Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

EDWƐKƐ TITILI | YƐWU A YƐBAZIA YƐADƐNLA AZE​—BIEKO Ɔ?

Anyelazo Maa Mowuamra​—Kɛ Ɔkɛyɛ Na Wɔalie Wɔali Ɛ?

Anyelazo Maa Mowuamra​—Kɛ Ɔkɛyɛ Na Wɔalie Wɔali Ɛ?

Asoo ɔwɔ kɛ yɛnyia adwenle kɛ mowuamra ɛnrɛdɛnla aze bieko ɔ? Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo andwenle zɔ. Sunsum ne hanle ye maanle ɔhɛlɛle kɛ: ‘Saa ngoane ɛhye anu ala yɛɛ yɛlɛ anyelazo wɔ Kelaese anu a, ɛnee noko yɛyɛ anwunvɔne kpole kpalɛ yɛtɛla menli kɔsɔɔti. Na kɛkala Nyamenle ɛdwazo Kelaese ɛvi ewule nu, kɛ bɛdabɛ mɔɔ bɛla wɔ ewule nu la anu ma mɔɔ limoa.’ (1 Kɔlentema 15:19, 20) Pɔɔlo nwunle kɛ ewudwazo ne le nɔhalɛ edwɛkɛ bɔkɔɔ. Na Gyisɛse ewudwazo ne si ɛhye azo adua. * (Gyima ne 17:31) Ɛhye ati a Pɔɔlo vɛlɛle Gyisɛse kɛ ‘ma mɔɔ limoa’​—ɔdaye a bɛlimoa bɛdwazo ye bɛhɔ damɛnlangoate ngoane nu a. Saa Gyisɛse a limoa a, ɛnee ndelebɛbo wɔ nu kɛ awie mɔ baboka nwo.

Dwobu zele Nyamenle kɛ: “Ɛ nwo balɔ ɛdawɔ ɛ sa anloa gyima.”​—Dwobu 14:14, 15

Debie bieko mɔɔ bamaa wɔalie ewudwazo anyelazo ne wɔali la a le ɛhye. Gyihova le nɔhalɛ Nyamenle. ‘Nyamenle ɛmbɔ adalɛ.’ (Taetɛse 1:2) Gyihova ɛtɛbɔle adalɛ ɛlɛ, yɛɛ ɔnrɛbɔ bie ɛlɛ. Asoo ɔbava ewudwazo yeabɔ ɛwɔkɛ, yeahile kɛ ɔkola ɔdwazo mowuamra na ɔnrɛli ye ɛwɔkɛ zo ɔ? Ɔnrɛra ye zɔ!

Duzu ati a Gyihova ɛyɛ kenle bie ewudwazo nwo ngyehyɛleɛ a? Ɔlua ye ɛlɔlɛ ne ati. Dwobu bizale kɛ: “Saa sonla wu a, ɔkɛdɛnla ngoane nu bieko ɔ? Ɛbavɛlɛ, na mebalie wɔ zo; ɛ nwo balɔ ɛdawɔ ɛ sa anloa gyima.” (Dwobu 14:14, 15) Ɛnee Dwobu die di kɛ ye anwuma Selɛ ne mɔɔ lɛ ɛlɔlɛ la bahulo kɛ ɔkɛdwazo ye. Nyamenle ɛhakyi ɔ? “Medame [Gyihova], mengakyi ɛlɛ.” (Malakae 3:6) Nyamenle tɛkulo kɛ ɔkɛdwazo mowuamra ɔkɛra ngoane nu mɔɔ bɛlɛ kpɔkɛdelɛ kpalɛ na bɛ nye die a. Ɛhye a awovolɛ biala mɔɔ lɛ ɛlɔlɛ mɔɔ ɔ ra kɛwu la kulo a. Nɔhalɛ nu, ngakyile mɔɔ wɔ nu la a le kɛ Nyamenle lɛ tumi yɛ mɔɔ ɔkulo la.​—Edwɛndolɛ 135:6.

Ewule le ngyegyelɛ kpole noko Nyamenle lɛ ye sɔbelɛ

Gyihova bamaa ɔ Ra ne tumi yeamaa yeadwazo mowuamra na bɛ nwo amra mɔɔ bɛlile nyane la anye alie dahuu. Kɛzi Gyisɛse te nganeɛ wɔ ewudwazo ne anwo ɛ? Kolaa na Gyisɛse adwazo Lazalɛse la, ɔnwunle nyane mɔɔ Lazalɛse amediema mraalɛ nee ɔ gɔnwo mɔ lile la, na ɔdaye noko ‘ɔzunle.’ (Dwɔn 11:35) Mekɛ bie, Gyisɛse yiale Neeyen kunlavolɛ ne mɔɔ ɔ ra kokye ne wule la. “Alɔbɔlɛ hunle” Gyisɛse “na ɔzele ye kɛ, ‘Mmasu.’” Ɛkɛ ne ala ɔdwazole ɔ ra ne. (Luku 7:13) Yemɔti Gyisɛse ze kɛzi ewule yɛ nyane la. Nea kɛzi ɔ nye balie kɛ ɔbamaa yɛ nyanelilɛ ahakyi anyelielɛ wɔ ewiade amuala a!

Wɔli nyane ɛlɛ ɔ? Bie a ɛbade nganeɛ kɛ ewule le ngyegyelɛ mɔɔ ɛnlɛ ye sɔbelɛ a. Noko ɔlɛ ye sɔbelɛ​—yemɔ a le ewudwazo ne mɔɔ Nyamenle balua ɔ Ra ne anwo zo ava ara la. Kakye kɛ Nyamenle kulo kɛ ɛnwu sɔbelɛ zɔhane. Ɔkulo kɛ ɛyɛ wɔ kulovolɛma atuu bieko. Fa ye kɛ bɛlɛbɔ nu bɛayɛ kenle bie dahuu ngoane nwo ngyehyɛleɛ, mɔɔ bɛ avinli ɛnrɛtete bieko ɛlɛ a!

Lionel mɔɔ yɛlimoa yɛha ɔ nwo edwɛkɛ la ka kɛ: “Awieleɛ kolaa ne, menzukoale ewudwazo ne anwo debie. Alimoa ne, ɛnee ɔyɛ se kɛ mebalie meali, na ɛnee menlie ahenle mɔɔ hanle edwɛkɛ ɛhye hilele me la menli. Noko mengengale ye wɔ Baebolo ne anu na menwunle kɛ ɔle nɔhalɛ! Me nye la kɛ mebanwu me nenyia bieko.”

Ɛkulo kɛ ɛnwu nwolɛ edwɛkɛ dɔɔnwo ɔ? Gyihova Alasevolɛ anye balie kɛ bɛbahile wɔ deɛmɔti bɛdie kenle bie ewudwazo ne bɛdi la wɔ wɔ Baebolo ne anu. *

^ ɛden. 3 Saa ɛkpondɛ daselɛ mɔɔ kile kɛ bɛdwazole Gyisɛse la a, nea The Bible​—God’s Word or Man’s? buluku ne mɔɔ Gyihova Alasevolɛ ɛyɛ la mukelɛ 78-86.