Ezechiel 33:1–33
33 A Jehova ku mne prehovoril znovu:
2 „Syn človeka, povedz synom svojho ľudu:+
‚Povedzme, že proti nejakej krajine privediem meč+ a všetok ľud tej krajiny si vyberie spomedzi seba niekoho za strážcu.
3 Keď strážca uvidí, že proti krajine tiahnu nepriatelia, zatrúbi na rohu, aby varoval ľud.+
4 Ak niekto začuje zvuk rohu, ale nebude dbať na varovanie+ a nepriateľ príde a pripraví ho o život,* za svoju smrť bude zodpovedný on sám.*+
5 Počul zvuk rohu, ale nedbal na varovanie. Za svoju smrť bude zodpovedný on sám.* Keby dbal na varovanie, zachránil by si život.
6 Povedzme však, že strážca uvidí prichádzať nepriateľa, ale nezatrúbi na rohu,+ a tak ľud nebude varovaný. Keď nepriateľ príde a pripraví niekoho o život, ten človek zomrie pre svoju vinu, ale za jeho smrť budem brať na zodpovednosť strážcu.‘*+
7 Syn človeka, ustanovil som ťa za strážcu izraelského ľudu. Keď budeš počuť slovo z mojich úst, odovzdáš im odo mňa varovanie.+
8 Keď poviem niekomu zlému: ‚Zlý, zomrieš,‘+ ale ty nepovieš nič, aby si ho varoval, a neupozorníš ho, aby zmenil svoj spôsob života, ten zlý človek zomrie pre svoju vinu,+ ale za jeho smrť budem brať na zodpovednosť teba.*
9 Ak budeš niekoho zlého varovať, aby sa odvrátil od svojho spôsobu života, ale on svoj život nezmení, zomrie pre svoju vinu,+ ale ty si zachrániš život.+
10 Syn človeka, povedz Izraelitom: ‚Hovoríte: „Naše vzbury a naše hriechy nás ťažia a hynieme pre ne.+ Ako teda môžeme žiť?“‘+
11 Povedz im: ‚„Akože žijem,“ vyhlasuje Zvrchovaný Pán Jehova, „neteší ma, keď niekto zlý zomrie,+ ale keď sa napraví+ a zostane žiť.+ Odvráťte sa, odvráťte sa od svojho zlého konania.+ Prečo by ste mali zomrieť, synovia Izraela?“‘+
12 Syn človeka, povedz synom svojho ľudu: ‚Keď sa spravodlivý vzbúri, jeho spravodlivosť ho nezachráni,+ a keď sa zlý odvráti od svojho zla, jeho zlo ho nezničí.+ Nikto spravodlivý nebude môcť zostať žiť pre svoju spravodlivosť v deň, keď zhreší.+
13 Keď poviem spravodlivému: „Budeš žiť,“ a on sa spoľahne na svoju spravodlivosť a začne robiť to, čo je zlé,*+ na všetky jeho spravodlivé skutky sa zabudne. Zomrie za to zlé, čo robil.+
14 A keď poviem zlému: „Zomrieš,“ a on sa odvráti od svojho hriechu a začne konať poctivo a správne,+
15 vráti záloh,+ nahradí, čo ukradol,+ bude poslúchať zákony, ktoré dávajú život, a nebude robiť to, čo je zlé, bude žiť.+ Nezomrie.
16 Žiadny z hriechov, ktorých sa dopustil, sa mu nebude vyčítať.*+ Za to, že konal poctivo a správne, bude žiť.‘+
17 Synovia tvojho ľudu hovoria: ‚Jehova koná nespravodlivo,‘ ale sú to oni, kto koná nespravodlivo.
18 Keď spravodlivý človek prestane konať to, čo je správne, a začne robiť to, čo je zlé, zomrie za to.+
19 A keď niekto zlý prestane robiť to, čo je zlé, a začne konať poctivo a správne, zachráni si život.+
20 Ale vy hovoríte: ‚Jehova koná nespravodlivo.‘+ Každého z vás budem súdiť podľa jeho správania, synovia Izraela.“
21 V 12. roku nášho vyhnanstva, piateho dňa desiateho mesiaca, prišiel ku mne muž, ktorý utiekol z Jeruzalema,+ a povedal: „Mesto padlo!“+
22 Večer pred príchodom muža, ktorému sa podarilo utiecť, začal na mňa pôsobiť Jehovov duch.* Boh mi otvoril ústa predtým, než ku mne ráno prišiel ten muž. Moje ústa sa otvorili a už som nebol nemý.+
23 A Jehova ku mne prehovoril znovu:
24 „Syn človeka, obyvatelia týchto zrúcanín+ hovoria o izraelskej krajine: ‚Abrahám bol len jeden, a predsa vzal do vlastníctva krajinu.+ Ale nás je mnoho, a preto nám táto krajina určite patrí.‘
25 Preto im povedz: ‚Toto hovorí Zvrchovaný Pán Jehova: „Jete mäso s krvou,+ vzhliadate k svojim odporným modlám* a prelievate krv.+ Tak prečo by táto krajina mala patriť vám?
26 Spoliehate sa na svoj meč,+ dodržiavate odporné zvyky a každý z vás poškvrňuje manželku svojho blížneho.+ Tak prečo by táto krajina mala patriť vám?“‘+
27 Povedz im: ‚Toto hovorí Zvrchovaný Pán Jehova: „Akože žijem, tí, čo bývajú v zrúcaninách, padnú mečom, tých v poli dám zožrať divej zveri a tí, čo sú v pevnostiach a jaskyniach, zomrú na mor.+
28 Urobím z krajiny neobývanú pustatinu.+ Skončí sa jej bezočivá pýcha a izraelské vrchy spustnú,+ nikto tadiaľ neprejde.
29 A spoznajú, že som Jehova, keď pre všetky odporné veci, ktorých sa dopúšťali,+ urobím z krajiny neobývanú pustatinu.“‘+
30 Syn človeka, tvoj ľud sa o tebe rozpráva popri múroch a pri dverách domov.+ Hovoria si medzi sebou, brat bratovi: ‚Poďte, vypočujme si, čo hovorí Jehova.‘
31 Nahrnú sa k tebe a posadia sa pred tebou ako môj ľud. Budú ťa počúvať, ale nebudú podľa toho konať,+ lebo svojimi ústami ti lichotia,* ale ich srdce je chamtivé po nečestnom zisku.
32 Si pre nich ako ten, čo spieva piesne o láske, čo má krásny hlas a pekne hrá na lýre. Budú ťa počúvať, ale nebudú podľa toho konať.
33 A keď sa tvoje slová splnia – a ony sa splnia –, uvedomia si, že bol medzi nimi prorok.“+
Poznámky pod čiarou
^ Dosl. „a odníme ho“.
^ Dosl. „jeho krv bude na jeho hlave“.
^ Dosl.: „Jeho krv bude na ňom.“
^ Al. „jeho krv budem vyžadovať od strážcu“.
^ Al. „jeho krv budem vyžadovať od teba“.
^ Al. „nespravodlivé“.
^ Dosl. „pripomínať“.
^ Dosl. „ruka“.
^ Pôvodný hebrejský výraz zrejme súvisí so slovom „hnoj“ a vyjadruje opovrhnutie.
^ Al. „svojimi ústami hovoria žiadostivo“.
