Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Výlet najdlhšou trolejbusovou linkou na svete

Výlet najdlhšou trolejbusovou linkou na svete

Výlet najdlhšou trolejbusovou linkou na svete

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! NA UKRAJINE

Môžete mať za pár korún nezabudnuteľný zážitok? Áno, keď si kúpite lístok na najdlhšiu trolejbusovú linku na svete. Trolejbus prechádza trasou dlhou asi 95 kilometrov. Vychádza zo Simferopoľa v centre polostrova Krym na juhu Ukrajiny a končí v Jalte na slnečnom severnom pobreží Čierneho mora. Nechcete ísť na tento fascinujúci výlet s nami?

V DOPRAVNOM podniku v Simferopoli sa stretávame s Giorgijom Michajlovičom Slavným — skrátene pánom Slavným. Pracuje tu od roku 1959 a svoju prácu veľmi dobre pozná. Pán Slavnyj nás najprv sprevádza múzeom dopravy, kde sú vystavené fotografie mužov a žien, ktorí stavali trolejbusovú trať. „Trolejbus potrebuje viac ako len vydláždenú cestu,“ hovorí. „Stavební robotníci vztýčili stovky stožiarov, ktoré mali podopierať kilometre elektrických káblov. Kvôli elektrickej energii inžinieri navrhli aj elektrárne.“

„Prečo sa na takú dlhú hornatú cestu používajú trolejbusy namiesto autobusov?“ pýtame sa.

„Trolejbusy sú čistejšie ako autobusy s benzínovým motorom,“ odpovedá pán Slavnyj. „Chceme tým chrániť naše dedičstvo — nedotknuté hory a čisté pobrežia.“

„Ale mohlo by zopár autobusov skutočne spôsobiť až takú škodu?“ pýtame sa.

„Ha, zopár autobusov! Veď pred niekoľkými rokmi, v čase svojho rozmachu, odchádzali trolejbusy v letnej sezóne každé dve až tri minúty a za deň urobili celkovo až 400 výjazdov.“

Už sa nevieme dočkať, kedy sa začne náš výlet!

Výlet sa začína

Sme na Simferopoľskej centrálnej stanici, odkiaľ odchádza náš trolejbus. Desiatky elektrických káblov nad nami vyzerajú ako strieborný labyrint. Našli sme pokladnicu a kupujeme si lístky. Potom naskakujeme na trolejbus číslo 52. A ideme!

Po 29 kilometroch sa začína namáhavé stúpanie cez hory. Čoskoro sme v chladnom tieni impozantných prírodných mrakodrapov. Strmé svahy, pokryté ihličnanmi a rôznymi listnatými stromami, sa dole stretávajú s údoliami pokrytými snehom. Keď sa dostávame na vrchol, naskytá sa nám úžasný pohľad na rovnako pôsobivú cestu nadol. Pred nami klesá kľukatá cesta a stráca sa na obzore. Silné brzdy trolejbusu znižujú narastajúcu rýchlosť. Vďaka nášmu vodičovi sme to v zdraví prežili.

Na úpätí vrchu vchádzame do mesta Alušta, zabočíme doprava a smerujeme na juh pozdĺž pobrežnej cesty. Po ľavej strane máme Čierne more. Napravo tvoria majestátne Krymské vrchy ochrannú stenu.

Trochu ďalej, na kraji dediny Puškino, si všímame Medvedí vrch. Miestni obyvatelia nám vysvetľujú, že podľa legendy sa veľký medveď premenil na skalu, keď chcel vypiť Čierne more. Hovoria, že hlavu má stále pod vodou a dáva si dlhý dúšok. Kladiem si otázku: ‚Prečo dedinčania nehovoria, že medveď padol do vody, lebo vypil príliš veľa vína? Veď sme prechádzali okolo vinohradov.‘ Toto je vinohradnícka oblasť a domov Massandrovskej vinice, ktorej víno je víťazom medzinárodných súťaží.

Na ďalšej zastávke, v dedine Nikita, vystupujeme pri Nikitskej botanickej záhrade. Je to vskutku medzinárodná záhrada, sú v nej tisíce rastlín z celého sveta. S našou skúsenou sprievodkyňou Tamarou sa tešíme z vône veľkých ihličnanov pri vchode. „To sú cédre z Libanonu,“ vysvetľuje. „Tieto majestátne stromy použil Šalamún pri stavbe chrámu.“ Naša sprievodkyňa má pravdu, pretože biblická správa uvádza, že cédre sa pri tomto Šalamúnovom veľkolepom stavebnom projekte používali vo veľkom rozsahu. — 1. Kráľov 5:6–18.

Ako tak kráčame chodníčkami vysypanými štrkom, všímame si záhon tŕnistých kríkov. „To sú ruže,“ hovorí Tamara. „V záhrade je 200 druhov ruží. V plnom kvete sú koncom mája a začiatkom júna.“ Neskôr stojíme pred nenápadným kríkom vysokým asi 2,5 metra. „To je parotia perzská,“ hovorí nám Tamara, očividne nadšená týmto exemplárom. „Jej húževnaté drevo sa používa ako náhrada za kov, lebo sa dá zatĺcť kladivom ako kovový klinec. Vo vode sa dokonca potopí.“ Čoskoro prichádza trolejbus a my sme radi, že si opäť môžeme sadnúť a dopriať krátky odpočinok našim unaveným nohám, lebo o chvíľu sme v Jalte, kde má trolejbus konečnú zastávku. Mnohí si Jaltu pamätajú najmä v spojitosti s historickou konferenciou, ktorá sa v roku 1945, v čase druhej svetovej vojny, konala v paláci Livadija neďaleko Jalty. Na tejto konferencii sa stretli vedúci predstavitelia troch hlavných spojeneckých mocností, aby sa dohodli na záverečnom útoku proti nacistickému Nemecku a na jeho okupácii.

Návrat

Schyľuje sa k večeru a je čas nastúpiť na trolejbus na spiatočnú cestu. Pozdĺž cesty deti predávajú kytice z rozličných kvetov. Zrazu nás napadne, že vystúpime z trolejbusu a nejaké si kúpime. Okamžite nás obkolesuje skupina dychtivých „podnikateľov“. „Ako sa volajú tieto perleťovo biele kvietky?“ pýtam sa Jany, 15-ročnej svetlovlasej dievčiny. „Snežienky,“ odpovedá pyšne. Kývne hlavou smerom ku kopcu za cestou a hovorí: „Zbierame ich skoro ráno na tamtom svahu, tam, kde už nie je sneh.“

O chvíľu sa opäť trmácame v trolejbuse a blížime sa na koniec našej cesty. Rovnako ako deti, ktoré boli prvýkrát na horskej dráhe, máme chuť sa vrátiť a prežiť to všetko ešte raz!

[Mapy na stranách 22, 23]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

UKRAJINA

KRYM

Čierne more

SIMFEROPOĽ

↓ Vrch Čatyr-Dag

Alušta

Puškino

↓ Medvedí vrch

Nikita

↓ Massandra

Jalta

Livadija

Vrch Aj-Petri

Alupka

[Obrázok na stranách 22, 23]

Vrch Aj-Petri

[Obrázky na strane 23]

Voroncovov palác v Alupke

[Obrázok na strane 23]

Mramorová jaskyňa na vrchu Čatyr-Dag

[Obrázok na strane 23]

Medvedí vrch

[Obrázok na strane 24]

Zámok „Lastovičie hniezdo“ neďaleko Jalty

[Obrázok na strane 24]

Massandrovská vínna pivnica neďaleko Jalty s fľašami sherry z roku 1775

[Obrázok na strane 24]

Vodopád na rieke Učan-Su pri Jalte vysoký takmer 100 metrov, najväčší vodopád na Kryme

[Obrázok na strane 24]

Historický palác Livadija neďaleko Jalty