Zha mai angle

Kon si o Jehova?

Kon si o Jehova?

So phenel e Biblia

 O Jehova si o Del katar e Biblia, vo kerdias sa le prame (Sicharimos [Apokalipsos] 4:11). O Abrahan, o Moises ai vi o Jesus luvudinas les (Génesis 24:27; Éxodo 15:1, 2; Iovano 20:17). Vo si o Del o chacho katar “sa e Phuv”, na numa katar iek foro (Salmo 47:2).

 E Biblia phenel ke o Del si les iek anau ke numa si lesko: Jehova (Éxodo 3:15; Salmo 83:18). Godo anau avel katar iek suato hebreo kai kamel te mothol “kerel te avel”, but manush sikade mothon ke godo anau kamel te mothol “Vo Kerel te Kerdiol”. Gadala suaturia malaven kana dikhas ke o Jehova kerdias sa le prame ai kerel peski voia (Isaías 55:10, 11). E Biblia azhutil amen te zhanas ke fialo si o Del ai ke vo si ulimos (Éxodo 34:5-7; Luk 6:35; 1 Iovano 4:8).

 O anau le Devlesko ande shib hebrea shai amboldelpe Jehova. Kako anau ramolaspe anda shtar letri katar o Tetragramatron (יהוה) ai maladion andel letri YHWH. Makar chi zhanas mishto sar mothonas godo anau, amen akharas les Jehova de dumut. a

Sostar chi zhanelpe sar mothonas o anau le Devlesko ande shib hebrea?

 Kana ramonas ande shib hebrea purani chi thonas vocales, thonas len o manush kai chitonas. Numa kana kerde le Ramomata ande shib Hebrea (Ramomata Purane), uni manush gindinas ke nas mishto ai daranas te mothon o anau le Devlesko. Kana ande iek texto sas godo anau, chi mothonas les ai phenenas “Gazda” vai “Del”. Sar von chi mai mothonas o anau le Devlesko, nakhli e vriama ai bisterde sar motholaspe. b

 Si manush kai gindin ke o anau le Devlesko motholaspe “Yahweh”, ai aver gindin ke motholpe aver fialo. Andel Lila katar e maria Muli arakhle iek kotororho anda o Levítico ande shib griega, kotse si o anau le Devlesko ai mothol “Iao”. Aver manush kai ramonas ande shib griega de dumut, gindinas ke o anau le Devlesko shai motholpe “Iaé”, “Iabé” vai “Iaoué”, numa nai khanchi kai sikavel chachimasa sar motholaspe kako anau ande shib hebrea purani. c

So phenen uni manush pa o anau le Devlesko

 Uni manush phenen: Kana kerde e Biblia nas la o anau “Jehova”, thode les polme ande late.

 O chachimos: O anau le Devlesko kai si ramome ande 4 letri katar o Tetragramatron, si mai de 7.000 date ande Biblia. d But anda le manush kai ambolde e Biblia ande aver shib ankalade godo anau intaino ai thode aver suaturia sar “Gazda”.

 Uni manush phenen: O Del kai si les sa e zor chi trobul les iek anau.

 O chachimos: O Del kerdias te thon pesko anau ande Biblia butivar, ai vo kamel te mothas lesko anau (Isaías 42:8; Joel 2:32; Malaquías 3:16; Romanuria 10:13). Kana le profeturia jojamne kamle te bisterdiol lesko anau, vo joliailo (Jeremías 23:27).

 Uni manush phenen: Trobus te las amen pala o zakono katar le judiuria ai te ankalavas o anau le Devlesko katar e Biblia.

 O chachimos: Uni judiuria kai kerenas kopi anda e Biblia makar thonas o anau le Devlesko, chi mothonas les. Numa o Del chi kamel te las amen pala kako, godo zakono chi avel lestar (Mate 15:1-3).

 Uni manush phenen: Sar chi zhanas sar motholaspe o anau le Devlesko ande shib hebrea, chi trobul te avel ande Biblia.

 O chachimos: Te las amen pala kako, o Del kamel te mothas savorhe lesko anau sa iek fialo makar nai amen iek fialo shib. Numa ande Biblia mothol ke de dumut le servitori le Devleske mothonas le anava le manushenge suako ande pengi shib.

 Aida dikhas o anau katar iek israelita kai busholaspe Josue. Le kristianuria kai beshenas ando pervo siglo ai kai denas duma e shib hebrea, shai avela mothonas “Yeshúa”, ai le manush kai denas duma e shib griega mothonas “Iesous”. Godo sikavel amenge ke von chi mothonas sa iek fialo le anava suako ande pengi shib (Le Apostolengo 7:45; Zhiduvuria 4:8).

 Gadia si kana amboldas ande aver shib o anau le Devlesko. Nai musai te zhanas sar mothonas chachimasa lesko anau, so si mai baro amenge si ke kako anau musai te avel ande suako rig kai trobul te avel ande Biblia.

a Iek Manush kai busholaspe Juan de Valdés ai amboldias e Biblia gazhikanes, thodias “Iehova”. Kana nakhli e vriama ai parhudili e shib, vi parhudilo sar ramonas o anau le Devlesko. Iek ejemplo si ke o Bernardino de Rebolledo kana amboldias o Salmo ando borsh 1661, thodias “Jehova”. E Biblia katar Scío de San Miguel, ando borsh 1791 thodias “Iehováh” andel noti. E Torres Amat ando 1824 thodias “Jehovah”, ai e Reina-Valera ando 1862 thodias “Jehová”.

b E New Catholic Encyclopedia, Second Edition, Klishka 14, patria 883-884, mothol: “Polme te zhantar le judiuria anda o Jerusalen, astarde te presnain defial zurales o anau Yahweh ai thode o zakono te na mai mothon godo anau ai parhude les po ADONAI vai ELOHIM”.

c Te kamesa te mai zhanes, zha ka o Apéndice A4, “El nombre de Dios en las Escrituras Hebreoarameas” ande La Biblia. Traducción del Nuevo Mundo.

d Dikhta o Diccionario Teológico Manual del Antiguo Testamento, klishka I, columnas 970 y 971.