Jeden z manželov rád športuje, ale druhý radšej číta. Jeden je cieľavedomý so zmyslom pre detaily, no tomu druhému poriadok nič nehovorí. Jeden je rád v spoločnosti iných ľudí, no ten druhý radšej sedí doma.

Možno si hovoríte: „My sa k sebe jednoducho nehodíme. Prečo sme si to nevšimli, kým sme spolu chodili?“

Pravdepodobne ste si to aspoň do určitej miery všimli. Ale keď ste spolu chodili, boli ste pravdepodobne viac ochotní robiť ústupky — čo je zmýšľanie, ktoré by bolo užitočné práve teraz, keď ste už svoji. A tento článok vám v tom môže pomôcť. Pouvažujme však najskôr o tom, ako je to v skutočnosti s takzvanými neprekonateľnými rozdielmi.

Niektoré rozdiely sú závažné. Podstatným cieľom známosti je zistiť, či sa k sebe hodíte. Preto mnohí, ktorí počas známosti narazia na nejaký závažný rozdiel, radšej známosť ukončia, než by bezhlavo vstúpili do problémového manželstva. Ale čo s tými menej podstatnými rozdielmi, ktoré sú súčasťou každého vzťahu?

Neexistujú dvaja úplne rovnakí ľudia. Je normálne, ak sú manželia rozdielni v jednej či vo viacerých z nasledujúcich oblastí:

Záujmy. Anna, * ktorá má 28 rokov, hovorí: „Športy vonku ma nikdy nelákali, ale môj manžel sa celé detstvo šplhal po zasnežených kopcoch alebo chodil na viacdenné túry do buša.“

Návyky. Brian, ktorý má 32 rokov, sa vyjadril: „Manželka môže zostať hore dlho do noci a ráno o piatej je svieža ako rybička, ale ja potrebujem sedem alebo osem hodín spánku, ináč so mnou nie je reč.“

Povahové črty. Jeden z vás môže byť uzavretý a ten druhý zase komunikatívny. David, ktorý má 24 rokov, priznáva: „Doma sme nehovorili o svojich pocitoch, ale moja manželka vyrastala v rodine, kde sa o všetkom hovorilo otvorene.“

Rozdielnosť je užitočná. Helena, ktorá má 23 rokov, povedala: „Môj spôsob, ako niečo urobiť, môže byť dobrý, ale neznamená to, že je to jediný spôsob.“

Buďte ústretovejší. Adam, ktorý má 26 rokov, hovorí: „Moju manželku Karen šport absolútne nezaujíma. Ale už bola so mnou na niekoľkých zápasoch a dokonca so mnou aj povzbudzovala. Karen má zasa veľmi rada umenie, tak s ňou chodievam do múzea a strávime tam toľko času, koľko len chce. Veľmi sa snažím zaujímať o umenie, lebo viem, že pre ňu je to dôležité.“ (Biblická zásada: 1. Korinťanom 10:24)

Pozrite sa na vec inými očami. Pohľad, ktorý má na nejakú vec váš manželský partner, nemusí byť zlý len preto, že je iný než ten váš. O tom sa presvedčil aj 27-ročný Alex. Rozpráva: „Vždy som bol presvedčený, že najkratšia cesta z bodu A do bodu B je priamka a že všetky ostatné cesty sú nevýhodné. Ale v manželstve som pochopil, že je mnoho spôsobov, ako sa dostať z bodu A do bodu B, a že každý spôsob má svoje výhody.“ (Biblická zásada: 1. Petra 5:5)

Majte realistický pohľad. Ani keď sa dvaja ľudia k sebe hodia, neznamená to, že sú identickí. Keď vyplávajú na povrch nejaké rozdiely, nemyslite si hneď, že vaše manželstvo bol omyl. V knihe The Case Against Divorce sa uvádza: „Veľa ľudí sa vzdáva so slovami: ‚Zaslepila ma láska‘... [No] každý spoločne strávený deň, ktorý vám priniesol radosť, je dôkazom, že aj napriek bytostným rozdielom dokážete jeden druhého milovať.“ Snažte sa riadiť radou „ďalej sa navzájom znášajte... ak má niekto proti inému dôvod na sťažnosť“. (Kolosanom 3:13)

Vyskúšajte: Napíšte si, čo máte na svojom partnerovi radi, čo sa vám na ňom páči a v čom ste si podobní. Potom si napíšte, v čom sa podľa vás odlišujete. Možno zistíte, že rozdiely medzi vami nie sú také vážne, ako ste si mysleli. Zo spísaných vecí zistíte tiež, v ktorej oblasti by ste mohli byť k partnerovi tolerantnejší, prípadne ústretovejší. Kenneth sa vyjadril: „Cením si, keď sa mi manželka prispôsobí, a viem, že aj ona si cení, keď sa ja prispôsobím jej. Som ochotný pre to niečo aj obetovať, lebo ma teší, keď ju vidím šťastnú.“ (Biblická zásada: Filipanom 4:5)