Kal idhi e weche manie iye

Kal idhi kama ochanie weche mantie

Ang’o Momiyo Jawinj Lemo Weyo Chandruok Obedie?

Ang’o Momiyo Jawinj Lemo Weyo Chandruok Obedie?

Ang’o Momiyo Jawinj Lemo Weyo Chandruok Obedie?

KATA obedo ni jomoko lemo, pod gin gi kiawa kabe Nyasaye nitie. Ang’o momiyo gibedo gi kiawa? Nyalo bedo nikech nitie chandruok mang’eny e piny. Be isegapenjorie gimomiyo Nyasaye oweyo chandruok obedie?

Be en adier ni Nyasaye nochweyo dhano ka gin joma orem kendo machandore? Tek mondo wami luor nyasaye manyalo chano mondo dhano ochandre. Par ane wachni: Kapo ni ineno mtoka moro mang’ich malombi ahinya to ifwenyo ni bathe kamoro obanjore, be ibiro wacho ni kamano e kaka jokambi nolose? Ooyo ngang’! Kar mano, ibiro wacho ni jokambi nolose maber chuth to ne okethe gi ng’ato kata gi gimoro.

E yo ma kamano bende, sama waneno chenro maber nyowuoyo e chwech to koni waneno tungni koda mibadhi maketho ne dhano ngima, wanyalo ng’ado nang’o? Muma puonjo ni Nyasaye ne ochweyo dichwo gi dhako mokwongo ka gin joma kare chuth, to bang’e gin ema ne gikelo chandruok kuomgi giwegi. (Rapar mar Chik 32:​4, 5) Gimaber en ni Nyasaye osingo ni obiro loso gik moko obed manyien​​—⁠obiro duoko ne dhano ngima makare chuth. Ka en kamano, kare ang’o momiyo osekawo kinde malach kapok okelo lokruok?

Ang’o Momiyo Chandruok Osebedoe Kuom Kinde Malach?

Dwoko mar penjono otudore gi wach mar ng’ano monego obed jaloch e wi dhano. Jehova ne ok ochweyo dhano mondo oloch e wigi giwegi. En ema ne onego obed Jalochgi. Muma owuon wacho kama: “Dhano onge gi teko yiero yore mowuothoe.” (Yeremia 10:23) Gima lit en ni dhano mokwongo ne oyiero mar ng’anjo ne loch mar Nyasaye. Balogino ne omiyo gibedo joricho. (1 Johana 3:4) Nikech mano, ne giwito ngima makare chuth ma ne gin-go, kendo mano ne okelo chandruok ne gin giwegi koda ne nyithindgi.

Kuom higini gana gi gana, Jehova oseweyo dhano oloch e wigi giwegi, to histori osenyiso ni gionge gi nyalono. Osenenore maler ni loch duto mag dhano kelo mana chandruok. Onge kata loch achiel mosetieko chuth lweny, mahundu, timbe maok kare, koda tuoche.

Ere Kaka Nyasaye Biro Loso Gik Moko Obed Manyien Kendo?

Muma singo ni machiegni Nyasaye biro kelo piny manyien makare. (2 Petro 3:⁠13) Mana jogo moyiero hero Nyasaye koda dhano wetegi ema ibiro yienegi mondo odag e pinyno.​​—⁠Rapar mar Chik 30:⁠15, 16, 19, 20.

Muma bende wacho ni “chieng’ bura” makoro okayo machiegni, Nyasaye biro tieko chandruok kaachiel gi jogo makelo chandruok. (2 Petro 3:7) Bang’ mano, Jaloch ma Nyasaye oyiero ma en Yesu Kristo, biro tayo dhano maluwo chik. (Daniel 7:⁠13, 14) Loch mar Yesu biro timo ang’o? Muma wacho niya: “Jo mamuol ginicham piny; kendo ginimor moloyo kuom kwe mang’eny.”​​—⁠Zaburi 37:11.

Kaka Ruoth manie polo, Yesu biro loso gik moko obed manyien​​—⁠moriwo tieko tuoche, bedo moti, koda tho​​—⁠ma gin gik ma nobiro nikech dhano ne ong’anjo ne Jehova ma en e “soko mar ngima.” (Zaburi 36:9) Yesu biro chango jogo duto morwako lochne mang’won. E bwo lochne, gik ma ne Muma osingogi biro timore:

▪ “Japiny ok nowachi, Atuwo: jo madakie nowenigi timgi mamono.”​​—⁠Isaiah 33:24.

▪ “Nyasaye noywe pi wang’ duto e wengegi; tho ok nobedie kendo, kata ywak, kata nduru, kata rem ok nobedie, nikech gik machon osekadho.”​​—⁠Fweny 21:4.

Donge en gima hoyo chunywa ni machiegnini Nyasaye biro chopo singone mar tieko chandruok duto? Gie sani, ok onego wapar ni ok owinj lemowa mana nikech oweyo chandruok obedie kuom kinde.

Nyasaye nitie. Onyalo winji, kata mana sama iwachone gik malit machandi kata kuyo ma in-go. Kendo ogombo ni idag e kinde maok nibedie gi kiawa moro amora kendo ma chandruogeni duto norumie.