Po intenzívnom päťmesačnom štúdiu Biblie sa v sobotu 8. marca 2014 konala graduácia študentov 136. triedy školy Gileád. V tejto škole sa skúsení evanjelisti spomedzi Jehovových svedkov školia ešte lepšie vykonávať svoju prácu a posilňovať vieru spoluveriacich. Graduáciu sledovalo 11 548 ľudí, a to buď priamo vo vzdelávacom stredisku Jehovových svedkov v Pattersone v štáte New York, alebo cez internet na rôznych miestach na Jamajke, v Kanade, Portoriku a Spojených štátoch.

„Zachovajte si také zmýšľanie, aké mal Ježiš.“ David Splane, člen vedúceho zboru, ktorý programu graduácie predsedal, založil úvodný prejav na slovách z Filipanom 2:5–7: „Zachovajte si také zmýšľanie, aké mal aj Kristus Ježiš.“ Keď bol Ježiš na zemi, nezameriaval sa na to, aké má postavenie, ale pokorne a usilovne slúžil Bohu.

Napríklad keď ho pokúšal Diabol, vždy mu odpovedal slovami „je napísané“ a potom citoval z Mojžišovho príhovoru k izraelskému národu. (Matúš 4:4, 7, 10; 5. Mojžišova 6:13, 16; 8:3) Hoci Ježiš mal ako pomazaný Boží Syn veľkú právomoc a nemusel sa odvolávať na slová iného človeka, pokorne ukázal, že si cení Mojžišovu službu. Podobne aj my by sme si mali vážiť to, čo robia druhí, a nezdráhať sa ich chváliť.

Brat Splane poukázal aj na to, ako sa u Ježiša prejavilo správne zmýšľanie, keď sa končilo jeho školenie tu na zemi. Ježiš sa modlil k Bohu: „Ja som ťa oslávil na zemi tým, že som dokončil dielo, ktoré si mi dal, aby som ho konal. Otče, a teraz ma osláv vedľa seba slávou, ktorú som mal vedľa teba, skôr ako bol svet.“ (Ján 17:4, 5) Ježiš nežiadal ďalšie výsady. Prial si len návrat do svojho predošlého postavenia, chcel sa „vrátiť k svojej pôvodnej práci“ v nebesiach. Rovnako by sa aj absolventi Gileádu mali zameriavať na prácu, nie na postavenie. Ak po návrate domov nedostanú ďalšie výsady, nemali by sa tým trápiť.

„Neľutujte obete, ktoré ste priniesli.“ William Malenfant, pomocník vyučovacieho výboru vedúceho zboru, nabádal študentov, aby napodobňovali Pavlov príklad obetavosti. Apoštol Pavol sa neobzeral za tým, čoho sa pre službu Bohu vzdal. Napísal: „Zabúdam na veci za sebou a siaham po veciach pred sebou, snažím sa o cieľ.“ (Filipanom 3:13, 14)

Ak budú študenti prinášať obete bez toho, že by to ľutovali, budú vlastne konať tak ako verní Boží služobníci v minulosti i v súčasnosti. Brat Malenfant citoval Claru Gerberovú-Moyerovú, ktorá začala slúžiť Jehovovi už v detstve. Vyjadrila sa: „Akou výsadou je pre mňa možnosť spomínať na vyše 80 rokov oddanej služby Bohu – bez toho, že by som niečo musela ľutovať! Keby som mohla žiť svoj život odznova, žila by som tak isto.“

„Zvestujte Kráľovstvo s anjelmi a ako anjeli.“ Gerrit Lösch, člen vedúceho zboru, poukázal študentom na to, aké dve mimoriadne výsady majú všetci zvestovatelia. Prvá výsada súvisí s jedným z významov gréckeho a hebrejského slova prekladaného ako „anjel“. Toto slovo sa totiž dá preložiť aj ako „posol“. Teda keď zvestujeme dobré posolstvo o Božom Kráľovstve, slúžime vlastne ako Boží anjeli. A po druhé, anjeli, duchovní tvorovia, nás pri zvestovaní dobrého posolstva usmerňujú, ako to bolo aj v prípade učeníka Filipa. (Skutky 8:26–35)

Potom brat Lösch spomenul niekoľko skúseností, ktoré mali Jehovovi svedkovia pri zvestovaní o Božom Kráľovstve. Napríklad Gabino z Mexika raz v službe zaklopal na dvere štyrikrát, hoci zvyčajne klope len raz či dvakrát. Pán, ktorý mu otvoril, sa priznal, že si práve chcel siahnuť na život. „Keď ste zaklopali štvrtýkrát, mal som slučku okolo krku. Ale dal som si ju dole a šiel som otvoriť. Keby ste neboli taký vytrvalý, bol by som sa obesil. Ďakujem vám.“

Hoci občas to môže byť náhoda, vieme, že často to náhoda nie je. Je to dôkaz, že pri celosvetovej zvestovateľskej činnosti nás vedú anjeli. (Zjavenie 14:6)

„Ctihodný bude požehnaný.“ Na túto tému hovoril Michael Burnett, inštruktor školy Gileád. Rozobral príklad Jabeca, Júdovho potomka, o ktorom sa píše, že bol „ctihodnejší ako jeho bratia“. Jabec prosil Boha: „Kiež by si ma požehnal a rozšíril moje územie! Nech ma sprevádza tvoja ruka! Zachovaj ma od zlého!“ (1. Paralipomenon 4:9, 10, Preklad A. Boteka s komentármi Jeruzalemskej Biblie)

Študenti môžu napodobňovať ctihodného Jabeca tak, že budú vo svojich modlitbách konkrétni. Napríklad budú prosiť o to, aby im Boh pomohol správne využiť školenie v Gileáde. Môžu tiež prosiť Boha, aby ich uchránil pred nešťastím, nie v tom zmysle, že by sa im nikdy nič zlého nestalo, ale aby ich nepremohol smútok, keď ich postihne niečo zlé. Boh Jabecovu prosbu vypočul a rovnako vypočuje aj prosby absolventov.

„Nech vaša horlivosť nepohasína.“ Mark Noumair, ďalší inštruktor školy Gileád a pomocník vyučovacieho výboru vedúceho zboru, založil svoj prejav na 1. Tesaloničanom 5:16–19. Hovoril o palive, kyslíku a teple – troch zložkách, ktoré sú nevyhnutné na udržanie ohňa – a spojil to s troma vecami, ktoré im pomôžu udržiavať si horlivosť v službe Bohu.

Prvou vecou je radosť. (1. Tesaloničanom 5:16) Tá je nevyhnutná na udržanie horlivosti. Študenti môžu získať radosť, keď budú rozjímať o tom, aké príjemné je cítiť, že ich Jehova schvaľuje. Čo je druhou vecou? Ak sa má oheň rozdúchať, nevyhnutný je kyslík. Podobnú úlohu zohráva modlitba. (1. Tesaloničanom 5:17) Nemali by sme sa pri nej ponáhľať, musíme si dopriať čas, aby sme si pred Jehovom vyliali srdce. Treťou vecou je vďačnosť. V 1. Tesaloničanom 5:18 sa píše: „Za všetko vzdávajte vďaky.“ Vďačnosť vnáša teplo do vzťahov – do nášho vzťahu k Jehovovi i k našim bratom. „Buďte vrúcni, prekypujte vďačnosťou. Vďačnosť víťazí nad chladnou kritikou,“ povedal brat Noumair.

„Nebesia chvália Jehovu – chváľte ho aj vy.“ Sam Roberson, inštruktor teokratických škôl, začal svoj bod programu zmienkou o biblických veršoch, kde sa píše, že slnko, mesiac a hviezdy chvália Jehovu. (Žalm 19:1; 89:37; 148:3) Povedal, že aj študenti majú výsadu chváliť Jehovu. Potom ich vyzval, aby v krátkych scénkach predviedli, čo v poslednom čase zažili vo zvestovateľskej službe. Napríklad istý študent išiel autom a všimol si, že akýsi pán na vozíku chce prejsť cez cestu. Zastavil a pán mu na znamenie vďačnosti kývol. Študentovi sa páčilo, že pán to nebral ako samozrejmosť, a tak mu to šiel povedať. Rozprúdil sa rozhovor a pán prijal ponuku bezplatného štúdia Biblie. V priebehu nasledujúcich týždňov sa viackrát stretli a študovali Bibliu. Študent Gileádu mal na návštevách u tohto pána možnosť hovoriť o biblickej pravde s viacerými ľuďmi. K čomu to viedlo? Z jedného rozhovoru na ceste nakoniec vzišlo osem biblických štúdií.

„Nech vám Božie vyučovanie pomáha silnieť a rásť.“ Donald Gordon, pomocník vydavateľského výboru, viedol interview s dvoma manželskými pármi z triedy. Jeden brat v rozhovore spomenul, že na vyučovaní sa často zdôrazňovala myšlienka z Efezanom 3:16–20. Inštruktori študentom pripomínali, aby boli pokorní a prístupní a aby stále pamätali na to, že Jehova má pre každého svojho svedka veľa práce. Len tak budú „posilnení mocou Božieho ducha“. Jedna zo sestier povedala, že sa jej páčilo, keď istý inštruktor povzbudzoval študentov k tomu, aby boli ako malá rybka vo veľkom oceáne, nie ako veľká ryba v malom akváriu, ktorá už nemá kam rásť. Povedala: „Naučila som sa z toho, že keď sa budem v Jehovovej organizácii správať ako menšia, teda menej dôležitá, Jehova mi pomôže duchovne rásť.“

„Kiež na vás Jehova pamätá v dobrom.“ Mark Sanderson, člen vedúceho zboru, mal hlavný prejav programu graduácie. Vo svojom prejave vychádzal z Nehemiášovej modlitby: „Pamätaj na mňa, ó, môj Bože, v dobrom.“ (Nehemiáš 5:19; 13:31) Nehemiáš nemal obavy, že Jehova naňho alebo na jeho službu zabudne. Iba ho prosil, aby naňho s láskou pamätal a žehnal mu.

Rovnako aj študenti si môžu byť istí, že Jehova na nich bude pamätať v dobrom, ak uplatnia, čo sa v Gileáde naučili. Napríklad sa učili, že v uctievaní Jehovu by ich mala v prvom rade poháňať vrúcna láska k nemu. (Marek 12:30) Abrahám miloval Jehovu celým srdcom a Boh naňho s láskou spomínal. Aj vyše tisíc rokov po jeho smrti o ňom hovoril ako o svojom priateľovi. (Izaiáš 41:8)

Brat Sanderson potom pripomenul študentom, aby milovali svojich blížnych, najmä svojich spoluveriacich. (Marek 12:31) Mali by iniciatívne pomáhať tým, ktorí to potrebujú, podobne ako milosrdný Samaritán, ktorý sa prejavil ako pravý blížny zbitého a olúpeného muža. (Lukáš 10:36) Aby brat Sanderson ukázal, čo to znamená v praxi, uviedol príklad oblastného dozorcu Nicholasa Kovalaka, bývalého absolventa Gileádu. Brat Kovalak bol známy svojou vrúcnosťou a láskavosťou. Raz nabádal istého cestujúceho dozorcu a jeho manželku, aby boli v službe usilovní. Hovoril im: „Zaberte hneď na začiatku dňa, na začiatku týždňa, na začiatku mesiaca, na začiatku roka.“ Keď však niekoľko dní pozoroval manželku toho brata, povedal jej: „Zabudni na to, čo som ti povedal. Už teraz pracuješ priveľa. Radšej uber, aby si vydržala.“ Vďaka jeho láskavým slovám plným pochopenia sestra slúžila celým časom ešte desaťročia.

Nakoniec brat Sanderson povzbudil študentov, aby učili a školili ďalších, lebo to bol účel ich školenia. (2. Timotejovi 2:2) Keď budú pri svojej práci posilňovať bratov a prispievať v zbore k stabilite, môžu si byť istí, že Jehova na nich bude pamätať v dobrom. (Žalm 20:1–5)

Záver. Keď študenti dostali diplomy, jeden z nich prečítal v mene celej triedy ďakovný list. Na konci programu pätnásti absolventi zborovo zaspievali zo spevníka Spievajme Jehovovi pieseň číslo 123 s názvom „Pastieri – dary v podobe ľudí“.