Kal idhi e weche manie iye

Kampen e Gwenge Manie Bath Aora Maroni

Kampen e Gwenge Manie Bath Aora Maroni

 Mopogore gi ngima ma taon ma ji odichie ahinya kendo mopong’ gi koko koni gi koni, nitie joma wuok e dhoudi mopogore opogore, ma wacho dhok mopogore opogore, kendo ma wuok e ogendni mopogore opogore modak e bath Aora Maroni man South America. E dwe mar Julai 2017, Joneno mag Jehova 13 nochako wuoth ma terogi e gwenge ma ni e bath Aora Maroni kod gwenge ma ni e bath aoche matindo tindo ma donjo e aorano e alwora mar French Guiana. Gima duong’ ma ne terogi ne en ang’o? Ne gidhi timo kampen mar lando geno ma ni e Muma ne joma odak e gwengego.

Ikruok ne Kampenno

 Dwe achiel ka ne kampen ma ne dhi kawo ndalo apar gariyono pok ochakore, nogwel ji duto ma nonego odhi e kampenno e romo moro ma ne dhi ikogi. Achiel kuom jogo ne en Winsley. Owacho kama: “Ne wanono chal mar alworano kaachiel gi histori mare, bende, ne wawuoye kaka wanyalo ikore maber ne wuodhno.” Ng’ato ka ng’ato nomi sanduk moro ma pi ok nyal donjoe mar ketoe net kod gige nindo. Mondo gichop kuno, ne dwarore ni giidh ndeke diriyo, kaachiel gi yiedhi ma ne dhi kawogi seche mang’eny e pi.

Claude gi Lisette

 Joma noyier mondo odhi e wuodhno nowinjo nade? Claude gi Lisette, ma hikgi osechopo mag ritaya ne mor malich. Claude wacho niya: “Namor matek, to iyeno bende, ne aluor. Nasegawinjo kaka apaka mag aorano dongoga.” Nitie gimoro bende ma ne chando chuny Lisette. Owacho kama: “Nawuoro awuora kaka ne adhi wacho dho Amerindia miwacho kuno.

 Mickaël ma bende nonego odhi e wuodhno ne nigi luoro moko. Owacho niya: “Ne wakia weche mathoth e wi Jo-Wayana, omiyo, ne atimo nonro matin e Intanet mondo apuonjra weche moko kaachiel gi kaka gimosorega.”

 Shirley, ma nodhi gi chwore miluongo ni Johann, nondiko list mar dhok ma joma odak e gwengego wacho. Shirley wacho niya: “Ne watoko vidio mopogore opogre mag dhokgo e jw.org, kendo ne wang’iewo buk moro moting’o weche e dho Wayana.”

Chako Wuoth ma Dhi Ir Jo-Amerindia

 Chieng’ Tich Ariyo, Julai 4, grup ma ne dhi timo kampenno noidho ndege ka miluongo ni Saint-Laurent du Maroni ma gidhi Maripasoula, ma en taon moro matin mosokore ma yudore French Guiana.

 Kuom ndalo ang’wen ma noluwo, grubno nolendo ne joma odak e mier ma yudore kuma Aora Maroni chakoree ka gitiyo gi andururu (yie ma nigi injin). Roland ma bende nodhi e wuodhno wacho kama: “Ne wafwenyo ni Jo-Amerindia ohero weche mag Muma ahinya. Ne gin gi penjo mang’eny, kendo moko kuomgi nokwayo mondo wapuonjre Muma kodgi.”

 E gweng’ moro, Johann gi Shirley noromo gi dichwo moro gi jaode ma watgi noyudo oa dere. Johann wacho kama: “Ne watugonegi vidio miluongoni A Native American Finds His Creator,” ma yudore e JW Broadcasting. Vidiono nomorogi ahinya. Ne gimiyowa adres margi mar e-mail nikech ne gidwaro ni wabi watudrega kodgi.”

 Kuma borie mogik ma ne gidhie e alwora ma aorano chakoree ne en Antécume Pata. Chif ma gweng’no ne oyie mondo Joneno ma koro noolgo onind e pap moro ka gitiyo gi piendegi ma ne giting’o. Bende, ne gilwokore e aora mana kaka jogweng’no.

 Bang’ lendo kanyo, grubno nodhi nyaka e gweng’ miluongo ni Twenké, kendo ne giyudo ka jogo ywago ng’ato. Éric ma en achiel kuom jochan kampenno wacho kama: “Chif mar gweng’no nomiyowa thuolo mar wuotho e gweng’no ka wahoyo joma nokuyogo. Chifno kaachiel gi joode ne mor ahinya gi ndiko ma ne wasomonegi e Muma mar dho Wayana. Bende, ne watugonegi vidio ma nyiso kaka ibiro chier ji e kinde ma biro.”

Wuoth Ochomo Grand-Santi kod Apatou

 Bang’ mano grubno noidho ndege kuom dakika 30 kama ka giwuok Maripasoula nyaka e taon moro matin miluongo ni Grand-Santi. Chieng’ Tich Ariyo gi Tich Adek Jonenogo ne olando wach maber ne joma nodak kuno. Chieng’ Tich Ang’wen, Jonenogo nochako wuoth machielo ma nokawogi seche abich gi nus. Ne giluwo aora Maroni ka gichomo mwalo nyaka e gweng’ moro miluongo ni Apatou.

Aora Maroni kod bungu mar Amazon ma ni e kind Maripasoula kod Grand-Santi

 Jonenogo nolendo e bunge ma jo Maroon odakie kochakore chieng’ Tich Abich nyaka chiegni odiechieng’ mogik mar kampenno. Jo Maroon gin Jo-Afrika ma noter South America kaka wasumbni e kinde ma pod Suriname, ma en piny man machiegni kodgi ne kedo mondo oyud uhuru. Jonenogo nogwelo ji e chokruok ma ne gichano timo e hema moro maduong’ ma ne gichungo kamoro e bungu. Hemano nolos mana ne chokruogno. Claude wacho kama: “Ne wamor ahinya ka ne ji mathoth obiro e chokruok. Ne waa mana gwelogi chieng’no gokinyi!” Karsten ma ne ohango dhi e kampen ma kamano, nogolo twak mar ji duto e dho Aukan. Wi twak ne en “Be Mani Kende e Ngima ma Nitie?” Ji piero ochiko gachiel ma ne wuok e gwenge mopogore opogore nobiro e chokruogno.

“Waikore Timo Kampen ma Kamano Kendo!”

 Gikone, joma nodhi e kampenno nodok Saint-Laurent du Maroni. Ne gimor ahinya ka ne gineno kaka jo gwengego norwako wach, nokawo buge mang’eny, kendo neno vidio modhuro molos gi Joneno mag Jehova.

 Lisette wacho kama: “Mor ma nayudo ka ne adhi e kampenno ok anyal kata pimo!” Cindy oyie gi wacho. Owacho niya: “Ka po ni thuolo ma kamano oneno kendo, akwayo akwaya ni oyiera kendo. Ka ng’ato odhi owuon e ka onyalo winjo mitne!”

 Gik ma notimore e kampenno nomiyo moko kuom joma nodhi obedo gi siso mar dok kendo. Mickaël wacho kama: “Waikore timo kampen ma kamano kendo!” Winsley osedar modhi Saint-Laurent du Maroni. Claude gi Lisette, ma johigni 60 gi wiye, bende nodar modhi Apatou.