Eya go dikagare

Eya go lelokelelo la dikagare

Na Jesu ke Modimo?

Na Jesu ke Modimo?

Na Jesu ke Modimo?

BATHO ba bantši ba lebelela Boraro-botee e le “thuto ya motheo ya bodumedi bja Bokriste.” Go ya ka thuto ye, Tate, Morwa le moya o mokgethwa ke batho ba bararo go Modimo o tee. Mokadinale John O’Connor o boletše mabapi le Boraro-botee gore: “Re tseba gore ke sephiri se segolo kudu seo re sa thomego ka go se kwešiša.” Ke ka baka la’ng go le thata gakaaka go kwešiša Boraro-botee?

Illustrated Bible Dictionary e nea lebaka le lengwe. Ge e bolela ka Boraro-botee, kgatišo ye e dumela ka gore: “Ga se thuto yeo e theilwego Beibeleng ka kgopolo ya gore ga go na Mangwalo ao a bo hlalosago ka Beibeleng.” Ka baka la gore Boraro-botee e se “thuto e theilwego Beibeleng,” bao ba bo dumelago ba be ba dutše ba nyaka Mangwalo a Beibele—gaešita le go a kgopamiša—e le ge ba leka go thekga thuto ya bona.

Na ke Lengwalo Leo le Rutago Boraro-botee?

Mohlala o mongwe wa temana ya Beibele yeo gantši e dirišwago gampe ke Johane 1:1. Ka Beibeleng ya Sepedi, temana ye e balega ka gore: “Mathomong E A bexo a le xôna ké Yêna LENTŠU. Xomme Yêna LENTŠU ó be a le xo Modimo [Segerika, ton the onʹ]. Xomme Yêna LENTŠU e be e le Modimo [the·osʹ].” Temana ye e na le mehuta e mebedi ya maina a Segerika a the·osʹ (modimo). La mathomo le latelwa ke ton, e lego lebopi-kgetho la Segerika gomme boemong bjo lentšu the·onʹ le šupa go Modimo Ramatla-ohle. Lega go le bjalo, boemong bja bobedi, lentšu the·osʹ ga le na lebopi-kgetho. Na lebopi-kgetho le le ile la tlogelwa ka phošo?

Ebangedi ya Johane e be e ngwadilwe ka Sekoine, goba Segerika se se tlwaelegilego, seo se nago le melao e lebanyago mabapi le go diriša lebopi-kgetho. Seithuti sa Beibele A. T. Robertson se bolela gore ge e ba bobedi sediri le tiro di e-na le lebopi, “bobedi bja tšona ke tša kgonthe, di amogelwa ka go lekana, e le selo se tee gomme di a feto-fetoga.” Robertson o diriša mohlala wa Mateo 13:38, yeo e balegago ka gore: “Tšhemo [Segerika, ho a·grosʹ] ke lefase [Segerika, ho koʹsmos].” Popopolelo e kgona go re thuša go lemoga gore lefase le lona ke tšhemo.

Ka gona, go thwe’ng ge e ba sediri se e-na lebopi-kgetho, eupša tiro e se na lona, go swana le go Johane 1:1? Ge a tsopola temana yeo bjalo ka mohlala, seithuti James Allen Hewett se gatelela ka gore: “Kagegong e bjalo ya lefoko sediri le tiro ga di swane, ga di lekane, ga se selo se tee goba selo le ge e le sefe sa mohuta woo.”

Ka mohlala, Hewett o diriša 1 Johane 1:5, yeo e rego, “Modimo ke seetša.” Ka Segerika, “Modimo” ke ho the·osʹ gomme ka go rialo lentšu leo le na le lebopi-kgetho. Eupša lentšu phos leo e lego “seetša” ga le na lebopi-kgetho. Hewett o bolela gore: “Ka mehla motho . . . a ka bolela gore Modimo o hlaloswa e le seetša; mola le ka mohla motho a ka se bolele gore seetša ke Modimo.” Mehlala e swanago e hwetšwa go Johane 4:24, e rego: “Modimo ke moya,” le go 1 Johane 4:16, e rego:“Modimo ke lerato.” Ditemaneng tše tše pedi, sediri se na le lebopi-kgetho eupša tiro, e lego “Moya” le “lerato,” ga e na lebopi-kgetho. Ka gona, sediri le tiro ga di feto-fetoge. Ditemana tše di ka se bolele gore “Moya ke Modimo” goba gore “lerato ke Modimo.”

Na ke Seo “Lentšu” e Lego Sona?

Diithuti tše dintši tša Segerika le bafetoledi ba Beibele ba bolela gore Johane 1:1 ga e bontšhe seo “Lentšu” e lego sona, eupša e fo ba e hlalosa “Lentšu.” Mofetoledi wa Beibele William Barclay o re: “Ka ge [moapostola Johane] a se a tsenya lebopi-kgetho pele ga lentšu theos gona le fo ba tlhaloso . . . Mo Johane ga a bolele gore Lentšu ke Modimo. Ge re e bea ka go lebanya, ga a re Jesu e be e le Modimo.” Ka mo go swanago, seithuti Jason David BeDuhn o re: “Ka Segerika, ge o sa tsenye lebopi-kgetho pele ga theos lefokong le le swanago le leo le lego go Johane 1:1c, gona babadi ba gago ba tla nagana gore o bolela ka ‘modimo.’ . . . Go se be le lebopi-kgetho go dira gore lentšu theos e be leo le fapanego kudu le lentšu ho theos leo le nago le lebopi-kgetho, a fapana go swana le ge lentšu ‘modimo’ le fapana le lentšu ‘Modimo’ ka Sepedi.” BeDuhn o oketša ka gore: “Go Johane 1:1, Lentšu ga se Modimo a nnoši, eupša ke modimo, goba motho wa moya go swana le Modimo.” Goba ge re e bea ka mantšu a Joseph Henry Thayer, e lego seithuti seo se šomilego go American Standard Version, re ka re: Logos [goba Lentšu] e be e le motho wa moya go swana le Modimo, e sego gore yena e be e le Modimo.”

Na seo Modimo a lego sona e swanetše go ba “sephiri se segolo kudu”? Ga se gwa ka gwa bonagala go le bjalo go Jesu. Ge a be a rapela Tatagwe, Jesu o bontšhitše phapano e bonagalago magareng ga gagwe le Tatagwe ge a be a bolela gore: “Se se bolela bophelo bjo bo sa felego, gore ba hwetše tsebo ka wena Modimo a nnoši wa therešo le ka yo o mo romilego, Jesu Kriste.” (Johane 17:3) Ge e ba re bota Jesu e bile re kwešiša thuto e lego molaleng ya Beibele, re tla mo hlompha bjalo ka Morwa wa Modimo, e lego seo a lego sona. Le gona re tla rapela Jehofa bjalo ka “Modimo a nnoši wa therešo.”

[Ntlhakgolo go letlakala 19]

Ke ka baka la’ng go le thata gakaaka go kwešiša thuto ya Boraro-botee?

[Ntlhakgolo go letlakala 19]

Jesu o bontšhitše phapano e bonagalago magareng ga gagwe le Tatagwe

[Mothopo wa Seswantšho go letlakala 19]

Church at Tagnon, France