Skutky apoštolov 1:1–26

  • Úvodné slová Teofilovi (1 – 5)

  • Príkaz svedčiť až v najvzdialenejších končinách zeme (6 – 8)

  • Ježiš vystupuje do neba (9 – 11)

  • Učeníci sa zhromažďujú a modlia sa (12 – 14)

  • Matej určený ako náhrada za Judáša (15 – 26)

1  Milý Teofil, v prvej knihe som písal o všetkom, čo Ježiš robil a učil od začiatku+  až do dňa, keď bol vzatý do neba.+ Predtým dal prostredníctvom svätého ducha pokyny apoštolom, ktorých si vybral.+  Po svojom utrpení im poskytol mnoho presvedčivých dôkazov, že žije,+ keď sa im 40 dní zjavoval a hovoril o Božom Kráľovstve.+  Raz, keď boli spolu, im prikázal: „Neodchádzajte z Jeruzalema,+ ale očakávajte to, čo sľúbil Otec+ a o čom som vám hovoril.  Ján krstil vodou, ale vy budete o niekoľko dní pokrstení svätým duchom.“+  Keď sa zhromaždili, spýtali sa ho: „Pane, obnovíš už v tomto čase kráľovstvo v Izraeli?“+  On im odpovedal: „Nie je vašou vecou poznať časy alebo obdobia, ktoré určil Otec vo svojej právomoci.+  Ale keď na vás príde svätý duch, dostanete moc+ a budete mi svedkami+ v Jeruzaleme,+ v celej Judei a Samárii+ a až v najvzdialenejších končinách zeme.“+  Keď to dopovedal, vzniesol sa pred ich očami k nebu, zakryl ho oblak a stratil sa im z dohľadu.+ 10  A kým pozerali do neba, ako odchádza, objavili sa pri nich dvaja muži v bielom odeve+ 11  a povedali: „Galilejskí muži, čo stojíte a pozeráte do neba? Ježiš, ktorý bol vzatý od vás do neba, príde tým istým spôsobom, ako ste ho videli do neba odchádzať.“ 12  Potom sa vrátili do Jeruzalema+ z Olivového vrchu, ktorý je blízko Jeruzalema, vzdialený toľko, koľko je dovolené prejsť v sabat. 13  Keď tam prišli, vstúpili do hornej miestnosti, kde boli ubytovaní. Boli tam Peter, Ján, Jakub, Andrej, Filip, Tomáš, Bartolomej, Matúš, Alfeov syn Jakub, Šimon Horlivec a Jakubov syn Judáš.+ 14  Všetci sa jednomyseľne a vytrvalo modlili. Boli s nimi aj niektoré ženy,+ Ježišova matka Mária a Ježišovi bratia.+ 15  V tých dňoch vstal Peter uprostred bratov (bolo tam zhromaždených asi 120 ľudí) a prehovoril: 16  „Bratia, muselo sa splniť, čo svätý duch predpovedal v Písme prostredníctvom Dávida o Judášovi,+ ktorý viedol tých, čo zatkli Ježiša.+ 17  Judáš bol jeden z nás+ a podieľal sa na tej istej službe ako my. 18  (Ten kúpil pole za peniaze získané zradou,+ a keď sa zrútil dolu hlavou, roztrhlo ho napoly a vyvalili sa z neho všetky vnútornosti.+ 19  Dozvedeli sa o tom všetci obyvatelia Jeruzalema, a preto to pole nazvali vo svojom jazyku Akeldama, čiže Pole krvi.) 20  Lebo v Knihe žalmov je napísané: ‚Nech spustne jeho príbytok a nech v ňom nikto nebýva,‘+ a na inom mieste: ‚Jeho úrad dozorcu nech prevezme iný.‘+ 21  Preto ho treba nahradiť jedným z mužov, ktorí chodili s nami po celý čas, keď bol* Pán Ježiš medzi nami – 22  od chvíle, keď ho Ján pokrstil,+ až do dňa, keď bol od nás vzatý do neba+ –, a ktorý bude spolu s nami svedčiť o jeho vzkriesení.“+ 23  A tak navrhli dvoch: Jozefa, nazývaného Barsabáš, ktorého volali aj Justus, a Mateja. 24  Potom sa modlili: „Jehova,* ty poznáš srdce všetkých ľudí.+ Ukáž, ktorého z týchto dvoch mužov si si vybral, 25  aby sa stal apoštolom a ujal sa služby, ktorej sa Judáš vzdal a šiel svojou cestou.“+ 26  Nato hodili lós+ a ten padol na Mateja. A pripočítali* ho k jedenástim apoštolom.

Poznámky pod čiarou

Dosl. „vchádzal a vychádzal“.
Al. „pričlenili“, čiže sa na neho pozerali ako na ostatných jedenástich.