Skip to content

Al lor tablo konteni

SAPIT DE

Li “Ti Mars Avek Vre Bondie”

Li “Ti Mars Avek Vre Bondie”

1, 2. Lor ki proze Noé ek so fami pe travay, ek ki difikilte zot gagne?

NOÉ pe asiz lor enn gro bout dibwa; li pe fer enn ti poz. Li dres so lazam ek so ledo ki pe fermal. Anmemtan li pe get sa gran lars ki devan li la. Enn loder for, enn loder goudron ki’nn sofe pe leve dan ler, li tann son bann zouti pe rezone. Kot li pe asize, li kapav trouv so bann garson, sakenn so kote, pe travay lor fasad sa gran lars-la. Sa fer plizir dizenn lane ki so madam, so bann garson, ek so bann belfi pe travay bien for-for lor sa proze-la. Zot inn fini enn bon parti, me res ankor boukou pou fer!

2 Bann dimounn ki res dan sa rezion-la pran zot pou bann fou. Alor ki Noé ek so bann garson pe ranz lars, bann dimounn pe mor ar riye kan zot tande ki enn zour enn deliz pou kouver later antie. Pou zot, sa maler ki Noé pe kontign anonse la, zame pa pou arive! Zot pa kapav konpran kouma enn dimounn kapav gaspiy so lavi ek lavi so fami pou enn kitsoz bet koumsa. Me Bondie Noé, Jéhovah pa trouv bann kitsoz koumsa.

3. Dan ki sans Noé ti mars avek Bondie?

3 Labib dir: “Noé ti mars avek vre Bondie.” (Lir Genèse 6:9.) Eski savedir ki dan enn sans literal zot ti mars ansam lor later ouswa dan lesiel? Non. An realite, Noé ti telman obeir so Bondie avek fidelite, ek li ti telman kontan Li, ki koumadir zot ti mars ansam parey kouma de kamarad. Plizir milye lane apre, Labib dir konsernan Noé: “Par [so] lafwa, li ti kondann lemond.” (Héb. 11:7) Kouma Noé finn fer sa? Ki nou kapav aprann ar so lexanp zordi?

Enn Zom Drwat dan enn Lemond Violan

4, 5. Dan lepok Noé, kifer bann dimounn inn vinn deplizanpli move?

4 Lemond kot Noé grandi koumans degrade bien-bien vit. Hénok, so aryer granper, ti enn zom drwat ki ti mars avek Bondie. Deza dan so lepok, bann dimounn ti move. Hénok ti anonse ki Bondie ti pou avoy enn zizman lor bann move dimounn. Asterla, dan lepok Noé, bann dimounn inn vinn ankor pli pir. An realite, kan Jéhovah ti gete, Li ti trouve ki later ti’nn gate net, parski li ti ranpli ar violans. (Gen. 5:22; 6:11; Jude 14, 15) Kifer sitiasion finn deteryore koumsa?

5 Enn kitsoz terib ti pe devlope parmi bann anz. Enn parmi zot inn rebele kont Jéhovah. Li’nn gat So repitasion; li’nn anbet Adam ek Ève ek li’nn pous zot pou dezobeir Bondie. Se koumsa ki li’nn vinn Satan, Lediab. Dan lepok Noé, lezot anz koumans revolte kont regn Jéhovah. Zot kit pozision ki Bondie ti donn zot dan lesiel, zot vinn lor later. Zot pran enn lekor imin ek zot marye avek bann zoli tifi. Sa bann anz rebel, egois, ranpli ar lorgey la anpwazonn lespri bann dimounn.​—Gen. 6:1, 2; Jude 6, 7.

6. Ki linflians bann Néphilim ti ena lor lemond sa lepok-la, ek ki Jéhovah ti deside pou fer?

6 Anplis, bann zanfan ki zot gagne vinn bann zom extra gran ek extra for. Labib apel zot bann Néphilim, ki vedir “Fer Lezot Tonbe.” Zot bann brit, bann dominer, ek akoz zot, lemond vinn deplizanpli violan ek move. Se pou sa rezon-la ki nou Kreater trouve ki “bann dimounn ti’nn vinn bien move lor later ek tou tandans zot leker ti touzour move.” Alor Jéhovah desid pou detrir sa move lemond-la dan 120 an.​—Lir Genèse 6:3-5.

7. Ki bann difikilte Noé ek so madam ti gagne kan zot ti bizin elve zot bann zanfan?

7 Mazine to ti bizin elve to zanfan dan enn lemond koumsa! Pourtan, se seki Noé inn fer. Dabor, li’nn trouv enn bon madam. Plitar, kan li ti ena plis ki 500 an, so madam gagn trwa garson​—Sem, Cham, ek Japhet. * Ansam, zot ti bizin protez zot garson kont bann move linflians ki ena otour zot. Bann ti garson ena tandans pou admir “bann zom for,” ‘bann zom bien renome,’ ek se exakteman koumsa ki bann Néphilim ti ete. Noé ek so madam pa ti kapav anpes zot bann zanfan tann explwa sa bann zean-la. Me, seki zot ti kapav fer se, ansegn zot laverite lor Jéhovah, Bondie ki deteste tou seki move. Zot ti bizin ed bannla pou konpran ki Jéhovah so leker fermal kan Li trouv tou sa violans ek rebelion ki ena lor later la.​—Gen. 6:6.

Noé ek so madam ti bizin protez zot bann zanfan kont bann move linflians

8. Kouma bann paran kapav imit lexanp Noé ek so madam?

8 Bann paran zordi kapav konpran ki difikilte Noé ek so madam finn gagne. Parey kouma dan lepok Noé, zordi osi lemond ranpli avek dimounn violan ek rebel. Bien souvan se plizir gang bann zenn delinkan ki kontrol bann lavil. Mem bann divertisman pou bann zanfan, ranpli ar violans. Bann paran ki ena sazes fer tou seki zot kapav pou konbat sa bann move linflians-la. Kouma? Kan zot ed zot zanfan pou konn Jéhovah, Bondie lape, ki pou tir tou violans enn zour. (Ps. 11:5; 37:10, 11) Si Noé ek so madam finn reisi, to’si to kapav reisi. Noé so bann garson finn vinn bann bon dimounn. Zot finn marye avek bann tifi ki, parey kouma zot, ti dispoze pou met Jéhovah, vre Bondie, an premie dan zot lavi.

“Fer enn Lars pou Twa”

9, 10. (a) Ki lord Bondie ti donn Noé? (b) Ki bann detay Jéhovah ti donn Noé konsernan sa lars-la ek kifer Li ti dir li fer sa lars-la?

9 Enn sel kou, lavi Noé sanze net. Jéhovah dir sa serviter ki li bien kontan la ki Li ena proze pou detrir lemond sa lepok-la. Li donn Noé enn lord: “Fer enn lars pou twa avek dibwa pie larezinn.”​—Gen. 6:14.

10 Sa lars-la li pa enn bato, kouma sertin panse. Li pena ni lavwal, ni gouvernay, ni ram​—so bann kwin kare. Pou dir pli sinp, li kouma enn bwat. Jéhovah donn Noé dimansion exakt sa lars-la ek bann detay konsernan so form. Anplis, Bondie dir li pas goudron andan ek andeor lars, ek explik li kifer: “Mo pe amenn enn deliz lor later, . . . Tou seki lor later pou mor.” Selman, Jéhovah fer sa lalians-la avek Noé: “To bizin rant dan lars, twa, to bann garson, to madam, ek bann madam to bann garson, avek twa.” Dan sak lespes zanimo ki ena lor later, Noé bizin ramas enn sertin kantite. An realite, zis bann ki dan lars ki pou kapav sape kan Deliz pou vini!​—Gen. 6:17-20.

Noé ek so fami ti travay ansam pou fer volonte Bondie

11, 12. Ki travay Noé ti ena pou fer, ek ki latitid li ti ena?

11 Noé retrouv li devan enn bel travay. Lars-la extra gran​—anviron 133 met longer, 22 met larzer, ek 13 met oter. Li boukou pli gran ki pli gro bato ki’nn konstrir dan nou lepok. Eski Noé tir tou kalite exkiz zis pou pa fer sa travay-la? Eski li plengne? Eski li sey kase-ranze pou modifie sertin detay pou fer travay-la vinn pli fasil? Labib dir: “Noé ti fer dapre tou seki Bondie ti’nn donn li lord pou fer. Li ti fer exakteman seki ti’nn dir li fer.”​—Gen. 6:22.

12 Sa travay-la pran boukou letan, kitfwa 40 ouswa 50 an. Zot bizin koup bann pie, transport sa bann tron-la, fer bann poto, ek fixe zot ansam. Lars-la ena trwa letaz, plizir pies, ek enn laport lor enn kote. Lao net, ena bann lafnet partou, ek so twa fer lapant de kote pou ki delo kapav desann.​—Gen. 6:14-16.

13. Pou Noé, ki travay kitfwa ti pli difisil ki ranz lars, ek kouma bann dimounn ti reazir?

13 Amezir bann lane pase, lars koumans pran form. Noé sirman bien kontan ki so fami pe soutenir li! Ranz lars li enn travay bien difisil, me ena enn lot travay ki kitfwa pli difisil ankor. Labib dir ki Noé ti “enn predikater lazistis.” (Lir 2 Pierre 2:5.) Avek kouraz, Noé al averti bann dimounn ki biento sa move lemond ki pena okenn respe pou Bondie la pou detrir. Kouma zot reazir? Plitar, kan Jésus Christ koz lor sa lepok-la, li dir ki bann dimounn “pa ti pran kont.” Li dir osi ki zot telman okipe ar bann kitsoz ki zot abitie fer, kouma manze, bwar, ek marye, ki zot pa ti pran kont seki Noé pe dir zot. (Mat. 24:37-39) Pena dout ki boukou boufonn li ek so fami. Kitfwa sertin menas li, persekit li avek violans ek mem esey sabot so travay.

Mem si bann dimounn ti trouve ki Bondie ti pe beni Noé, zot ti mok li ek ti inior so mesaz

14. Zordi, ki bann fami Kretien kapav aprann ar lexanp Noé ek so fami?

14 Malgre sa, Noé ek so fami pa bes lebra. Zot priorite se ranz lars, mem si bann dimounn otour zot panse ki zot pe fer enn kitsoz dan vid, ek ki zot pe perdi zot letan. Zordi, bann fami Kretien kapav aprann boukou avek lafwa Noé ek so fami. Apre tou, nou pe viv lepok ki Labib apel “bann dernie zour” sa sistem-la. (2 Tim. 3:1) Jésus ti konpar nou lepok avek lepok kan Noé ti pe konstrir lars. Kan bann Kretien pres Rwayom Bondie, boukou pa interese ar nou mesaz. Zot boufonn nou, ouswa mem persekit nou. Dan sa ler-la li bon nou rapel ki Noé osi ti pas par la.

“Rant dan Lars”

15. Ki ti arive kan Noé ti pre pou gagn 600 an?

15 Plizir dizenn lane pase, tigit-tigit lars pe al fini. Alor ki Noé pre pou gagn 600 an, li perdi plizir manb so fami. Li perdi so papa, Lamek. * Sink an plitar, papa Lamek setadir granper Noé, Methoushélah, mor laz 969 an. Dapre Labib, limem dimounn ki’nn viv pli lontan. (Gen. 5:27) Methoushélah ek Lamek, toule-de ti konn Adam parski zot ti viv mem lepok ki li.

16, 17. (a) Dan lane ki Noé ti gagn 600 an, ki lord Bondié ti donn li? (b) Dekrir bann kitsoz ki Noé ek so fami finn temwin.

16 Sa mem lane-la, Jéhovah donn li enn lord: “Rant dan lars, twa ek to fami.” Jéhovah dir li osi pran bann zanimo tou lespes, met zot dan lars​—set zanimo dan sak lespes ki pir, ki kapav ofer an sakrifis, ek de dan tou leres.​—Gen. 7:1-3.

17 Seki Noé ek so fami finn temwin, sa se enn kitsoz ki zame zot pou kapav bliye. Mazinn enn kout: Partou kot gete ena zanimo; zot tou pe vinn ver lars​—ena pe marse, anvole, sote, ranpe​—zot tou ena diferan groser ek diferan form. Ena ki bien trankil me lezot non. Mazinn pov Noé pe esey rasanble, kalme, ek mem kitfwa kares tou sa bann zanimo sovaz la pou esey fer zot rantre. Labib pa dir ki Noé finn fer zot rant dan lars, me li zis dir ki “zot finn rant ver Noé dan lars.”​—Gen. 7:9.

18, 19. (a) Kouma nou kapav reponn bann dimounn ki ena bann dout lor zistwar Noé? (b) Kouma nou trouv sazes Jéhovah kan nou examinn mwayin ki Li’nn servi pou sap lavi bann zanimo?

18 Bann ki ena dout kitfwa pou dir: ‘Kouma enn kitsoz koumsa kapav arive? Kouma tou sa bann zanimo-la kapav viv ansam dan lape, anferme dan lars?’ Reflesi enn kou: Eski Kreater liniver pena pouvwar pou kontrol tou sa bann zanimo ki Limem Li’nn kree la, ouswa mem fer zot soumet? Boukou lane plitar, se Limem ki ti ouver Lamer Rouge. Se Limem ki ti fer soley res anplas. Me alor, kifer Li pa kapav fer tou seki dekrir dan zistwar Noé? Li kapav fer tousala, ek Li finn fer li!

19 Li vre ki Bondie ti kapav trouv enn lot mwayin pou sap lavi sa bann zanimo-la. Me, avek boukou sazes Li’nn swazir enn mwayin ki rapel nou responsabilite ki Li ti donn nou bann premie paran setadir pou pran swin tou bann kreatir vivan lor later. (Gen. 1:28) Zordi, boukou paran servi zistwar Noé pou ansegn zot zanfan ki bann zanimo ek bann dimounn zot ena boukou valer devan lizie Jéhovah.

20. Ki Noé ek so fami kitfwa ti ena pou fer pandan sa dernie semenn avan Deliz la?

20 Jéhovah dir Noé ki Deliz pou vini dan set zour. Mazinn enn kou: Zot tou pe galoup parsi, pe galoup parla. Ena boukou travay pou fer: Zot bizin met tou bann zanimo dan lars; ramas manze pou zot ek pou sa bann zanimo-la, ek instal zot dan enn fason bien ordone. Zot bizin osi anbark tou zot bann zafer personel. Sirman Noé so madam ek so trwa belfi bien okipe pou aranz plas kot zot pou reste dan enn fason kot zot ti pou santi zot alez.

21, 22. (a) Kifer sa pa etonn nou ki bann dimounn dan lepok Noé pa ti pran kont seki ti pe arive? (b) Kan eski bann vwazin ek bann lezot dimounn inn aret mok Noé ek so fami?

21 Kouma bann dimounn toutotour reazir? Mem si zot trouve ki Jéhovah pe beni seki Noé pe fer, zot “pa pran kont.” Zot inn bizin trouv bann zanimo pe rant dan lars. Me zot fer koumadir zot pa trouve. Sa pa etonn nou. Zordi osi bann dimounn pa pran kont bann prev bien kler ki montre ki nou pe viv bann dernie zour sa sistem-la. Parey kouma lapot Pierre ti anonse, bann moker pou mok bann ki ekout lavertisman Bondie. (Lir 2 Pierre 3:3-6.) Dan lepok Noé osi sirman ti ena bann dimounn ki ti mok li ek so fami.

22 Kan eski sa bann mokri-la finn arete? Labib dir ki enn fwa ki Noé ti rant dan lars ansam avek so fami ek bann zanimo, “Jéhovah ti ferm laport deryer li.” Sa ler-la, si ti ena kit moker ki ti la, pena dout ki zot labous inn ferme kan zot finn trouv sa, sinon letan sa gro lapli-la inn koumans tonbe, lerla vremem zot labous inn ferme net! Lapli inn kontign tonbe, tonbe, tonbe ziska ki later inn kouver net ar delo, parey kouma Jéhovah ti dir.​—Gen. 7:16-21.

23. (a) Kouma nou kone ki Jéhovah pa ti pran plezir pou trouv sa bann move dimounn la mor? (b) Kifer li bon ki nou imit lafwa Noé zordi?

23 Eski Jéhovah ti pran plezir pou trouve sa bann move dimounn la mor? Non! (Ézék. 33:11) Okontrer, Li ti donn zot ase letan pou sanz zot fason azir ek fer seki bon. Eski vremem zot ti kapav sanze? Lavi Noé montre ki wi. Noé finn mars avek Jéhovah, li’nn obeir Li dan tou kitsoz, ek samem ki’nn fer li gagn lavi sov. Se dan sa sans-la ki so lafwa finn kondann lemond sa lepok-la, setadir finn met okler tou bann move kitsoz ki bann dimounn dan so zenerasion ti pe fer. Se so lafwa ki finn sap li ek so fami. Si to imit lafwa Noé, to’si to pou kapav sov tomem ek bann dimounn ki to kontan. Kouma Noé, to kapav mars avek Jéhovah parey kouma enn Kamarad ek sa lamitie-la kapav dire pou touletan!

^ par. 7 Bann dimounn sa lepok-la ti viv boukou pli lontan ki zordi. Kifer? Parski zot ti viv enn lepok ki boukou pli pre ar lepok Adam ek Ève, lepok kot zot ti parfe ek kot zot ti ena tou zot lafors.

^ par. 15 Lamek apel so garson Noé, ki kitfwa vedir “Repo” ouswa “Konsolasion.” Li anonse ki Noé pou realiz sinifikasion so nom. Kouma? Later ti modi, bann dimounn ti bizin rinte pou kiltiv later. Alor Noé ti pou amenn enn repo ek soulaz bann dimounn ar sa malediksion-la. (Gen. 5:28, 29) Lamek pa’nn reisi trouv realizasion sa bann parol-la. Noé so mama, so bann frer-ser kitfwa finn mor pandan Deliz.