Mladí ľudia sa pýtajú

Prečo mi rodičia nedoprajú trochu zábavy?

Pondelky v škole sú pre Allison, * mladé dievča z Austrálie, nočnou morou s tým istým scenárom.

„Každý rozpráva, čo robil cez víkend,“ vraví. „To, čo hovoria, znie tak dobrodružne — na koľkých akciách boli, s koľkými chalanmi sa bozkávali a dokonca že utekali pred policajtmi... Človeku z toho behá mráz po chrbte, ale zároveň to musela byť zábava! Prídu domov o piatej ráno a rodičom to vôbec nevadí. Ja musím byť v posteli ešte skôr, ako sa im začne večer!

A potom, keď dorozprávajú svoje zážitky z víkendu, pýtajú sa ma, čo som robila ja. A čo som robila? Išla som na zhromaždenie. Bola som vo zvestovateľskej službe. Mám pocit, že som prišla o niečo úžasné. Tak im zvyčajne poviem, že som nerobila nič. Potom sa ma pýtajú, prečo som nešla s nimi.

Keď je pondelok za vami, poviete si, že teraz to už bude lepšie. Ale nie je. Od utorka každý rozpráva o nasledujúcom víkende! Ja len sedím a počúvam. Mám pocit, že medzi nich nezapadám a som úplne mimo diania!“

AKO to vyzerá v pondelok v škole s tebou? Si na tom podobne? Možno máš pocit, akoby sa okolo teba všetci zabávali, len teba rodičia držia nakrátko. Alebo sa cítiš, ako keby si bol v lunaparku, ale nemôžeš ísť na žiaden kolotoč. Nie že by si chcel robiť všetko čo tvoji rovesníci. Len sa chceš z času na čas trochu zabaviť! Napríklad ako by si sa najradšej zabavil najbližší víkend? Chcel by si ísť

◯ tancovať?

◯ na koncert?

◯ do kina?

◯ s kamarátmi niekam si sadnúť?

◯ inam? ․․․․․

Potrebuješ sa zabaviť. (Kazateľ 3:1, 4) Aj tvoj Stvoriteľ chce, aby si si užil mladosť. (Kazateľ 11:9) A hoci sa ti to občas možno nezdá, i rodičia chcú, aby si sa zabavil. No je dosť pravdepodobné, že ich celkom oprávnene zaujímajú dve veci: (1) čo budeš robiť a (2) s kým.

Čo však keď ťa niekto pozve von, ale nevieš, čo na to povedia tvoji rodičia? Biblia ťa povzbudzuje, aby si pri rozhodovaní zvážil všetky možnosti, dobré aj zlé, a aby si sa zamyslel, k čomu to povedie. (5. Mojžišova 32:29; Príslovia 7:6–23) Aké máš možnosti, keď ťa kamaráti niekam zavolajú?

 MOŽNOSŤ A: NEPÝTAŤ SA, ROVNO ÍSŤ

Prečo o tom azda uvažuješ: Chceš na svojich kamarátov urobiť dojem tým, aký si nezávislý. Máš pocit, že sa vo veciach vyznáš lepšie ako rodičia, alebo ti je jedno, aký majú názor oni. (Príslovia 15:5)

K čomu to povedie: Kamaráti o tebe niečo zistia — že vieš podvádzať. Ak si schopný podviesť rodičov, možno budeš podvádzať aj kamarátov. Keď sa to rodičia dozvedia, budú mať pocit, že si im ublížil a zradil ich dôveru, a domáce väzenie ťa zrejme neminie! Neposlúchať rodičov a ísť za každú cenu je hlúpa možnosť. (Príslovia 12:15)

MOŽNOSŤ B: NEPÝTAŤ SA, NEJSŤ

Prečo o tom azda uvažuješ: Zamyslíš sa nad ponukou a povieš si, že je to proti tvojim zásadám a že niektorí by pre teba neboli dobrou spoločnosťou. (1. Korinťanom 15:33; Filipanom 4:8) Alebo to môže byť inak. Aj by si chcel ísť, ale bojíš sa opýtať rodičov.

K čomu to povedie: Ak nejdeš, lebo vieš, že by to bolo nesprávne, nebudeš mať taký problém vysvetliť to kamarátom. Ale keď nepôjdeš iba preto, lebo sa bojíš opýtať, nakoniec budeš doma sedieť znechutený a vravieť si, že všetci sa bavia, len ty nie.

MOŽNOSŤ C: OPÝTAŤ SA — A UVIDÍ SA

Prečo o tom azda uvažuješ: Uznávaš, že rodičia sú pre teba autoritou a vážiš si ich úsudok. (Kolosanom 3:20) Svojich rodičov miluješ a nechceš ich zarmútiť tým, že by si sa vykradol von. (Príslovia 10:1) Zároveň to bude príležitosť vysvetliť im svoje dôvody.

K čomu to povedie: Rodičia budú vidieť, že ich máš rád a vážiš si ich. A ak sa im to pozvanie bude pozdávať, možno povedia áno.

Prečo môžu rodičia povedať nie

Ale čo keď rodičia nesúhlasia? To ťa môže sklamať. Keď však porozumieš, čo ich k tomu vedie, ľahšie sa ti bude znášať, že ti niečo nedovolili. Tvoju prosbu môžu zamietnuť napríklad z nasledujúcich dôvodov.

Lepší rozhľad a viac skúseností. Keby si mal možnosť vybrať miesto na plávanie, zrejme by si vybral také, kde sú plavčíci. Prečo? Lebo keď si vo vode a blázniš sa, príliš si nevšímaš, či ti niečo nehrozí. Ale plavčíci majú lepší prehľad o situácii a skôr si všimnú nebezpečenstvo.

Podobne aj rodičia majú lepší rozhľad a viac skúseností, a tak si môžu všimnúť nebezpečenstvo tam, kde ho ty nevidíš. Plavčíci ani rodičia ti nechcú kaziť zábavu. Jednoducho ťa chcú ochrániť pred tým, čo by ťa mohlo obrať o radosť zo života.

Láska. Rodičia ťa veľmi chcú chrániť. Láska ich podnecuje, aby ti povedali áno, keď sa to dá, no zároveň aby povedali nie, keď musia. Keď sa ich pýtaš, či môžeš niečo robiť, v prvom rade kladú sami sebe otázku, či ti môžu vyhovieť a či potom dokážu žiť s následkami toho, čo to prinesie. V prípade, že majú rozumnú mieru istoty, že sa ti nič nestane, sebe i tebe povedia áno.

 Málo informácií. Milujúci rodičia sa vždy radšej rozhodnú pre bezpečnejšie riešenie. Ak nerozumejú, čo vlastne chceš alebo majú pocit, že si im nepovedal nejaké podstatné informácie, je dosť možné, že ti povedia nie.

Ako zvýšiť šance, že povedia áno

Prispejú k tomu štyri činitele.

Čestnosť: Najskôr musíš sám sebe poctivo zodpovedať tieto otázky: ‚Prečo chcem vlastne ísť? Je to hlavne preto, že sa teším, čo budeme robiť, alebo chcem zapadnúť medzi rovesníkov? Je to preto, že tam bude niekto, kto sa mi páči?‘ Potom buď čestný k rodičom. Aj oni boli kedysi mladí a dobre ťa poznajú. Preto im zrejme dôjde, čo ťa tam naozaj ťahá. Ocenia si tvoju úprimnosť a ty budeš mať úžitok z ich múdrosti. (Príslovia 7:1, 2) Naopak, keby si nebol čestný, podkopeš svoju dôveryhodnosť a zníži sa pravdepodobnosť, že ti vyhovejú.

Načasovanie: Nezasyp rodičov svojimi prosbami, keď práve prišli z práce alebo sa venujú niečomu inému. Príď za nimi, keď nie sú takí vystresovaní. Na druhej strane, keby si čakal do poslednej chvíle a potom sa dožadoval okamžitej odpovede, zrejme sa im to nebude veľmi páčiť. Spýtaj sa dostatočne zavčasu a poteší ich, že na nich berieš ohľad.

Informácie: Nesnaž sa zahmlievať. Jasne vysvetli, čo chceš ísť robiť. Ak sa ťa rodičia budú pýtať povedzme „Kto tam bude?“ „Bude tam nejaký zodpovedný dospelý?“ či „Kedy sa tá akcia skončí?“ a ty im odpovieš: „Neviem“, asi ich tým neuspokojíš.

Postoj: Nepovažuj rodičov za protivníkov. Pozeraj sa na nich ako na členov svojho tímu — keď sa to tak vezme, aj nimi sú. Keď ich budeš považovať za spojencov, z tvojho hlasu pravdepodobne nebudú cítiť bojovnosť a ochotnejšie ti vyjdú v ústrety. Ak ti povedia nie, úctivo sa ich spýtaj prečo. Napríklad keď ti nedovolia ísť na koncert, snaž sa zistiť, čo sa im nepáči. Majú námietky voči účinkujúcim, miestu konania, tvojim spoločníkom či výške vstupného? Neuchyľuj sa k vyhláseniam: „Vy mi vôbec neveríte!“ „Všetci tam idú!“ či „Kamarátom to rodičia dovolia!“ Ukáž rodičom, že si dosť rozumný na to, aby si dokázal prijať ich rozhodnutie a rešpektovať ho. Potom ťa aj oni budú rešpektovať. A nabudúce budú možno ochotnejšie uvažovať, či ti predsa len nepovedia áno.

Ďalšie články z rubriky „Mladí ľudia sa pýtajú“ nájdeš na webovej stránke www.watchtower.org/ypb (čes.)

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček/obrázok na strane 11]

„Rodičia mi dôverujú, a to hlavne preto, lebo sa presvedčili, že sa viem správať zodpovedne. Otvorene sa s nimi rozprávam o svojich priateľoch. Keď sa mi nepáči, čo sa deje na nejakom spoločenskom stretnutí, nemám problém vstať a odísť.“

[Obrázok]

Kimberly

[Rámček na strane 12]

ČO TAK OPÝTAŤ SA RODIČOV?

Chcel by si vedieť, čo si o myšlienkach v tomto článku myslia tvoji rodičia? Jediný spôsob, ako to zistiť, je opýtať sa ich! Keď na to bude vhodný čas, porozprávaj sa s nimi, či nemajú výhrady voči tomu, ako sa zabávaš. Pouvažuj, čo by si sa ich rád spýtal, a zapíš si to sem.

․․․․․

[Obrázok na strane 12]

Rodičia majú podobne ako plavčíci lepší prehľad o situácii a môžu ťa vystríhať pred prípadným nebezpečenstvom