Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Mali by ste byť poctiví za každých okolností?

Mali by ste byť poctiví za každých okolností?

Mali by ste byť poctiví za každých okolností?

VŠETCI ľudia sú niekedy poctiví. Mnohí sú možno poctiví väčšinou. Ale koľko ľudí poznáte, ktorí sa snažia byť poctiví za každých okolností?

V mnohých oblastiach života dnes prevažuje nedostatok poctivosti. Boží názor na nepoctivosť je však všeobecne známy. Napríklad väčšina ľudí pozná ôsme z Desiatich prikázaní: „Nepokradneš.“ ​(2. Mojžišova 20:15, Katolícky preklad) Mnohí ľudia si však myslia, že krádež alebo iné formy nepoctivosti sa niekedy dajú ospravedlniť okolnosťami. Zamyslime sa teraz nad tromi formami krádeže, ktoré sú bežne ospravedlňované.

Je chudoba ospravedlnením krádeže?

Istý rímsky štátnik raz povedal: „Chudoba je matkou zločinu.“ Chudobný človek sa môže cítiť oprávnený kradnúť. Jeho okolie s tým možno súhlasí. Aký názor mal na túto otázku Ježiš Kristus? S núdznymi ľuďmi zaobchádzal veľmi súcitne. „Bolo mu ich ľúto.“ ​(Matúš 9:36) Ale nikdy, za žiadnych okolností, neschvaľoval kradnutie. Teda čo by mal robiť ten, kto je chudobný?

Boh súcití s ľuďmi, ktorí sa ho úprimne snažia poslúchať, a požehná ich úsilie zaobstarať si to, čo potrebujú. (Žalm 37:25) V Biblii je zaznamenaný sľub: „Jehova nenechá hladovať dušu spravodlivého, ale žiadostivosť skazených odstrčí.“ ​(Príslovia 10:3) Môže sa chudobný človek spoľahnúť na tento sľub? Victorine je o tom presvedčená.

Ako vdova s piatimi deťmi školského veku to nemá ľahké. Žije v rozvojovej krajine, kde nie je veľmi rozvinutý sociálny systém. Každodenný život tu prebieha viac-menej vonku, takže je tu veľa príležitostí na kradnutie. Ju to však neláka. Snaží sa vyžiť z toho, čo zarobí ako poctivá pouličná predavačka. Prečo sa snaží byť stále poctivá?

„Po prvé, viem, že Boh je čestný, a že ak ho budem napodobňovať, bude aj on voči mne čestný. A po druhé, moje deti sa môžu naučiť poctivosti, len ak ju vidia u mňa.“

Ako sa jej darí? „Máme jedlo, oblečenie a strechu nad hlavou. Ale boli chvíle, keď som musela priateľov poprosiť o pomoc, napríklad keď prišli nečakané výdavky za lieky alebo za lekára. Vždy som dostala, čo som potrebovala. Pýtate sa, ako je to možné? Moji priatelia vedia, že som svoje okolnosti opísala čestne a že sa nesnažím získať od nich viac, než potrebujem.

Aj svoje deti vychovávam tak, aby boli poctivé. Jedna suseda u nás nedávno zbadala na stole nejaké mince a opýtala sa ma, či sa nebojím, že ich deti vezmú. Nechcela mi veriť, že moje deti by to nikdy neurobili. Bez môjho vedomia sa rozhodla, že ich vyskúša. Tajne nechala v našom dome dve stofrankové mince na mieste, kde ich deti mohli ľahko zbadať. Keď sa u nás nasledujúci deň zastavila, s úžasom zistila, že mince sú na tom istom mieste! Mať poctivé deti je oveľa cennejšie než byť bohatý.“

„Každý to robí“

Bežným javom je aj kradnutie v zamestnaní. Preto si mnohí ľudia myslia: ‚Každý to robí, tak prečo by som to nemohol robiť aj ja?‘ Biblia však hovorí: „Nebudeš nasledovať zástup za zlým účelom.“ ​(2. Mojžišova 23:2) Týmto nabádaním sa riadi aj Victoire. Vyplatilo sa jej to?

Keď mala devätnásť rokov, dostala prácu v jednom závode na výrobu palmového oleja. Čoskoro zistila, že všetkých štyridsať žien, ktoré tam pracovali, vo svojom košíku vždy vynášalo z podniku palmové jadrá. Cez víkend z ich predaja utŕžili sumu rovnajúcu sa troj- až štvordňovej mzde. Victoire hovorí: „Robil to doslova každý. Čakali, že sa k nim pridám, ale ja som to odmietla s tým, že chcem byť poctivá za každých okolností. Vysmiali ma a hovorili mi, že som hlúpa.

Jedného dňa, keď sme odchádzali zo závodu, sa nečakane objavil vedúci. Prezrel nám košíky a v každom našiel palmové jadrá, okrem môjho. Všetky ženy, ktoré prichytil, dostali buď okamžitú výpoveď, alebo museli dva týždne pracovať bez nároku na mzdu. Počas tých dvoch týždňov si ženy uvedomili, že nie som ‚hlúpa‘.“

„Čo nájdeš, je tvoje“

Ako sa cítite, keď nájdete niečo cenné, čo niekto iný stratil? V mnohých to okamžite vyvolá pocit vlastníctva a ani im nenapadne, že by nájdenú vec mali vrátiť. Riadia sa heslom „Čo nájdeš, je tvoje“. Niektorí sú možno presvedčení, že tým nikomu neublížia. Veď, ako tvrdia, pôvodný majiteľ sa s tou vecou už určite rozlúčil. Iní hovoria, že nie je ich povinnosťou hľadať majiteľa — takáto úloha by si mohla vyžadovať veľa úsilia.

Ako sa na túto vec pozerá Boh? Podľa 5. Mojžišovej 22:1–3 si nálezca nemal predmet, ktorý našiel, privlastniť — mal ho ponechať u seba, „kým ho [majiteľ] nebude hľadať“, a potom mu ho mal vrátiť. Ak nálezca neoznámil, že danú vec našiel, mohol byť obvinený z krádeže. (2. Mojžišova 22:9) Sú dnes tieto slová praktické? Christine je presvedčená, že áno.

Christine je riaditeľkou jednej súkromnej školy. V jednu stredu si vyzdvihla výplatu v hotovosti, a tak ako je to v západnej Afrike bežné, bankovky zrolovala a strčila si ich do tašky. Potom zamávala na motocyklový taxík a ponáhľala sa na jedno stretnutie. Keď boli na mieste, lovila v taške mince, aby taxikárovi zaplatila. V tej tme si nevšimla, že jej zväzok bankoviek vypadol na zem.

O niekoľko minút tadiaľ išiel 19-ročný Blaise, ktorý nebol z tej oblasti. Bol dohodnutý s jedným priateľom, že sa s ním stretne na tom istom stretnutí, na ktoré išla aj Christine. Keď zbadal zväzok bankoviek, dal si ho do vrecka. Na konci stretnutia povedal svojmu priateľovi, že vonku niečo našiel, a že ak niekto z prítomných niečo stratil, nech mu zatelefonuje a opíše to.

Keď sa Christine v ten večer vrátila domov, s hrôzou zistila, že jej mesačná výplata je preč. Keď o tom o týždeň povedala svojej priateľke Josephine, dozvedela sa od nej, že istý muž na tom stretnutí niečo našiel. Christine zatelefonovala Blaisovi a opísala hodnotu bankoviek. Mala veľkú radosť, keď jej Blaise peniaze vrátil. A čo Blaise? Mal tie peniaze pri sebe celý týždeň, no povedal: „Keď som peniaze vrátil, mal som väčšiu radosť, než keby som si ich bol nechal.“

Prečo sa snažia byť poctiví za každých okolností

Victorine, Victoire a Blaise žijú v rôznych oblastiach a navzájom sa nepoznajú. Majú však niečo spoločné. Patria k Jehovovým svedkom, ktorí sa zastávajú toho, čo Biblia hovorí o poctivosti. Očakávajú splnenie Božieho sľubu, že príde nový svet. „Sú však nové nebesia a nová zem, ktoré očakávame podľa jeho sľubu, a v tých bude bývať spravodlivosť.“ Všetci ľudia, ktorí vtedy budú žiť, budú spravodliví — a poctiví. (2. Petra 3:13)

Kým Boh nezasiahne do záležitostí na zemi, Victorine nemá veľkú nádej, že sa jej finančná situácia výrazne zlepší. No je duchovne bohatá a to je niečo, čo sa nedá kúpiť za peniaze. Jej deti sú poctivé a dobre vychované. Každú nedeľu ‚prekypujú‘ radosťou, keď svojim blížnym hovoria o Božej dobrote a keď im vysvetľujú, ako Boh uspokojí potreby „všetkých tých, ktorí ho vzývajú v pravosti“, a ako bude chrániť „všetkých, ktorí ho milujú“. (Žalm 145:7, 18, 20)

Victoire časom odišla zo závodu na výrobu palmového oleja a začala sa živiť tým, že na trhu predávala garri (nahrubo zomletú kasavu). Svojou poctivosťou si získala mnohých zákazníkov. Čoskoro mohla menej času venovať práci a viac času tráviť tým, že sa s druhými ľuďmi rozprávala o nádeji na život vo svete, kde už nebude nepoctivosť. Neskôr sa vydala a teraz sa s manželom plne venujú duchovnej pomoci iným ľuďom.

Christine vytratila svoje peniaze pred sálou Kráľovstva, v ktorej sa stretávajú Jehovovi svedkovia. Blaise medzi prítomnými v sále Kráľovstva poznal len niektorých, ale vedel, že sú to všetko jeho kresťanskí bratia a sestry, ktorí sa snažia byť poctiví za každých okolností.

Koľko ľudí poznáte, ktorí sa úprimne usilujú byť za každých okolností poctiví? Len si predstavte, že by ste boli v spoločnosti 50, 100 alebo 200 takýchto ľudí. Takýto úžasný pocit zažívajú Jehovovi svedkovia vo svojich sálach Kráľovstva. Nechceli by ste sa tam prísť pozrieť a zoznámiť sa s nimi?

[Zvýraznený text na strane 12]

„Mať poctivé deti je oveľa cennejšie než byť bohatý.“ ​(VICTORINE)

[Rámček na strane 14]

Ospravedlňujú Príslovia 6:30 krádež?

Prísloviach 6:30 sa uvádza: „Ľudia nepohŕdajú zlodejom preto, že kradne, aby nasýtil svoju dušu, keď je hladný.“ Ospravedlňuje tento výrok kradnutie? Vôbec nie. Kontext ukazuje, že Boh aj takéhoto zlodeja berie na zodpovednosť za jeho čin. Hneď v ďalšom verši čítame: „Ak je však pristihnutý, nahradí to sedemnásobne; dá všetky hodnotné veci svojho domu.“ ​(Príslovia 6:31) Aj keď sa možno zlodej, ktorý kradne preto, že je hladný, nedopúšťa až takého zločinu ako zlodej, ktorý kradne z chamtivosti alebo s úmyslom uškodiť niekomu, je stále povinný ‚nahradiť to‘, čiže vyrovnať vzniknutú škodu. Človek, ktorý túži mať Božie schválenie, by sa však za žiadnych okolností nemal previniť krádežou.