Velikáni stredovekej astronómie

POHĽAD na slnko, mesiac a hviezdy už od nepamäti vzbudzoval v ľuďoch bázeň. Štúdium polôh a pohybu týchto nebeských telies umožňovalo merať čas na dni, mesiace či roky.

Jedným z mnohých národov, ktoré sa venovali skúmaniu nočnej oblohy, boli Arabi. V období zlatého veku vedy na Blízkom východe, ktorý sa začal v 9. storočí n. l., boli arabsky hovoriaci hvezdári velikánmi astronómie. Ich poznatky hrali podstatnú úlohu v rozvoji tohto fascinujúceho odvetvia. Poďme sa pozrieť prečo.

Priekopníci v oblasti astronómie

V siedmom a ôsmom storočí sa islam rozšíril západne od Arábie do celej severnej Afriky a do Španielska a východne až do Afganistanu. V tejto rozsiahlej oblasti učenci stavali na vedných poznatkoch zanechaných Peržanmi a Grékmi, ktoré boli do značnej miery ovplyvnené Babylončanmi a Egypťanmi.

V deviatom storočí boli do arabčiny preložené dôležité vedecké diela vrátane tých od  gréckeho astronóma Ptolemaia. * Navyše Abbásovci, ktorých dynastia vládla nad územím rozprestierajúcim sa od Afganistanu až k Atlantickému oceánu, získali z Indie písomnosti v sanskrite, obsahujúce nepreberné množstvo poznatkov z matematiky, astronómie a iných vedných odvetví.

Pre islam boli poznatky z astronómie veľmi dôležité. Prečo? Jeden z dôvodov súvisel s uctievaním. Súčasťou viery moslimov je presvedčenie, že človek by mal byť pri modlitbe obrátený smerom k Mekke, a astronómia umožňovala určiť polohu Mekky z ktoréhokoľvek miesta. V 13. storočí si niektoré mešity dokonca najímali muwakkitov, profesionálnych astronómov, ktorí veriacim pomáhali modliť sa tak, ako sa to považovalo za správne. Z informácií, ktoré astronómovia získali, sa dali určiť dátumy náboženských udalostí a zvykov, ako bolo napríklad obdobie pôstu počas mesiaca ramadán. Okrem toho mohli pútnikom pomôcť zistiť vzdialenosť do Mekky a zvoliť si najlepšiu trasu.

S podporou panovníkov

Od začiatku deviateho storočia už bola v Bagdade astronómia súčasťou vzdelávania každého učenca. Kalif al-Ma’mún tam postavil observatórium a neďaleko Damasku dal postaviť druhé. Geografi a matematici, ktorí tu pre neho pracovali, analyzovali, porovnávali a upravovali údaje získané perzskými, indickými a gréckymi astronómami. Observatória boli postavené vo viacerých mestách Blízkeho východu. *

Učenci pôsobiaci v týchto strediskách dosiahli na svoju dobu pozoruhodné výsledky. Napríklad už v roku 1031 Abú Rajhan al-Bírúní sa zmienil o možnosti, že planéty sa pohybujú po eliptických obežných dráhach, a nie po kruhových.

Meranie obvodu Zeme

Ako sa islam šíril, vzrastal aj záujem o vytváranie máp a navigáciu. Kartografi sa usilovali dosiahnuť čo najväčšiu presnosť svojich meraní a veľakrát boli úspešní. Kalif al-Ma’mún chcel vytvoriť presnú mapu sveta so stupňami zemepisnej šírky, a tak vyslal dva tímy zememeračov do Sýrskej púšte. Vyzbrojené astrolábmi, meracími tyčami a pásmami tieto tímy kráčali opačným smerom, až kým sa výška Polárky nad obzorom nezmenila o jeden stupeň. Usúdili, že prejdená vzdialenosť zodpovedá jednému stupňu zemepisnej šírky, teda 1/360 obvodu Zeme. Vypočítali, že celkový poludníkový obvod Zeme musí byť 37 369 kilometrov — celkom blízko k správnemu číslu 40 008 kilometrov!

Observatória na Blízkom východe boli vybavené pôsobivou paletou dômyselných prístrojov, ktoré sa používali pri štúdiu a mapovaní nebeských telies. Patrili medzi ne astroláb, kvadrant, sextant, slnečné hodiny  a ďalšie. Niektoré mali obrovské rozmery. Ich konštruktéri si mysleli, že čím väčší prístroj zostroja, tým bude presnejší.

Prínos pre ďalšie generácie

Výsledky, ku ktorým sa títo stredovekí velikáni astronómie dopracovali, boli naozaj pôsobivé. Zakreslili súhvezdia a zatriedili ich do katalógov, pomenovali hviezdy, zhotovili presnejšie kalendáre, merali zatmenia a neustále vylaďovali tabuľky s cieľom zakresliť pohyb nebeských telies. Vedeli presne určiť polohu Slnka, Mesiaca a piatich voľným okom viditeľných planét v ktoromkoľvek čase cez deň i v noci, čo nesmierne uľahčovalo navigáciu. Na základe pozorovania polôh nebeských telies vedeli tiež určiť čas a viesť kalendár.

Teórie, ku ktorým arabsky hovoriaci astronómovia pri vysvetľovaní pohybu planét dospeli, ich veľmi priblížili k objasneniu nezrovnalostí, na ktoré narazili v Ptolemaiovom modeli vesmíru. Chýbalo im len pochopenie toho, že planéty obiehajú okolo Slnka, a nie okolo Zeme. Napriek tomu sa ich záznamy o pohybe hviezd vyznačovali nebývalou presnosťou a ich poznatky boli neoceniteľné pre nasledujúce generácie astronómov po celom svete.

[Poznámky pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 17]

Astronómovia v moslimských krajinách uchovávali záznamy o pohybe planét v neustále rastúcom počte almanachov

 [Rámček/obrázky na strane 19]

STARODÁVNY „VRECKOVÝ POČÍTAČ“

Astroláb, predchodca sextantu, je považovaný za „najdôležitejší astronomický prístroj pred vynájdením ďalekohľadu“. V stredoveku ho vedci na Blízkom východe používali na určovanie času alebo polohy nebeských telies.

Súčasťou astrolábu bola vyleštená kovová platňa, na ktorej bol zobrazený model oblohy. Na vonkajšom okraji astrolábu boli vyznačené stupne a niekedy aj hodiny dňa. Používal sa tak, že sa držal v ruke alebo sa zavesil a pomocou otočného ukazovateľa (alidády) sa určila výška hviezdy nad obzorom. Výsledok sa odčítal z mierky podobnej mierke na logaritmickom pravítku.

Astroláb bol mnohostranne použiteľný prístroj, ktorý pomáhal pri navigácii a umožňoval identifikovať hviezdy, predpovedať východ a západ Slnka v hociktorom dni v roku, určiť, ktorým smerom je Mekka, robiť zememeračské merania a vypočítať výšku objektov. Bol to vlastne starodávny „vreckový počítač“.

[Obrázky]

Astroláb z 13. storočia

Astroláb-kvadrant zo 14. storočia

[Pramene ilustrácií]

Astroláb: Erich Lessing/​Art Resource, NY; astroláb-kvadrant: © New York Public Library/​Photo Researchers, Inc.

[Obrázok na strane 16]

Ilustrácia zo 16. storočia zachytávajúca osmanských astronómov, ktorí používali metódy zavedené arabskými učencami

[Obrázok na strane 18]

Glóbus nočnej oblohy, rok 1285 n. l.

[Obrázok na strane 18]

Strany z arabského manuskriptu o súhvezdiach od astronóma Abd al-Rahmána al-Sufiho, asi z roku 965 n. l.

[Prameň ilustrácií na strane 17]

Strany 16 a 17: Art Resource, NY

[Pramene ilustrácií na strane 18]

Manuskript: By permission of the British Library; glóbus: © The Bridgeman Art Library