Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Bol by svet bez náboženstva lepší?

Bol by svet bez náboženstva lepší?

Bol by svet bez náboženstva lepší?

PREDSTAVA nových ateistov o svete bez náboženstva je asi takáto: žiadni samovražední atentátnici, žiadne náboženské vojny, žiadni televízni kazatelia ošklbávajúci svoje ovečky. Páčilo by sa vám to?

Ešte než odpoviete, položte si otázku: ‚Je dôvod myslieť si, že keby boli všetci ateistami, výsledkom by bol lepší svet?‘ Zamyslite sa: Až 1,5 milióna Kambodžanov zomrelo, keď sa Červení Khméri usilovali nastoliť marxistický štát, v ktorom bola viera v Boha potláčaná. A v Sovietskom zväze, kde bol ateizmus prijatý ako oficiálna ideológia, viedla vláda Josifa V. Stalina k desiatkam miliónov mŕtvych. Je pravda, že tieto zločiny sa nedajú priamo pripísať na vrub ateizmu. Ale sú ukážkou toho, že ateizmus nezaručuje mier a súlad.

Len málokto by popieral, že náboženstvo zapríčinilo veľa utrpenia. Ale môže za to Boh? Nie! Nemôže za to rovnako, ako nemôže výrobca automobilu za haváriu, ktorú spôsobil vodič preto, lebo telefonoval. Je veľa dôvodov, prečo ľudia trpia, a jeden z nich je závažnejší než viera. Biblia hovorí, že je ním zdedená nedokonalosť. „Všetci zhrešili a nedosahujú Božiu slávu.“ ​(Rimanom 3:23) Sklon k hriechu často spôsobuje, že ľudia sú sebeckí, pyšní, násilní a že túžia po morálnej nezávislosti. (1. Mojžišova 8:21) Vedie tiež k tomu, že si ľudia zdôvodňujú svoje zlé správanie a uprednostňujú názory, ktoré ho ospravedlňujú. (Rimanom 1:24–27) Ježiš Kristus výstižne povedal: „Zo srdca prichádzajú napríklad zlé úvahy, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, falošné svedectvá, rúhania.“ ​(Matúš 15:19)

Je dôležité rozlišovať

V tomto momente sa však žiada upozorniť, že je rozdiel medzi pravým uctievaním — teda tým, ktoré je v Božích očiach prijateľné — a falošným uctievaním. Pravé uctievanie by malo ľuďom pomáhať nepoddávať sa prízemným sklonom. Malo by nabádať k obetavej láske, pokoju, láskavosti, dobrote, miernosti, sebaovládaniu, manželskej vernosti a úcte k druhým. (Galaťanom 5:22, 23) Na druhej strane znakom falošného náboženstva je, že sa prispôsobuje moderným trendom, alebo ako sa píše v Biblii, ‚šteklí ľuďom uši‘ tým, že prižmuruje oči nad niektorými zlými vecami, ktoré Ježiš odsúdil. (2. Timotejovi 4:3)

Mohol by ateizmus prispieť k podobnej morálnej nejednoznačnosti či zmätku, k akému prispelo falošné náboženstvo? Keď neexistuje Boh, neexistuje ani nijaká nadľudská moc, ktorej by sme sa mali zodpovedať, a ako hovorí profesor práva Phillip Johnson, nejestvujú ani „nijaké objektívne hodnoty, ktoré sme povinní rešpektovať“. Morálka sa potom stáva relatívnou; každý človek si stanovuje vlastné normy správania — ak si ich vôbec stanoví. Práve preto, že ateizmus otvára cestu takémuto mysleniu, je pre niektorých príťažlivý. (Žalm 14:1)

Pravda je však taká, že Boh nebude donekonečna tolerovať lži, či ateistické, alebo náboženské, ani tých, ktorí ich presadzujú. * Dáva tento sľub: „[Morálne a duchovne] priami, tí budú bývať na zemi, a bezúhonní budú na nej ponechaní. Zlí, tí budú zo zeme odrezaní; a zradní, tí budú z nej vytrhnutí.“ ​(Príslovia 2:21, 22) Výsledkom bude niečo, čo by nemohol dosiahnuť žiaden človek, žiadna ľudská filozofia ani žiadna ľudská inštitúcia — všadeprítomný mier a šťastie. (Izaiáš 11:9)

[Poznámka pod čiarou]

^ 8. ods. Rozumné biblické vysvetlenie, prečo Boh dočasne pripúšťa zlo a utrpenie, môžete nájsť v 11. kapitole študijnej pomôcky Čo učí Biblia?, ktorú vydali Jehovovi svedkovia.

[Rámček na strane 6]

BOŽÍ NÁZOR NA UKRUTNOSTI V MENE NÁBOŽENSTVA

Krajina, ktorú dostal staroveký Izrael, bola obývaná Kanaančanmi, zvrhlými ľuďmi, ktorí sa dopúšťali nemravnosti každého druhu vrátane incestu, homosexuality či sodomie. Prinášali tiež detské obete. (3. Mojžišova 18:2–27) V knihe Archaeology and the Old Testament (Archeológia a Starý zákon) sa uvádza, že pri vykopávkach „boli odkryté hromady popola a zvyšky kostier novorodencov, ktoré boli uložené na cintorínoch v okolí pohanských oltárov, čo poukazuje na rozšírený zvyk [obetovať deti]“. V jednej biblickej príručke sa píše, že Kanaančania uctievali tak, že sa pred svojimi bohmi bezuzdne oddávali nemravnosti, a tiež tak, že zabíjali svoje prvorodené deti ako obeť tým istým bohom. A dodáva: „Archeológovia, ktorí robia vykopávky v ruinách kanaanskych miest, sa čudujú, že Boh ich nezničil už skôr.“

To, že Boh zničil Kanaančanov, je pre nás vážnou pripomienkou, že nebude večne prehliadať zlo, ktoré sa koná v jeho mene. „[Boh] určil deň, v ktorom chce súdiť obývanú zem v spravodlivosti,“ píše sa v Skutkoch 17:31.

[Obrázky na strane 7]

Ako nábožensky založení ľudia, tak i ľudia bez náboženského vyznania sa dopúšťali ohavných činov

Cirkev podporovala Hitlera

Lebky obetí Červených Khmérov v Kambodži

[Prameň ilustrácie]

AP Photo