PISATELIA Biblie boli čestní muži, čo sa odrazilo aj v ich spisoch. Ich otvorenosť pridáva ich spisom na spoľahlivosti.

Biblickí pisatelia sa otvorene priznávali k svojim zlyhaniam a slabostiam. Mojžiš napísal o chybe, ktorej sa dopustil a za ktorú draho zaplatil. (4. Mojžišova 20:7–13) Asaf napísal, že istý čas závidel zlým, lebo sa im v živote darí. (Žalm 73:1–14) Jonáš hovoril o svojej neposlušnosti a zlom postoji, ktorý spočiatku mal, keď Boh prejavil milosrdenstvo kajúcnym hriešnikom. (Jonáš 1:1–3; 3:10; 4:1–3) Matúš sa nezdráhal podať správu, že opustil Ježiša v tú noc, keď bol Ježiš zatknutý. — Matúš 26:56.

Pisatelia Hebrejských Písiem otvorene písali o tom, že sa ich vlastný národ opakovane sťažoval a búril. (2. Paralipomenon 36:15, 16) Nešetrili nikoho, ani svojich vládcov. (Ezechiel 34:1–10) S podobnou otvorenosťou sa stretávame aj v listoch apoštolov, v ktorých sa píše o vážnych problémoch jednotlivých kresťanov, nevynímajúc tých, ktorým boli zverené zodpovedné úlohy, i o vážnych problémoch niektorých zborov v prvom storočí n. l. — 1. Korinťanom 1:10–13; 2. Timotejovi 2:16–18; 4:10.

Pisatelia Biblie sa nesnažili zakryť pravdu, aj keby sa mohla zdať niektorým nepríjemná. Kresťania v prvom storočí neskrývali, že okolitý svet ich neobdivuje, ale sa na nich pozerá zvrchu ako na pochabých a neurodzených. (1. Korinťanom 1:26–29) Pisatelia zaznamenali, že ľudia sa na apoštolov pozerali ako na ‚nevzdelaných a obyčajných ľudí‘. — Skutky 4:13.

Pisatelia evanjelií neprikrášľovali skutočnosti, len aby bol Ježiš vykreslený v priaznivejšom svetle. Naopak, čestne zaznamenali, že sa narodil v chudobnej rodine remeselníka, neštudoval na prestížnych školách tých čias a že väčšina jeho poslucháčov odmietla jeho posolstvo. — Matúš 27:25; Lukáš 2:4–7; Ján 7:15.

Ako sme videli, Biblia poskytuje dostatok dôkazov, že ju napísali čestní ľudia. Získali si svojou čestnosťou vašu dôveru?