DON je Jehovov svedok, ktorý žije v Kanade. Vynakladá mimoriadne úsilie, aby sa rozprával o pravde s bezdomovcami. O jednom z nich hovorí: „Peter bol jedným z najšpinavších ľudí, akých som v tých zapadnutých uličkách stretol. Bol veľmi nevrlý a každého od seba odháňal. Keď mu ľudia chceli pomôcť, všetko odmietal.“ Napriek tomu sa Don snažil správať k nemu láskavo. Robil to s väčšími či menšími prestávkami viac ako 14 rokov.

Jedného dňa sa ho Peter opýtal: „Prečo si robíte o mňa starosti? Veď nikomu už na mne nezáleží. Prečo za mnou stále chodíte?“ Don s ním rozobral tri biblické verše a taktne sa snažil zapôsobiť na Petrovo srdce. Najprv sa ho opýtal, či pozná Božie osobné meno, a poprosil ho, aby prečítal Žalm 83:18. Potom mu dal prečítať Rimanom 10:13, 14, kde sa píše, že „každý, kto vzýva Jehovovo meno, bude zachránený“, a vysvetlil mu, že to je dôvod, prečo sa oňho zaujíma. Nakoniec prečítal Matúša 9:36 a potom Petra požiadal, aby si tento verš prečítal potichu. Tam je napísané: „Keď [Ježiš] videl zástupy, bolo mu ich ľúto, lebo boli zodratí a boli zmietaní sem a tam ako ovce bez pastiera.“ V tej chvíli sa Peter so slzami v očiach opýtal: „Aj ja som jedna z tých oviec?“

Odvtedy sa Peter začal meniť. Okúpal sa, upravil si bradu a obliekol sa do čistého oblečenia, ktoré mu daroval Don. Potom už stále dbal na to, aby bol upravený a čistý.

Peter si viedol denník. Z prvých zápiskov cítiť zúfalstvo a beznádej. Ale novšie zápisky sú už úplne iné. V jeden deň si zaznamenal do denníka toto: „Dnes som sa dozvedel, aké má Boh meno. Teraz sa už modlím k Jehovovi. Je úžasné poznať jeho meno. Don mi povedal, že Jehova sa môže stať mojím Priateľom a že vždy má na mňa čas, aby si ma vypočul.“

 Posledné slová v denníku Peter adresoval svojim súrodencom. Napísal:

„Dnes sa cítim veľmi zle. Myslím, že prišiel môj čas. Ale aj keby to bol posledný deň môjho života, viem, že uvidím svojho priateľa [Dona] v raji. Keď budete čítať tieto riadky, už nebudem medzi vami. Ak na mojom pohrebe uvidíte muža, o ktorom si možno pomyslíte, že nemal so mnou nič spoločné, porozprávajte sa s ním. A prečítajte si, prosím, túto malú modrú knižku. * Píše sa v nej, že sa opäť stretnem so svojím priateľom v raji. Verím tomu z celého srdca. Váš milujúci brat Peter.“

Petrova sestra Ummi sa po pohrebe vyjadrila: „Peter sa so mnou skontaktoval približne pred dvoma rokmi. Prvýkrát po dlhom čase vyzeral šťastný. Dokonca sa usmieval.“ Donovi povedala: „Tú knihu si určite prečítam, pretože ak zapôsobila na môjho brata, musí byť niečím výnimočná.“ Súhlasila aj s tým, že za ňou príde niekto z Jehovových svedkov a preštuduje s ňou novšiu knihu Čo učí Biblia?

Každý z nás sa môže usilovať o to, aby videl viac ako zovňajšok, prejavoval pravú lásku všetkým ľuďom a bol k nim trpezlivý. (1. Tim. 2:3, 4) Keď to budeme robiť, možno aj nám sa podarí pozitívne ovplyvniť ľudí ako Peter. Hoci nie sú navonok príťažliví, majú dobré srdce. Sme presvedčení, že Boh, ktorý vidí do srdca, spôsobí, aby úprimní ľudia spoznali pravdu. (1. Sam. 16:7; Ján 6:44)