Rímske cesty — monument starovekého staviteľstva

KTORÉ staviteľské dielo Rímskej ríše je najvýznamnejšie? Povedali by ste, že Koloseum, ktorého ruiny vidno v Ríme? Ak chceme uvažovať o rímskych staviteľských dielach, ktoré pretrvali zo všetkých najdlhšie alebo ktoré pomáhali tvoriť dejiny, musíme vziať do úvahy cesty.

Rímskymi cestami neprechádzal len tovar a armády. Romolo A. Staccioli, odborník v epigrafii, hovorí, že týmito cestami „sa šírili idey, umelecké smery a filozofické a náboženské myšlienky“ vrátane kresťanských.

V antike boli rímske cesty považované za niečo monumentálne. V priebehu stáročí vybudovali Rimania účelnú sieť ciest, ktorá napokon dosiahla dĺžku 80 000 kilometrov a tiahla sa územím, ktoré dnes patrí vyše 30 krajinám.

Prvá dôležitá via publica, ktorú by sme dnes nazvali diaľnicou, bola Via Appia. Bola známa ako kráľovná ciest a spájala Rím s prístavným mestom Brundisium (dnešným Brindisi), ktoré bolo bránou na Východ. Táto cesta bola pomenovaná po rímskom úradníkovi Appiovi Claudiovi Caecovi, ktorý ju začal stavať okolo roku 312 pred n. l. Rímskej ríši slúžili aj Via Salaria a Via Flaminia, ktoré sa tiahli na východ k Jadranskému moru, a tak umožňovali prístup na Balkán, ako aj do oblastí pozdĺž Rýna a Dunaja. Via Aurelia smerovala na sever do Galie a na Pyrenejský polostrov a Via Ostiensis do prístavného mesta Ostia, ktoré Rimania radi využívali pri cestách do Afriky a späť.

Najväčší stavebný projekt Rímskej ríše

Cesty boli v Ríme dôležité ešte predtým, ako jeho obyvatelia začali budovať nové cesty. Mesto vzniklo na križovatke starovekých ciest pri jedinom brode v dolnom toku rieky Tiber. Zo starovekých zdrojov vyplýva, že Rimania pri vylepšovaní už existujúcich ciest napodobňovali Kartágincov. Ale v skutočnosti boli predchodcami Rimanov v budovaní ciest zrejme Etruskovia. Pozostatky ich ciest je možné vidieť dodnes. Navyše na tomto území pred érou Rimanov existovalo veľa vychodených chodníkov. Možno sa využívali na presun zvierat z jednej pastviny na druhú. Ťažko sa však po nich cestovalo, pretože v období sucha boli prašné a v období dažďov blatisté. Rimania často stavali svoje cesty na týchto chodníkoch.

Rímske cesty boli starostlivo navrhnuté a boli postavené tak, aby boli pevné, účelné a pekné. Ideálne bolo, že cesty spájali východiskový a cieľový bod najkratšou možnou trasou. Preto sú mnohé úseky týchto ciest dlhé a priame. Cesty však často museli kopírovať terén. V hornatých oblastiach rímski stavitelia budovali cesty podľa možností uprostred svahov na slnečnej strane. Vďaka tomu cestovatelia až tak nepociťovali nepriaznivé poveternostné podmienky.

 Ako však Rimania cesty stavali? Rôznymi spôsobmi, ale tu uvedieme základný postup, ktorý odhalili archeológovia.

Najprv bola naplánovaná trasa cesty. Túto prácu vykonali zememerači tých čias. Potom bolo vysiľujúce kopanie prenechané legionárom, robotníkom alebo otrokom. Tí vykopali dve rovnobežné priekopy. Minimálna vzdialenosť medzi nimi bola okolo dva a pol metra, zvyčajne však štyri metre, pričom v zákrutách to bolo ešte viac. Šírka dokončenej cesty mohla byť spolu s chodníkmi po oboch stranách 10 metrov. Spomedzi oboch priekop bola odstránená zemina, čím sa vytvorila vyhĺbenina. Keď narazili na pevný podklad, vyhĺbenina bola zasypaná tromi až štyrmi vrstvami rôzneho materiálu. Prvou vrstvou mohli byť veľké kamene alebo kamenná drvina. Potom nasledovala vrstva okruhliakov alebo ploských kameňov, ktoré boli pravdepodobne spojené betónom. Vrchnú vrstvu tvoril ubitý štrk alebo rozdrvené kamene.

 Povrch niektorých rímskych ciest tvoril len udupaný štrk. No existovali aj vydláždené cesty — a práve tie si získavali obdiv u ľudí v staroveku. Vrchnú časť týchto ciest tvorili kamenné platne zvyčajne z horniny, ktorá sa dala nájsť v okolí. Povrch týchto ciest bol zaoblený, mal mierny sklon, aby dažďová voda mohla odtekať do jarčekov po oboch stranách. Vďaka tomuto spôsobu výstavby boli tieto monumentálne staviteľské diela trváce a niektoré z nich sa zachovali dodnes.

Asi 900 rokov po tom, čo bola vybudovaná Via Appia, byzantský historik Prokopios ju označil za „úžasnú“. O platniach, ktorými bola vydláždená, napísal: „Napriek tomu, že ubehlo obrovské množstvo času a že po nich dennodenne prechádza mnoho vozov, ich stav sa v žiadnom ohľade nenarušil ani neprišli o svoj hladký povrch.“

Ako mohli tieto cesty preklenúť prírodné prekážky, ako napríklad rieky? Jedným prostriedkom boli mosty. Niektoré z nich ešte stále stoja ako svedectvo výnimočnej technickej zručnosti Rimanov v staroveku. Tunely v systéme rímskych ciest sú azda známe menej, no ich výstavba bola ešte náročnejšia, keď vezmeme do úvahy technické možnosti tej doby. Jedno odborné dielo uvádza: „Rímske staviteľstvo... dosiahlo výsledky, ktoré mali zostať neprekonané celé stáročia.“ Jedným príkladom je tunel pri priesmyku Furlo na ceste Via Flaminia. V roku 78 n. l. bol po starostlivom plánovaní projektantov vytesaný do tvrdej skaly 40-metrový tunel široký a vysoký päť metrov. Bol to obdivuhodný výkon, keď berieme do úvahy vtedajšie nástroje. Vybudovanie tohto systému ciest bolo jedným z najväčších ľudských diel.

Cestovatelia a šírenie myšlienok

Vojaci i obchodníci, kazatelia i pocestní, herci i gladiátori — tí všetci využívali tieto cesty. Tí, ktorí šli pešo, mohli za deň prejsť 25 až 30 kilometrov. Cestovatelia mohli získať údaje o vzdialenostiach vďaka míľnikom. Tieto kamene rôzneho tvaru, najčastejšie valcovitého, boli umiestnené každých 1479,5 metra — čo sa rovná dĺžke jednej rímskej míle. Existovali aj odpočívadlá, kde si cestovatelia mohli vymeniť kone, kúpiť niečo na jedenie alebo na niektorých aj prenocovať.  Z niektorých takýchto zastávok vznikli malé mestá.

Krátko pred zrodom kresťanstva cézar Augustus zaviedol program na údržbu ciest. Dosadil úradníkov, aby sa starali o jednu alebo viac ciest. Na námestí Forum Romanum dal vztýčiť miliarium aureum, zlatý míľnik. Tento stĺp s pozlátenými bronzovými písmenami bol ideálnym cieľovým bodom všetkých rímskych ciest v Itálii. Tak vznikol známy výrok: „Všetky cesty vedú do Ríma.“ Augustus dal tiež mapy ciest v ríši vystaviť, aby k nim mala prístup verejnosť. Zdá sa, že cestná sieť optimálne spĺňala potreby a kritériá tej doby.

V staroveku niektorí cestovatelia používali aj písaných sprievodcov, aby si uľahčili cestovanie. V sprievodcoch boli napríklad informácie o vzdialenostiach medzi jednotlivými zastávkami a popis služieb, ktoré sa tam poskytovali. Tieto pomôcky však boli drahé, a preto si ich nemohli všetci dovoliť.

Napriek tomu kresťanskí evanjelisti plánovali a aj podnikli mnoho dlhých ciest. Keď apoštol Pavol šiel na východ, podobne ako jeho súčasníci zvyčajne cestoval loďou, ktorá využívala prevládajúce vetry. (Skutky 14:25, 26; 20:3; 21:1–3) V Stredozemí fúkajú tieto vetry v letných mesiacoch zo západu. Keď však Pavol cestoval na západ, často šiel po súši, pričom využíval systém rímskych ciest. Takto si Pavol naplánoval aj druhú a tretiu misionársku cestu. (Skutky 15:36–41; 16:6–8; 17:1, 10; 18:22, 23; 19:1) * Okolo roku 59 n. l. cestoval do Ríma po ceste Via Appia a stretol sa so spolukresťanmi na rušnom Appiovom fóre, čiže Appiovom trhovisku, vzdialenom 74 kilometrov juhovýchodne od Ríma. Ďalší spolukresťania ho čakali o 14 kilometrov bližšie k Rímu na oddychovej zastávke Tri krčmy. (Skutky 28:13–15) Okolo roku 60 n. l. mohol Pavol povedať, že dobré posolstvo bolo zvestované „na celom svete“, ktorý bol vtedy známy. (Kolosanom 1:6, 23) Úlohu v tom zohral aj systém ciest.

Teda rímske cesty sú výnimočným a trvácnym monumentom, ktorý prispel k šíreniu dobrého posolstva o Božom Kráľovstve. — Matúš 24:14.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 14]

Rímsky míľnik

[Obrázok na strane 15]

Via Appia pri Ríme

[Obrázok na strane 15]

Staroveká cesta v Ostii, Taliansko

[Obrázok na strane 15]

Vyjazdené ryhy po vozoch z čias antiky, Rakúsko

[Obrázok na strane 15]

Úsek rímskej cesty s míľnikmi, Jordánsko

[Obrázok na strane 16]

Pozostatky hrobiek popri ceste Via Appia pri Ríme

[Obrázok na strane 16]

Tunel Furlo na ceste Via Flaminia v regióne Marche

[Obrázok na stranách 16, 17]

Tiberiov most na ceste Via Emilia v Rimini, Taliansko

[Obrázok na strane 17]

Pavol sa stretol so spolukresťanmi na rušnom Appiovom fóre, teda Appiovom trhovisku

[Pramene ilustrácií na strane 15]

Celkom vľavo: Ostia: ©danilo donadoni/​Marka/age fotostock; celkom vpravo: cesta s míľnikmi: Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.