Prečo sa vyhýbať extrémom?

JEHOVA je vzorom vyrovnanosti. „Dokonalá je jeho činnosť“ a jeho právo nikdy nie je drsné, keďže je vždy spojené s milosrdenstvom. (5. Mojžišova 32:4) Jeho láska nikdy nie je bezzásadová, lebo Jehova koná v súlade s dokonalými zákonmi. (Žalm 89:14; 103:13, 14) Naši prví rodičia boli vytvorení tak, že boli po každej stránke vyrovnaní. V ničom nemali sklon k extrému. S príchodom hriechu sa však objavila „chyba“ — nedokonalosť —, ktorá viedla k strate tejto vyrovnanosti. — 5. Mojžišova 32:5.

Znázornime si to. Už si niekedy išiel autom alebo bicyklom s veľkou vydutinou na pneumatike? Táto deformácia nepochybne spôsobila, že ťa natriasalo a jazda bola nebezpečná. Takáto pneumatika potrebuje opraviť, skôr než sa ešte viac poškodí či vyfučí. Podobne aj naša nedokonalá osobnosť má rôzne „nerovnosti“. Ak dovolíme, aby sa tieto „vydutiny“ zväčšovali, naša cesta životom nebude hladká, ale poriadne nepohodlná, dokonca nebezpečná.

Niekedy sa môže stať, že aj pri prejavovaní dobrých vlastností, ktoré sú našimi silnými stránkami, môžeme postupne zájsť do extrému. Napríklad mojžišovský Zákon síce vyžadoval od Izraelitov, aby nosili na sukniciach svojho odevu strapce, ale farizeji v Ježišových dňoch sa chceli odlišovať od zástupu a prehnane ‚zväčšovali strapce svojich odevov‘. Robili to preto, lebo chceli vyzerať svätejší než ostatní ľudia. — Matúš 23:5; 4. Mojžišova 15:38–40.

Dnes sa niektorí ľudia pokúšajú upútať na seba pozornosť všemožným spôsobom, hoci aj šokovaním iných. V skutočnosti je to možno akýsi zúfalý výkrik: „Všimnite si ma! Aj ja som tu!“ Ale zachádzanie do extrémov v obliekaní, postojoch či konaní neuspokojí skutočné potreby kresťana.

Vyrovnaný postoj k práci

Nech si ktokoľvek a nech žiješ kdekoľvek, užitočná práca je jednou z vecí, vďaka ktorým je tvoj život zmysluplný. Boli sme vytvorení tak, aby sme v takejto práci nachádzali uspokojenie. (1. Mojžišova 2:15) Preto Biblia odsudzuje lenivosť. Apoštol Pavol výstižne poznamenal: „Ak niekto nechce pracovať, nech ani neje.“ ​(2. Tesaloničanom 3:10) Áno, nedbalý prístup k práci môže viesť nielen k chudobe a nespokojnosti, ale aj k Božej nepriazni.

Mnohí však zachádzajú do opačného extrému a stávajú sa z nich workoholici — dobrovoľní otroci práce. Odchádzajú do práce skoro ráno a vracajú sa z nej neskoro večer a možno to odôvodňujú tým, že to robia v najlepšom záujme svojej rodiny. Ich rodina sa však v skutočnosti môže stať obeťou ich oddanosti práci. Jedna žena, ktorej manžel často pracuje nadčas, hovorí: „S radosťou by som oželela všetky veci v tomto prepychovom dome, len keby bol môj manžel doma so mnou a s našimi deťmi.“ Ľudia, ktorí sa rozhodnú pracovať nadčas, by sa mali vážne zamyslieť nad osobnou skúsenosťou kráľa Šalamúna, ktorý povedal: „Keď som sa obrátil ku všetkým svojim dielam, ktoré vykonali moje ruky, a na tvrdú prácu, ktorú som namáhavo konal a dokončil, hľa, bola to všetko márnosť a honba za vetrom.“ — Kazateľ 2:11.

 Áno, pokiaľ ide o prácu, musíme sa vyhýbať obom extrémom. Môžeme pracovať usilovne, no mali by sme pritom pamätať, že ak by sme sa nechali prácou zotročiť, pripravili by sme sa o šťastie a možno by sme prišli aj o veľa ďalších vecí. — Kazateľ 4:5, 6.

Vyhýbaj sa extrémom v zábave

Biblia na naše časy predpovedala, že ‚ľudia budú viac milovať rozkoše ako Boha‘. (2. Timotejovi 3:2, 4) Vyhľadávanie rozkoší sa stalo jednou zo Satanových najúčinnejších návnad, ktorými chce ľudí odlákať od Boha. Ľudia dnes naozaj milujú zábavu a také formy uvoľnenia, ako sú napríklad extrémne čiže „adrenalínové“ športy. Zoznam takých činností sa stále rozširuje a s ním rastie aj množstvo ľudí, ktorí sa im venujú. Prečo sú také obľúbené? Mnohí ľudia nenachádzajú vo svojom každodennom živote uspokojenie a hľadajú stále väčšie vzrušenie. To si však vyžaduje púšťať sa do stále riskantnejších vecí. Kresťania s citlivým svedomím sa riskantným športom vyhýbajú, a to z úcty k daru života i z úcty k jeho Darcovi. — Žalm 36:9.

Kam Boh umiestnil prvú ľudskú dvojicu, ktorú vytvoril? Do záhrady Eden, čo v pôvodnom jazyku znamená „rozkoš“ alebo „potešenie“. (1. Mojžišova 2:8) Teda k životu podľa Jehovovho predsavzatia s ľuďmi mala patriť rozkoš, zábava a rôzne potešenia.

Ježiš nám zanechal dokonalý príklad vyrovnaného názoru na oddych a zábavu. Bol úplne oddaný konaniu Jehovovej vôle a nikdy sa neprestal držať Božích zákonov a zásad. Nachádzal si čas na ľudí, ktorí potrebovali pomoc, a to aj vtedy, keď bol unavený. (Matúš 14:13, 14) No Ježiš prijímal tiež pozvania na jedlo a v jeho živote bolo miesto aj na odpočinok a osvieženie. Uvedomoval si, že niektorí jeho nepriatelia ho za to kritizujú. Povedali o ňom: „Hľa, nenásytný človek a oddaný pitiu vína.“ ​(Lukáš 7:34; 10:38; 11:37) Ale Ježiš si nemyslel, že pravá oddanosť vylučuje akékoľvek potešenie v živote.

Teda konáme múdro, keď sa vyhýbame akémukoľvek extrému, aj pokiaľ ide o oddychové činnosti. Ak sa potešenie a zábava stanú tou najdôležitejšou vecou v našom živote, nikdy nebudeme skutočne šťastní. Môže to viesť k tomu, že budeme zanedbávať dôležitejšie veci, vrátane nášho vzťahu k Bohu. Na druhej strane by sme si nemali odopierať všetky potešenia ani by sme sa nemali stať kritickými voči tým, ktorí sa vyrovnaným spôsobom tešia z oddychových činností. — Kazateľ 2:24; 3:1–4.

Nájdi potešenie vo vyrovnanom spôsobe života

Učeník Jakub napísal: „Všetci sa... mnohokrát potkýname.“ ​(Jakub 3:2) Možno si sami na sebe uvedomujeme pravdivosť týchto slov, keď sa vytrvalo usilujeme vyhýbať extrémom. Čo nám pomôže udržiavať si vyrovnanosť? Musíme spoznať svoje silné i slabé stránky. Byť v tom objektívny nie je vôbec jednoduché. Mohli by sme smerovať k určitému extrému bez toho, že by sme si to uvedomovali. A tak urobíme múdro, keď budeme vyhľadávať spoločnosť iných zrelých kresťanov a keď budeme počúvať vyrovnané rady. (Galaťanom 6:1) O takéto rady môžeme požiadať priateľa, ktorému dôverujeme, alebo niektorého skúseného staršieho v zbore. Tak ako samotné Písma, aj tieto rady založené na Biblii nám môžu slúžiť ako „zrkadlo“, aby sme sa mohli vidieť tak, ako nás vidí Jehova. — Jakub 1:22–25.

Našťastie si nemusíme myslieť, že nám neostáva nič iné, len sa zmieriť s tým, že extrémom sa jednoducho nedá vyhnúť. Vďaka odhodlanému úsiliu a Jehovovmu požehnaniu sa z nás môžu stať vyrovnaní, a tým aj šťastní ľudia. Môže sa tak zlepšiť náš vzťah k našim kresťanským bratom a sestrám a môžeme sa stať ešte lepším príkladom pre ľudí, ktorým zvestujeme. A čo je najdôležitejšie, budeme môcť lepšie napodobňovať nášho vyrovnaného a milujúceho Boha, Jehovu. — Efezanom 5:1.

[Prameň ilustrácie na strane 28]

©Greg Epperson/age fotostock