Prvá Mojžišova 27:1–46
27 Keď Izák zostarol a zrak sa mu natoľko zhoršil, že už nevidel, zavolal na svojho staršieho syna Ezaua:+ „Syn môj!“ On odpovedal: „Áno, otec?“
2 Izák povedal: „Som už starý a neviem, koľko ešte budem žiť.
3 Vezmi svoje zbrane – luk a šípy –, vyjdi na pole a ulov pre mňa nejakú divinu.+
4 Priprav mi chutné jedlo, aké mám rád, a prines mi ho, nech sa najem a požehnám ťa, skôr ako zomriem.“
5 Rebeka však počúvala, čo Izák hovorí Ezauovi. Len čo Ezau odišiel na pole, aby niečo ulovil a priniesol to,+
6 Rebeka povedala Jakobovi:+ „Práve som počula, ako tvoj otec hovorí tvojmu bratovi Ezauovi:
7 ‚Prines mi nejakú divinu a priprav mi chutné jedlo, nech sa najem a požehnám ťa pred Jehovom, skôr ako zomriem.‘+
8 Teraz ma, syn môj, dobre počúvaj a urob, čo ti hovorím.+
9 Choď k stádu a prines dve pekné kozliatka. Ja z nich pripravím chutné jedlo pre tvojho otca, také, aké má rád.
10 Potom to zanesieš svojmu otcovi, aby sa najedol a požehnal ťa, skôr ako zomrie.“
11 Jakob svojej matke Rebeke povedal: „Ale môj brat Ezau je chlpatý+ a ja nie.
12 Čo ak ma otec ohmatá?+ Bude si myslieť, že sa mu posmievam, a potom ma prekľaje, nie požehná.“
13 Ale matka mu povedala: „Nech tá kliatba padne na mňa, syn môj. Len ma poslúchni, choď a prines mi tie kozliatka.“+
14 A tak šiel, priniesol ich matke a ona pripravila otcovo obľúbené jedlo.
15 Rebeka potom vzala zo stanu najlepší odev svojho staršieho syna Ezaua a obliekla ho svojmu mladšiemu synovi Jakobovi.+
16 Ruky a krk mu pozakrývala kožou z kozliat.+
17 Potom mu podala chutné jedlo a chlieb, ktorý pripravila.+
18 On vošiel k svojmu otcovi a povedal: „Otec!“ „Áno?“ odpovedal Izák a spýtal sa: „Kto si? Ezau alebo Jakob?“
19 Jakob povedal svojmu otcovi: „Som Ezau, tvoj prvorodený.+ Urobil som, ako si mi povedal. Sadni si, prosím, a zjedz niečo z mojej diviny, aby si ma mohol požehnať.“+
20 Ale Izák svojmu synovi povedal: „Ako sa ti podarilo tak rýchlo niečo uloviť, syn môj?“ On odpovedal: „To Jehova, tvoj Boh, mi pomohol.“
21 Izák mu povedal: „Poď bližšie, syn môj, aby som ťa ohmatal a zistil, či si naozaj môj syn Ezau.“+
22 Jakob podišiel k svojmu otcovi Izákovi, ten ho ohmatal a povedal: „Hlas je Jakobov, ale ruky sú Ezauove.“+
23 Nespoznal ho, lebo jeho ruky boli chlpaté ako ruky jeho brata Ezaua. A požehnal ho.+
24 Spýtal sa ho: „Si naozaj môj syn Ezau?“ On odpovedal: „Áno, som.“
25 Izák povedal: „Syn môj, podaj mi tú divinu, nech sa najem a požehnám ťa.“ Podal mu to a on jedol, dal mu aj víno a on sa napil.
26 Potom mu jeho otec Izák povedal: „Poď bližšie, syn môj, a pobozkaj ma.“+
27 Jakob prišiel bližšie, pobozkal ho a Izák zacítil vôňu jeho odevu.+ Vtedy ho požehnal a povedal:
„Vôňa môjho syna je ako vôňa poľa, ktoré požehnal Jehova.
28 Nech ti pravý Boh dá nebeskú rosu+ a úrodnú pôdu+ a hojnosť obilia a mladého vína.+
29 Nech ti slúžia ľudia a nech sa ti klaňajú národy. Panuj nad svojimi bratmi a nech sa ti klaňajú synovia tvojej matky.+ Nech je prekliaty každý, kto ťa bude preklínať, a nech je požehnaný každý, kto ťa bude žehnať.“+
30 Len čo Izák požehnal Jakoba a on vyšiel od svojho otca, Jakobov brat Ezau sa vrátil z lovu.+
31 Aj on pripravil chutné jedlo, priniesol ho svojmu otcovi a povedal: „Otec, vstaň a zjedz niečo z diviny, ktorú som ulovil, aby si ma mohol požehnať.“
32 Jeho otec Izák sa ho opýtal: „Kto si?“ On odpovedal: „To som ja, Ezau, tvoj prvorodený.“+
33 Izák sa veľmi roztriasol a povedal: „Kto to teda bol, čo ulovil divinu a priniesol mi ju? Už som z nej jedol, skôr ako si prišiel. Požehnal som ho a bude požehnaný!“
34 Keď Ezau počul slová svojho otca, začal hlasno a roztrpčene kričať a naliehať na svojho otca: „Požehnaj ma, otec! Aj mňa!“+
35 Ale on povedal: „Tvoj brat prišiel a podvodom získal požehnanie, ktoré malo patriť tebe.“
36 Ezau zvolal: „Právom dostal meno Jakob!* Už dva razy zabral moje miesto!+ Najprv mi zobral moje právo prvorodeného+ a teraz ma obral aj o požehnanie.“+ A spýtal sa: „Pre mňa už nemáš požehnanie?“
37 Izák odpovedal Ezauovi: „Urobil som ho tvojím pánom+ a všetkých jeho bratov som mu dal za sluhov a obdaroval som ho obilím a mladým vínom.+ Čo by som mohol urobiť pre teba, syn môj?“
38 Ezau svojmu otcovi povedal: „Otec, máš iba jedno požehnanie? Požehnaj i mňa, otec! Aj mňa!“ Nato sa Ezau hlasno rozplakal.+
39 Jeho otec Izák mu odpovedal:
„Ďaleko od úrodnej pôdy bude tvoje bydlisko a ďaleko od nebeskej rosy.+
40 Budeš sa živiť svojím mečom+ a budeš slúžiť svojmu bratovi.+ Ale keď už to nebudeš môcť znášať, zhodíš jeho jarmo zo svojej šije.“+
41 A Ezau znenávidel Jakoba pre požehnanie, ktoré mu dal jeho otec,+ a hovoril si: „Blíži sa obdobie* smútku za mojím otcom.+ Potom svojho brata Jakoba zabijem.“
42 Keď Rebeke oznámili, čo zamýšľa jej starší syn Ezau, hneď si dala zavolať svojho mladšieho syna Jakoba a povedala mu: „Tvoj brat Ezau sa ti chce pomstiť, chce ťa zabiť.*
43 Teraz ma počúvaj, syn môj: Zober sa a uteč k môjmu bratovi Lábanovi do Cháranu.+
44 Zostaň uňho nejaký čas, kým sa neutíši zúrivosť tvojho brata,
45 kým ho neprejde hnev a nezabudne, čo si mu urobil. Potom po teba pošlem a vrátiš sa. Prečo by som vás oboch mala stratiť v jeden deň?“
46 Potom Rebeka hovorila Izákovi: „Sprotivil sa mi život pre tie Chetitky.+ Ak si aj Jakob zoberie za ženu jednu z Chetitiek, ktoré žijú v tomto kraji, už sa mi ani nebude chcieť žiť.“+
Poznámky pod čiarou
^ Význ. „držiaci pätu; ten, kto zaberá niečie miesto“.
^ Dosl. „dni“.
^ Al. „sa utešuje, že ťa zabije“.
