Kazateľ 5:1–20
5 Dávaj pozor na svoje kroky, keď ideš do domu pravého Boha.+ Je lepšie ísť tam preto, aby si počúval,+ než aby si predkladal obeť, ako to robia hlupáci,+ ktorí si neuvedomujú, že to, čo robia, je zlé.
2 Nebuď unáhlený v reči a tvoje srdce nech nehovorí pred pravým Bohom neuvážene,+ lebo pravý Boh je v nebesiach, ale ty si na zemi. Preto nech je tvojich slov málo.+
3 S mnohými starosťami*+ prichádza sen a s množstvom slov hlúpe reči.+
4 Keď dáš Bohu sľub, neváhaj ho splniť,+ lebo Boh nemá radosť z hlupákov.+ Čo sľúbiš, to aj splň.+
5 Lepšie je nesľubovať ako sľúbiť a nesplniť.+
6 Nedovoľ, aby ťa* tvoje ústa zviedli na hriech.+ Nehovor pred anjelom,* že to bol omyl.+ Prečo by sa mal pravý Boh nahnevať pre to, čo hovoríš, a zničiť dielo tvojich rúk?+
7 Lebo ako s mnohými starosťami prichádzajú sny,+ tak s množstvom slov prichádza márnosť. Ale ty sa boj pravého Boha.+
8 Nebuď prekvapený, keď vidíš, že v tvojej oblasti sú utláčaní chudobní a že sa šliape po práve a spravodlivosti.+ Vysokopostaveného pozoruje niekto vyšší a nad nimi sú ešte vyšší.
9 Úrodu zeme si delia všetci, pole slúži aj kráľovi.+
10 Kto miluje peniaze, nikdy sa ich nenasýti, a kto miluje bohatstvo, nikdy nebude mať dosť.+ Aj to je márnosť.+
11 Keď pribúdajú dobré veci, pribúda aj tých, ktorí z nich jedia.+ Čo z nich má ich majiteľ? Iba to, že sa na ne díva.+
12 Sladký je spánok sluhu, či jedáva málo, alebo veľa, ale boháčovi hojnosť nedovoľuje spať.
13 Videl som pod slnkom niečo veľmi smutné: bohatstvo, ktoré jeho majiteľ hromadí na vlastnú škodu.
14 Stačí jeden zlý obchod a bohatstvo je preč, a keď sa mu narodí syn, nemá mu čo zanechať.+
15 Človek vychádza z lona svojej matky nahý a nahý aj odchádza.+ Neodnesie si nič z toho, na čom tak tvrdo pracoval.+
16 Aj to je veľmi smutné: Človek odchádza tak, ako prišiel. A aký úžitok má z toho, že tvrdo pracuje a ženie sa za vetrom?+
17 Všetky jeho dni sú pochmúrne* a jeho život je poznačený trápením, chorobou a hnevom.+
18 Uvedomil som si, čo je pre človeka dobré a správne: Nech je a pije a teší sa zo svojej práce,+ ktorú s námahou koná pod slnkom počas tých niekoľkých dní života, ktoré mu dal pravý Boh. Lebo to je jeho odmena.*+
19 A keď človek dostane od pravého Boha bohatstvo a majetok+ i schopnosť tešiť sa z toho, čo má, nech si vezme svoju odmenu* a teší sa zo svojej tvrdej práce. Je to Boží dar.+
20 Aspoň nebude myslieť* na to, ako plynú dni jeho života, lebo pravý Boh zamestnáva jeho srdce radosťou.+
Poznámky pod čiarou
^ Dosl. „S množstvom práce“.
^ Dosl. „tvoje telo“.
^ Al. „pred poslom“.
^ Dosl. „Po všetky svoje dni jedáva v tme“.
^ Al. „podiel“.
^ Al. „podiel“.
^ Al. „Aspoň si nespomenie“.
