Bai na kontenido

IMITÁ NAN FE | YÒB

Yehova A Yud’é Trata ku Su Doló

Yehova A Yud’é Trata ku Su Doló

 Por fin, e grupo di hòmber a stòp di papia. E úniko zonido ku por a tende tabata e bientu kayente di e desierto di Arabia ku tabata supla. Yòb a keda sin palabra i kansá despues di e diskushon largu ei. Djis imaginá bo kon lo e tabata wak su tres kompañeronan, Elifaz, Bildad i Sofar, kasi desafiando nan pa sigui papia. Pero nan tabata tur disgustá pasobra nan argumentonan i palabranan ofensivo a frakasá. Nan no por a ni wak Yòb mas den su kara. (Yòb 16:3) Sinembargo, Yòb tabata mas determiná ku nunka pa defendé su integridat.

 Kisas Yòb a sinti ku e úniko kos ku el a keda kuné tabata su integridat. El a pèrdè tur su rikesa, tur su dies yunan, e sosten i rèspèt di su amigu- i bisiñanan i finalmente el a asta bira malu. Su kueru a bira pretu i tur na kaska ku bichi. Asta su aliento tabata hole malu. (Yòb 7:5; 19:17; 30:30) Pero, e atake di e tres hòmbernan ei a pone Yòb rabia mashá. E tabata determiná pa demostrá ku e no tabata e pekadó korupto ku nan a bisa ku e ta. Yòb su kontesta a pone nan keda ketu i por fin nan a stòp di ofend’é ku nan palabranan. Sinembargo, Yòb su doló no a kita. E tabatin mester di yudansa urgente pa e situashon teribel ku e tabata aden.

 Tabata di komprondé ku Yòb no tabata pensa masha kla. E tabatin mester di guia i korekshon. E tabatin mester di konsuelo i sosten, i esei ta loke su tres kompañeronan no a dun’é. Bo a yega di sinti bo asina? Bo amigunan a yega di laga bo na kaya? Ora nos analisá kon Yehova a yuda su sirbidó Yòb i kon Yòb a reakshoná, nos por haña speransa pa sigui padilanti.

Un Amigu Sabí i Amabel

 Diripiente, e relato di Yòb ta menshoná un detaye ku nos no a spera. Djis ei banda tabatin un persona mas, un yònkuman ku tabata yama Eliú. Tur e ora, e tabata einan ta skucha e kòmbersashon entre Yòb i e otro hòmbernan. I e no tabata kontentu ku loke e tabata skucha.

 Eliú no tabata kontentu ku Yòb. A duel e di mira kon Yòb a laga e hòmbernan provok’é te na e punto ku e kier a mustra ku e tabatin rason i no Dios. Asina mes, Eliú a mustra empatia pa Yòb. E por a mira ku Yòb tabata sufriendo i ku Yòb tabata un hòmber sinsero ku desesperadamente tabatin mester pa un hende yud’é i konsol’é. No ta nada straño ku Eliú no a soportá e tres amigunan falsu ei! El a tende kon nan tabata ataká Yòb i tabata purba di kaba ku su fe, su dignidat i su integridat. Pió ainda, ku nan palabranan nan a insinuá ku Dios tabata malu. Eliú a sinti ku awor sí e mester a bisa algu!—Yòb 32:2-4, 18.

 El a bisa: “Ami ta hóben i boso ta bieu, p’esei mi tabata tímido i tabatin miedu pa bisa boso kiko mi ta pensa.” Pero e no por a keda ketu mas. El a sigui bisa: “No ta tur ora esnan di edat haltu ta sabí, tampoko no ta tur ora e ansianonan ta komprondé hustisia.” (Yòb 32:6, 9) Despues, Eliú a papia pa un ratu basta largu i a proba ku loke el a bisa tabata bèrdat. El a trata e asuntu masha diferente for di Elifaz, Bildad i Sofar. Eliú a sigurá Yòb ku lo e no rebah’é ni pone mas peso riba dje. El a mustra rèspèt na Yòb yamando e na su nòmber i a rekonosé ku di bèrdat e hòmbernan ei a trat’é sin rèspèt. a P’esei, ku masha rèspèt, el a bisa: “Sinembargo, mi ta roga bo Yòb, tende mi diskurso, i skucha tur mi palabranan.”—Yòb 33:1, 7; 34:7.

Eliú a yama Yòb na su nòmber i a trat’é ku bondat i dignidat

 Eliú a duna Yòb konseho serio bisando: “Siguramente bo a papia pa mi tende, . . . ‘Mi ta puru, sin transgreshon; mi ta inosente i no tin inikidat den mi. Tòg Dios ta haña falta den mi.” Eliú a bai direktamente na rais di e problema puntrando: “Bo ta kere ku esaki ta di akuerdo ku hustisia? Bo ta bisa: ‘Mi hustisia ta mas ku hustisia di Dios?’” E hóben Eliú a mira ku Yòb tabatin ku kambia su manera di pensa. P’esei el a bis’é: “Den esaki bo no ta hustu.” (Yòb 33:8-12; 35:2) Eliú tabata sa ku Yòb tabata rabiá pa motibu di tur loke el a pèrdè i e trato kruel ku el a haña na man di su supuesto amigunan. Pero Eliú a spièrta Yòb: “Tene kuidou pa furia no tenta bo pa hasi bofon.”—Yòb 36:18.

Eliú Ta Enfatisá Kon Bon Yehova Ta

 Riba tur kos, Eliú a splika ku Yehova Dios semper ta hasi loke ta korekto. Ku palabra fuerte pero simpel, el a resumí e bèrdat profundo akí: “Leu sea di Dios di hasi maldat, i di e Todopoderoso di kometé inikidat! . . . Dios no ta aktua na manera inhustu.” (Yòb 34:10, 12) Pa demostrá ku Yehova ta hustu i miserikòrdioso, Eliú ta kòrda Yòb ku Yehova no a kastigá Yòb pa e echo ku el a papia sin rèspèt. (Yòb 35:13-15) Anto en bes di pretendé ku e tin kontesta pa tur kos, humildemente Eliú a rekonosé: “Dios ta grandi, i nos no konos’é.”—Yòb 36:26.

 Eliú a duna Yòb konseho direkto, pero na un manera amabel. El a papia tokante un bunita speransa, esta, ku Yehova lo a kura Yòb i lo a bisa: “Laga su karni bira mas suave ku esun di mucha, lag’é bolbe na e dianan di vigor di su hubentut.” Eliú a mustra ku e tabata amabel tambe pa e echo ku no solamente e no a mustra Yòb riba su erornan pero el a laga Yòb ekspresá su mes tambe. El a bis’é: “Papia, pasobra mi tin deseo di hustifiká bo.” (Yòb 33:25, 32) Pero Yòb no a bisa nada. Kisas, el a sinti ku no tabata nesesario pa el a defendé su mes kontra konseho amabel i animante asina ei. Kisas, el a asta yora di alivio ora el realisá ku Eliú tabata preokupá p’e.

 Nos por siña algun lès importante for di e dos hòmbernan fiel akí. For di Eliú nos por siña kon nos mester duna konseho i konsolá hende ku ta den nesesidat. Un bon amigu lo no keda sin papia si un hende tin ku ser korigí òf ta tumando mal desishon. (Proverbionan 27:6) Nos ke ta un amigu asina. Nos ta keda amabel i ta animá hende ku tin mester di yudansa, asta ora nan ta papia sin pensa. Anto ora nos mes tin mester di yudansa i konseho, e ehèmpel di Yòb ta yuda nos kòrda pa skucha humildemente en bes di rechasá konseho. Nos tur tin mester di konseho i korekshon. Si nos aseptá esakinan, nan por salba nos bida. —Proverbionan 4:13.

“For di un Warwarú”

 Segun ku Eliú tabata papia, el a menshoná bientu, nubia, bos i werlek. Tokante Yehova el a bisa: “Skucha atentamente na su bos ku ta zona manera strena [òf, bos].” Mas despues el a papia di “tempestat.” (Yòb 37:2, 9) Ta parse ku segun ku e tabata papia, mal tempu a kuminsá forma i e bientu tabata bira kada bes mas fuerte. Despues, esei a bira un warwarú. E ora ei, algu mas dramátiko a sosodé. Yehova a papia!—Yòb 38:1.

Imaginá e privilegio di por skucha un diskurso tokante naturalesa duná pa e Kreador di universo mes!

 Ora nos ta lesa e buki Yòb, nos ta ripará ku e kapítulonan ku ta kontené Yehova su kòmbersashon ku Yòb, ta duna gran konsuelo. Ta komo si fuera un warwarú di bèrdat ta supla i bai ku tur e palabranan bashí di Elifaz, Bildad i Sofar. Yehova no a papia mes di e tres hòmbernan akí, sino te mas despues. El a enfoká solamente riba Yòb i a korigí su fiel sirbidó meskos ku un tata ta korigí su yu.

 Yehova a komprondé Yòb su doló. El a tene miserikòrdia di Yòb, manera e ta hasi semper ora su yunan stimá ta sufri. (Isaías 63:9; Zakarías 2:8) Pero e tabata sa tambe ku Yòb a “papia sin konosementu,” i a hasi su situashon pió. P’esei, Yehova a hasi Yòb vários pregunta pa korigié. El a kuminsá puntr’é: “Na unda bo tabata tempu ku mi a pone fundeshi di mundu? Bisa mi, si bo tin komprondementu.” Na prinsipio di kreashon, “e streanan di mardugá,” esta, e angelnan tabata duna alabansa na Dios ora nan a mira tur e kosnan maravioso ku Dios a krea. (Yòb 38:2,  4, 7) Klaru, Yòb no tabata sa nada di e kosnan akí.

Yehova amorosamente a papia pa medio di e warwarú, i a korigí Yòb su manera di pensa

 Anto Yehova a kuminsá papia di su kreashon. Nos por bisa ku Yehova a duna Yòb un rekorido kòrtiku den loke awe hende ta yama siensia natural, manera astronomia, biologia, geologia i físika. Ademas, Yehova a menshoná un kantidat di bestia ku tabata konosí den e área kaminda Yòb tabata biba, esta, leon, raf, kabritu di seru, buriku di mondi, toro salbahe, abestrus, kabai, kinikini i águila. El a papia tambe di Behemot (probablemente un hipopótamo) i di Leviatan (podisé un krokodel). Imaginá bo e privilegio di asistí na un diskurso tokante naturalesa duná pa e Kreador di universo! b

Un Lès Tokante Humildat i Amor

 Kiko Yehova kier a logra ku henter e asuntu akí? Yòb mester a siña ta mas humilde. Yòb tabata keha pasobra el a kere ku Yehova tabata kastig’é. Esei a pone ku el a alehá for di su tata amoroso, kousando mas doló pa su mes. P’esei, bes tras bes Yehova a puntra Yòb unda e tabata ora e kosnan maravioso akí a ser kreá, i si Yòb por a alimentá, dominá òf kalma e kriaturanan ku el a krea. Si Yòb no por a dominá ni sikiera loke Yehova a krea, kon e por a pensa ku e tin derecho di bisa Yehova kiko pa hasi? Yehova sa muchu mas mihó ku Yòb kiko mester hasi i kon pa hasié.

Yòb no a bai den diskushon ku Yehova, e no a purba di hustifiká su mes ni buska èksküs

 Tur loke Yehova a papia a demostrá kuantu e tabata stima Yòb. Tabata komo si fuera Yehova tabata rasoná kuné bisando: ‘Mi yu, si mi por a krea i perkurá pa tur e kosnan akí, bo no ta kere ku lo mi por perkurá pa bo tambe? Bo ta kere ku lo mi bandoná bo, kita bo yunan, bo siguridat i bo salú fo’i bo? No ta ami ta e úniko persona ku por yuda bo haña tur kos bèk i aliviá bo doló?

 Yehova su preguntanan a pone Yòb pensa, i ta solamente dos di e preguntanan Yòb por a kontestá. Yòb no a bai den diskushon ku Yehova, e no a purba di hustifiká su mes ni buska èksküs. Humildemente, el a atmití ku e tabata sa masha poko i el a lamentá loke el a bisa. (Yòb 40:4,  5; 42:1-6) Aki nos por mira kuantu fe Yòb tabatin. Apesar di tur loke e mester a soportá, el a keda fiel. El a aseptá Yehova su korekshon i a kambia su aktitut. Esaki ta pone nos hasi nos mes e siguiente pregunta importante: ‘Ami ta sufisiente humilde pa aseptá korekshon i konseho?’ Nos tur mester di e yudansa ei. Si nos ta aseptá e yudansa ei, nos ta imitá fe di Yòb.

“Bo No A Papia e Bèrdat Tokante Mi”

 Yehova a konsolá Yòb den su doló. Yehova a bisa Elifaz, esun di mas edat entre e tres amigunan falsu: “Mi furia a sende kontra bo i kontra bo dos amigunan, pasobra boso no a papia di mi loke ta rekto, manera mi sirbidó Yòb a hasi.” (Yòb 42:7) Pensa riba e palabranan ei. Akaso Yehova a bisa ku tur loke e hòmbernan a papia tabata robes òf ku tur loke Yòb a bisa tabata korekto? Apsolutamente ku nò. c Tabatin un gran diferensia entre Yòb i Yòb su akusadónan. Yòb su kurason tabata kibrá; e tabatin pena i doló pa motibu di e akusashonnan falsu. Pues ta lógiko ku el a papia na un manera irasonabel. Sinembargo, Elifaz i su dos amigunan no tabata den mes situashon difísil ku Yòb tabata aden. Debí na nan falta di spiritualidat i nan orguyo, intenshonalmente nan a papia malu ku Yòb. No solamente nan a ataká un hòmber inosente, pió ainda, nan a mustra falta di rèspèt pa Yehova i a pinta Yehova komo un Dios irasonabel i malbado!

 No ta nada straño anto ku Yehova a pone e hòmbernan akí paga pa loke nan a hasi. Nan mester a sakrifiká shete toro i shete chubatu, i esei no tabata un sakrifisio chikitu. Mas despues bou di Lei di Moises, e sumo saserdote mester a ofresé un toro si el a peka i a trese kulpa riba henter e pueblo. (Levítiko 4:3) Bou di lei, esei tabata e animal di mas kostoso pa ofresé komo sakrifisio. Ademas, Yehova a bisa ku lo e aseptá e sakrifisio di e akusadónan solamente si Yòb hasi orashon promé na nan fabor. d (Yòb 42:8) Yòb siguramente a sintié bon ora el a mira kon Yehova tabata defend’é i ku hustisia a prevalesé!

“Mi sirbidó Yòb lo hasi orashon pa boso.”—Yòb 42:8

 Yehova tabatin konfiansa ku Yòb lo a hasi loke el a pidié, esta, pordoná e hòmbernan ku a kous‘é asina tantu doló. Sin duda Yòb no a desapuntá su Tata. (Yòb 42:9) Yòb por a bisa hopi kos, pero su echonan a mustra ku e tabata un hòmber íntegro. Anto, komo ku Yòb tabata obediente, Yehova a bendishon‘é rikamente.

“Yehova Su Tierno Kariño”

 Yehova tabatin “masha kariño, kompashon i miserikòrdia” ku Yòb. (Santiago 5:11) Kon asina? Yehova a kura Yòb. Imaginá bo kon Yòb lo a sintié ora ku di bèrdat su karni a bira mas “suave ku esun di mucha,” manera Eliú a bisa! Por fin su famia i amigunan a bini serka dje, a konsol’é i dun’é regalo. Yehova a duna Yòb su rikesa bèk, asta dòbel di loke e tabatin promé. Kiko di e doló mas fuerte ku Yòb a enfrentá, esta, pèrdida di su yunan? Yehova a permití Yòb i su esposa haña dies yu mas, i esei a duna nan un grado di konsuelo. Milagrosamente Yehova a alargá Yòb su bida. Yòb a biba 140 aña mas, sufisiente pa mira e di kuater generashon di su desendientenan prosperá. Finalmente, nos ta lesa ku “Yòb a muri” siendo “un hòmber bieu i yen di dia.” (Yòb 42:10-17) I den Paradeis Yòb i su esposa lo disfrutá di un famia kompleto, inkluso e dies yunan ku Satanas a kita for di nan. —Huan 5:28, 29.

 Pakiko Yehova a bendishoná Yòb rikamente? Beibel ta bisa: “Boso a tende di e perseveransia di Yòb.” (Santiago 5:11) Yòb a soportá prueba ku nos nunka lo por imaginá. E palabra “perseverá” ta bisa nos ku Yòb a hasi mas ku djis soportá algun prueba. El a perseverá, i su fe i amor pa Yehova a keda fuerte. En bes di keda rabiá i amargá, e tabata dispuesto di asta pordoná e personanan ku deliberadamente a hasié daño. Nunka, el a pèrdè su maravioso speransa ni su integridat.—Yòb 27:5

 Nos tur tin ku perseverá. Nos por tin sigur ku Satanas lo purba di desanimá nos manera el a hasi ku Yòb. Pero nos tambe lo tin un futuro maravioso si nos perseverá ku fe, pordoná otronan humildemente i keda determiná pa protehá nos integridat. (Hebreonan 10:36) Ademas, si nos keda fiel manera Yòb, Satanas lo sintié frustrá i nos lo hasi nos kerido tata, Yehova, masha felis!

a Elifaz, Bildad i Sofar a papia basta largu ku Yòb, sufisiente palabra pa yena nuebe kapítulo di Beibel. Sinembargo, e relato ta mustra ku ni un biaha nan no a yama Yòb na su nòmber.

b Tin biaha, Yehova ta kuminsá ku un deskripshon konkreto i literal pero despues e ta sigui ku ekspreshon figurativo i poétiko. (Wak por ehèmpel Yòb 41:1, 7, 8, 19-21.) Di tur manera, Dios su meta a keda meskos, esta, pa yuda Yòb kultivá mas apresio pa Su kreashon.

c De echo, Apòstel Pablo a sita un ekspreshon di Elifaz komo un bèrdat. (Yòb 5:13; 1 Korintionan 3:19) Elifaz a papia bèrdat, pero eróneamente a aplik’é na Yòb.

d No tin un registro ku ta mustra ku Yòb mester a hasi un sakrifisio asina pa su esposa.