Dami mala šesť rokov, keď jej otec zomrel následkom mozgovej aneuryzmy. Derrick mal deväť, keď mu otec zomrel na chorobu srdca. A Jeannie mala sedem, keď jej matka zomrela po roku boja s rakovinou. *

Týmto trom mladým ľuďom smrť príliš skoro vzala blízkeho človeka. Zažil si niečo také aj ty? Ak áno, tento článok ti môže pomôcť vyrovnať sa s touto stratou. * Najprv však pouvažujme o tom, čo súvisí s prežívaním žiaľu.

Každý prežíva žiaľ inak. Preto môžeš žiaľ prežívať inak ako ostatní. Kniha Helping Teens Cope With Death (Ako pomôcť dospievajúcim vyrovnať sa so smrťou) uvádza: „To, ako sa človek vyrovnáva so stratou niekoho blízkeho, sa neriadi podľa nejakého vzoru či súboru pravidiel.“ Preto sa nesnaž svoj žiaľ príliš premáhať.

Premáhať žiaľ môže byť škodlivé. Jeannie spomínaná v úvode povedala: „Myslela som si, že musím byť silná kvôli svojej mladšej sestre, a tak som svoje pocity pochovala hlboko vo svojom vnútri. Dodnes mám problém hovoriť o tom, čo ma veľmi trápi. A viem, že to nie je dobré.“

S tým súhlasia aj odborníci. V knihe The Grieving Teen (Žiaľ u dospievajúcich) sa píše: „Pocity nie je možné potláčať navždy. Vrátia sa, keď to budete najmenej čakať, a už ich nebudete môcť ovládnuť, alebo sa prejavia nejakou telesnou chorobou.“ Keď človek potláča svoje pocity, v snahe otupiť bolesť môže prepadnúť alkoholu či drogám.

Žiaľ môže byť spojený s citovým zmätkom. Niektorí ľudia sa hnevajú na človeka, ktorý zomrel, pre to, že ich „opustil“. Iní sa hnevajú na Boha, pretože nezabránil smrti ich blízkeho. A ďalších trápia pocity viny za to, čo urobili alebo povedali človeku, ktorý zomrel, lebo to už nemôžu napraviť.

Je zjavné, že vyrovnávanie sa so stratou blízkeho je zložitý proces. Čo ti môže priniesť úľavu a pomôcť ísť ďalej?

Porozprávaj sa s niekým. Možno máš v takomto ťažkom období sklon vyhýbať sa ľuďom. Ale keď sa o svojich pocitoch porozprávaš s niekým z rodiny alebo s blízkym priateľom, pomôže ti to, aby ťa pocity, ktoré v tebe vyvolala táto tragédia, úplne nepremohli. (Biblická zásada: Príslovia 18:24)

Píš si denník. Napíš si niečo o rodičovi, ktorého si stratil. Opíš napríklad spoločné chvíle, na ktoré najradšej spomínaš. Môžeš tiež písať o jeho pekných vlastnostiach a o tom, ktoré z nich by si rád napodobnil.

Ak ťa prenasledujú negatívne myšlienky, napríklad ak nemôžeš prestať myslieť na zraňujúce slová, ktoré si povedal svojmu rodičovi, napíš si, čo cítiš a prečo. Napríklad: „Vyčítam si, že deň predtým, ako otec zomrel, som sa s ním pohádal.“

Snaž sa svoje pocity viny zhodnotiť racionálne. Kniha The Grieving Teen hovorí: „Nemôžeš sa obviňovať za to, že si nevedel, že už nebudeš mať možnosť ospravedlniť sa. Jednoducho nie je realistické očakávať, že človek nikdy nepovie ani neurobí niečo, za čo by sa v budúcnosti bolo potrebné ospravedlniť.“ (Biblická zásada: Jób 10:1)

Staraj sa o svoje zdravie. Dopraj si dostatok odpočinku a pohybu a zdravo sa stravuj. Ak nemáš chuť jesť, daj si viackrát za deň niečo malé a zdravé — aspoň kým sa ti znovu nevráti chuť do jedla. Nesnaž sa zmierňovať žiaľ nezdravým jedlom či alkoholom, tým by sa všetko iba zhoršilo.

Vyrozprávaj sa Bohu v modlitbe. V Biblii sa píše: „Uvrhni svoje bremeno na Jehovu, a on ťa sám podporí.“ (Žalm 55:22) Modlitba nie je iba nejaká psychologická barlička, je to skutočný rozhovor s Bohom, ktorý nás „teší vo všetkom našom súžení“. (2. Korinťanom 1:3, 4)

Ako Boh utešuje tých, ktorí smútia? Napríklad prostredníctvom svojho Slova, Biblie. Môže ťa veľmi utešiť, keď zistíš, čo Biblia učí o tom, čo sa s človekom deje, keď zomrie, a o nádeji na vzkriesenie. * (Biblická zásada: Žalm 94:19)