Hudobné nástroje v starovekom Izraeli

PREHRAŤ

Hudobné nástroje v starovekom Izraeli

HUDBA bola neoddeliteľnou súčasťou kultúry starovekého Izraela. Trúbením na trúbkach a rohoch sa zvolával ľud, aby uctieval Boha, a tiež sa pomocou nich ohlasovali významné udalosti. Zvuk harfy a lýry pomáhal nadobudnúť pokoj kráľom a ich rodinám. (1. Samuelova 16:14–23) A bubnovanie na bubnoch, údery činelov a potriasanie hrkálok sprevádzalo radostné chvíle. (2. Samuelova 6:5; 1. Paralipomenon 13:8)

V Biblii sa o Kainovom potomkovi Jubalovi píše, že sa stal „otcom všetkých, ktorí hrajú na harfe a na píšťale“. (1. Mojžišova 4:21) Zrejme bol vynálezcom strunových i dychových nástrojov.

Biblia opisuje veľa udalostí, pri ktorých mala svoju úlohu hudba. No veľmi málo sa v nej píše o samotných nástrojoch. Vďaka archeologickým objavom a starovekým spisom však učenci zozbierali informácie o tom, ako asi vyzerali a zneli staroveké hudobné nástroje. Niektoré ich závery sú len domnienkami, ale pozrime sa teraz na niekoľko nástrojov, o ktorých máme dobre podložené informácie.

Tamburíny, sistrá a činely

Keď Boh zázračne previedol Mojžiša a Izraelitov cez Červené more, Mojžišova sestra Miriam a s ňou „všetky ženy... vychádzali s tamburínami a tancami“. (2. Mojžišova 15:20) Hoci z biblických čias neboli objavené nijaké tamburíny v podobe, v akej ich poznáme dnes, na viacerých miestach v Izraeli, napríklad v Achzíbe, Megidde a Bet-šeane boli objavené hlinené sošky žien s malým bubnom v ruke. Týmto nástrojom, ktorý sa v prekladoch Biblie nazýva tamburína, bola zrejme jednoduchá drevená obruč, cez ktorú bola napnutá zvieracia koža.

V čase patriarchov ženy hrali na tamburínach pri slávnostných príležitostiach a pri ich zvuku sa spievalo a tancovalo. V Biblii je zaznamenané, že keď sa izraelský vodca Jefta víťazne vrátil domov z dôležitej bitky, v ústrety mu bežala jeho dcéra „hrajúc na tamburínu a tancujúc“. Pri jednej príležitosti ženy slávili Dávidove úspechy „s piesňou a s tancami“ a „s tamburínami“. (Sudcovia 11:34; 1. Samuelova 18:6, 7)

Keď Dávid, už ako kráľ, priniesol do Jeruzalema truhlu zmluvy, ľudia „slávili pred Jehovom s nástrojmi každého druhu z borievkového dreva a s harfami a so strunovými nástrojmi a s tamburínami a so sistremami a s činelmi“. (2. Samuelova 6:5) Neskôr bol v chráme v Jeruzaleme chrámový orchester, kde školení hudobníci hrali na čineloch, trúbkach a harfách, ako aj na ďalších strunových nástrojoch.

Hoci máme určitú predstavu, ako vyzerala tamburína, akými hudobnými nástrojmi boli ‚sistremy‘ alebo sistrá? Sistrum bolo istým druhom kovovej hrkálky a malo oválny tvar s rúčkou. Pri potriasaní vydávalo prenikavý, hlasný zvuk. Biblia sa zmieňuje o sistrách iba raz, keď opisuje prinesenie truhly zmluvy do Jeruzalema. Podľa židovskej tradície sa však na sistre hralo aj pri smutných udalostiach.

A ako vyzerali staroveké činely? Môžete si ich predstaviť ako veľké kovové taniere, ktorými sa udieralo o seba. Niektoré staroveké izraelské činely však mali v priemere len asi desať centimetrov, takže sa podobali kastanetám a vydávali zvonivý zvuk.

Harfy a ďalšie strunové nástroje

V starovekom Izraeli bol bežne používaným hudobným nástrojom aj kinnor, o ktorom sa najčastejšie hovorí ako o harfe či lýre. Hral na ňom aj Dávid, keď sa kráľ Saul potreboval upokojiť. (1. Samuelova 16:16, 23) Učenci majú k dispozícii prinajmenšom 30 zobrazení lýry, ktoré sa našli na skalných stenách, minciach, mozaikách, plaketách a pečatiach. Tvar nástroja sa v priebehu stáročí menil. Hudobník ho držal v rukách a brnkal na struny prstami alebo brnkadlom.

Kinnoru sa podobal nebel. Nie je celkom jasné, koľko mal strún, aký bol veľký ani sa presne nevie, ako sa na ňom hralo. Väčšina učencov je však toho názoru, že nebel i kinnor sa dali pri hre niesť v rukách.

Trúbky a rohy

Mojžiš dostal od Boha príkaz, že má vyrobiť dve trúbky. Mali byť zhotovené z tepaného striebra. (4. Mojžišova 10:2) Kňazi nimi ohlasovali mnohé udalosti spojené s uctievaním v chráme a rôzne slávnosti. Niekedy sa nimi trúbilo silno a neprerušovane, inokedy kratšie, v závislosti od toho, čo malo byť oznámené. Nevie sa, ako presne vyzerali, lebo dosiaľ sa nenašla žiadna trúbka z biblických čias. K dispozícii sú len umelecké zobrazenia. Jedno z nich sa nachádza na basreliéfe na Títovom oblúku v Ríme.

Roh, nazývaný tiež šofar, sa v Hebrejských písmach spomína vyše 70 ráz. Tvarom bol podobný baraniemu alebo koziemu rohu. Podľa židovských zdrojov existovali dva druhy rohov, rovný so zlatým nátrubkom a zahnutý, ktorý bol zdobený striebrom. Často slúžil ako signálny nástroj, lebo jeho prenikavý zvuk sa niesol doďaleka a dali sa ním vylúdiť dva až tri tóny.

V starovekom Izraeli sa rohom ohlasoval začiatok a koniec sabatu a iné udalosti súvisiace s uctievaním. Ale používal sa aj v iných situáciách, napríklad v čase vojny. Môžeme si len predstavovať, akú hrôzu musel v Madiancoch vyvolať zvuk 300 rohov, na ktorých trúbila Gedeonova armáda tesne pred svojím prekvapivým nočným útokom. (Sudcovia 7:15–22)

Hudobné nástroje každého druhu

V biblických časoch sa používali aj zvončeky, píšťaly, lutny a ďalšie hudobné nástroje. Jehovov prorok Daniel, ktorý bol odvedený do vyhnanstva v starovekom Babylone, sa zmienil o orchestri babylonského kráľa Nabuchodonozora. Okrem iných nástrojov v ňom bola citara, píšťala a gajdy. (Daniel 3:5, 7)

Tento krátky prehľad niektorých hudobných nástrojov spomenutých v Písme potvrdzuje, že hudba bola v starovekom Izraeli a zrejme aj v iných starovekých civilizáciách súčasťou každodenného života. Znela na kráľovských dvoroch, na miestach uctievania, ale i v dedinách a v domoch ľudí.

[Obrázok na strane 15]

Sistrom sa potriasalo ako hrkálkou

[Obrázok na strane 15]

Kráľ Dávid bol zručným harfistom

[Obrázok na strane 15]

Na tamburínach sa hralo už od čias patriarchov

[Obrázok na strane 15]

Trúbka sa používala na ohlasovanie mnohých udalostí

[Obrázok na strane 16]

Soška ženy s bicím nástrojom v ruke, 8. storočie pred n. l.

[Obrázok na strane 16]

Minca z 2. storočia n. l., na ktorej je zobrazený strunový nástroj

[Obrázok na strane 16]

Na tomto kameni datovanom do prvého storočia pred n. l., ktorý pochádza z chrámového areálu v Jeruzaleme, sú vytesané slová „k miestu trúbenia“

[Pramene ilustrácií na strane 16]

PREBUĎTE SA!