¡Katuete upéva opokoitereíne raʼe Josére! Haʼe ningo Raquel memby ypykue, ha Jacob ohayhueterei vaʼekue Raquélpe. Péro haʼe ou omano onasérõ guare Benjamín. José ohechagaʼueterei isýpe ha siémpre imanduʼa hese, ojapoháicha avei itúva Jacob. Oiméne upévare avei haʼe ohayhueterei iñermáno Benjamínpe (Génesis 35:18-20; 44:20).

Judá ojerure asy Josépe pono oheja Benjamínpe kómo esklávo ha heʼi voi haʼe jepe opytataha ivése. Upéi heʼi: ‘¿Mbaʼéichaiko che ag̃uahẽta ahávo che túva rendápe ko mitãrusu reheʼỹ? Che túva ningo osufrietereíta oikóramo ko mbaʼe ha ikatu voi omano, ha ndaipotaiete oiko hese upéva’ (Génesis 44:18-34, NM). ¡Mbaʼeichaitéiko opokóne raʼe Josére upe heʼíva! Ni ndogueroviaséi mbaʼeichaitépa okambia iñermáno. Ndahaʼéi voi ohechaukánteva oñarrepentiha, síno ohechauka avei nopensaiha ijehénte, oñemoĩha hapicha lugárpe ha oiporiahuverekoha iñermánope.

José ohechakuaa iñermanokuéra ombyasy hague la ojapóva hese

José ja noaguantavéima, hetaitereíma ojejoko odisimula hag̃ua péro koʼág̃a ndaikatuvéima. Upémarõ omondo isiervokuérape okápe ha oñepyrũ ojaheʼo. Faraón palásiope jepe oñehendu mbaʼeichaitépa hasẽ. Upéi osẽ heʼi iñermanokuérape: “Chéngo José, pene ermáno”. ¡Iñermanokuéra ni ndogueroviaséi la oikóva! José katu oho oañua chupekuéra ha péicha ohechauka operdonamaha umi mbaʼe vai ojapo vaʼekue hese hikuái (Génesis 45:1-15, NM). Jehová ningo ndaipyʼarói ha operdonakuaa, ha José osegi iñehémplo (Salmo 86:5). ¿Jajapótapa ñande avei upéicha?

“AIKUAÁMA REIKOVEHA GUETERI”

Faraón oikuaa rire mbaʼépa la oikóva Josére, heʼi chupe ogueru hag̃ua itúva ha ihentekuérape oiko hag̃ua Egíptope. Hasypeve José ohechami jeýta itúva ohayhuetévape. Ojotopávo hikuái, Jacob hasẽ ha heʼi Josépe: “Koʼág̃a ikatúma amano, pórke rohecháma ha aikuaáma reikoveha gueteri” (Génesis 45:16-28; 46:29, 30, NM).

Jacob oikove 17 áño og̃uahẽ rire Egíptope. Ovendesi umi 12 itaʼýrape, ha upekuévo oprofetisa avei heta mbaʼe oikótava upe rire. Upe tiémpope, pe taʼýra ypykuépe oñemeʼẽmi el dóvle de la erénsia, péro haʼe oheja upéva Josépe g̃uarã. Ha avei José raʼykuéragui osẽ mokõi trívu de Israel. ¿Ha mbaʼépa oiko Judágui? Haʼe ohechauka kuri mbaʼeichaitépa oñarrepenti umi mbaʼe ojapo vaʼekuére. Jacob oprofetisa avei idesendientekuéra rupive og̃uahẽtaha pe Mesías (Génesis, kapítulo 48 ha 49).

Jacob omano orekópe 147 áño, ha José ermanokuéra okyhyje haʼe oñevengasérõ g̃uarã hesekuéra koʼág̃a. Péro José ohayhueterei chupekuéra ha oasegura ndojapomoʼãiha upéva. Heʼi chupekuéra anivéma hag̃ua oñeñandu vai la oiko vaʼekuére, pórke Jehová voi odirihi kuri pe situasión. Upéi heʼi: “Chéngo ndahaʼéi Ñandejára aporohusga hag̃ua” (Génesis 15:13; 45:7, 8; 50:15-21, NM). José ohechakuaa Jehová haʼeha pe Hués perfékto. Ha Jehováma operdonárõ iñermanokuérape, ¿mbaʼére piko haʼe okastigáta chupekuéra? (Hebreos 10:30.)

¿Ndévepa ijetuʼu reporoperdona hag̃ua? Oime vaʼerã ijetuʼu rejapo hag̃ua upéva oĩramo ojapóva nderehe ivaíva apropósito. Péro nemanduʼa vaʼerã jaiko porãvetaha ñande rapichakuérandi ñaperdonáramo ñande pyʼaite guive umi añetehápe oñarrepentívape. Ha ñande voi ñañeñandu porãvéta upéicha jajapóramo. Péicha jahechaukáta jajeroviaha Ñandejárare José ojapo haguéicha ha ñaperdonáta ñande rapichápe Jehová ojapoháicha.

^ párr. 4 Ehecha umi artíkulo “Jajeroviave hag̃ua”, osẽva rrevísta Ñemañaháme, 1 de agosto 2014, 1 de noviembre 2014 ha 1 de febrero 2015.