Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Utešujte trúchliacich, tak ako to robil Ježiš

Utešujte trúchliacich, tak ako to robil Ježiš

Utešujte trúchliacich, tak ako to robil Ježiš

LAZAR z Betánie vážne ochorel. Jeho sestry, Marta a Mária, poslali po svojho blízkeho priateľa Ježiša. No Lazar medzitým chorobe podľahol. Keď ležal v hrobke, priatelia a susedia prišli Martu a Máriu utešovať. (Ján 11:19) Ježiš, ktorého tak túžobne očakávali, napokon prišiel do Betánie a šiel za svojimi drahými priateľmi. Keď sa zamyslíme nad tým, čo povedal a urobil, môžeme sa naučiť niečo o tom, ako utešovať trúchliacich.

Vaša prítomnosť prezrádza váš záujem

Cesta do Betánie trvala Ježišovi asi dva dni. Musel sa dostať na druhý breh Jordánu a potom vyjsť strmou kľukatou cestou vedúcou z Jericha do Betánie. Keď vošiel do dediny, Marta mu rýchlo bežala naproti. Keď sa o jeho príchode dozvedela Mária, aj ona sa ponáhľala, aby sa s ním zvítala. (Ján 10:40–42; 11:6, 17–20, 28, 29) Ježišova prítomnosť bola pre tieto dve sestry zdrvené žiaľom istotne zdrojom útechy.

Podobne aj my dnes môžeme svojou prítomnosťou utešiť človeka, ktorý stratil niekoho, koho miloval. Scott a Lydia, ktorí pri nehode prišli o svojho šesťročného syna Thea, spomínajú: „Veľmi sme potrebovali podporu rodiny a priateľov. Prišli uprostred noci, priamo do nemocnice.“ Čo im ich priatelia povedali? „V tej chvíli sme nepotrebovali slová. Ich prítomnosť hovorila za všetko. Vyjadrovala ich záujem.“

V Biblii čítame, že keď Ježiš videl, ako ľudia za Lazarom plačú, „znepokojil sa“ a „vyhŕkli [mu] slzy“. (Ján 11:33–35, 38) Ježiš si nemyslel, že sa nehodí, aby muž na verejnosti plakal. Prežíval s týmito ľuďmi ich bolesť a stratu. Čo sa z toho môžeme naučiť? Keď navštívime trúchliaceho človeka, nemusíme sa cítiť trápne, keď aj nám vyhŕknu slzy, keď plačeme s tými, ktorí plačú. (Rimanom 12:15) Ale na druhej strane by sme nemali trúchliaceho nútiť, aby plakal. Niektorí plačú radšej osamote.

Súcitne počúvajte

Pre Ježiša určite nebolo ťažké nájsť pre Martu a Máriu slová povzbudenia, ale zjavne ich nechal hovoriť ako prvé. (Ján 11:20, 21, 32) Keď prehovoril k Marte, položil jej otázku a potom počúval. (Ján 11:25–27)

Ak sme dobrými poslucháčmi, dokazujeme, že máme o trúchliaceho človeka skutočný záujem. Len tak ho môžeme utešiť. Dobrý poslucháč kladie otázky, ktorými trúchliaceho povzbudzuje, aby sa rozrozprával. Ale dajte pozor, aby ste ho nenútili rozprávať, keď chce mlčať. Možno je vyčerpaný a potrebuje pokoj.

Trúchliaci človek sa možno cíti citovo otupený a niekedy sa opakuje. Iní dávajú voľný priechod svojim pocitom. Mária i Marta povedali Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol zomrel.“ ​(Ján 11:21, 32) Ako na to reagoval Ježiš? Trpezlivo a súcitne ich vypočul. Nesnažil sa im hovoriť, ako by sa mali cítiť. Určite chápal, akú silnú bolesť hlboko vnútri prežívajú.

Ak nemáte istotu, čo máte trúchliacemu človeku povedať, možno by ste mohli rozhovor začať slovami: „Chceš o tom hovoriť?“ Potom ho pozorne počúvajte. Pozerajte sa priamo naňho a snažte sa pochopiť jeho pocity.

Nie je ľahké pochopiť pocity trúchliaceho človeka. Lydia vysvetľuje: „Naše potreby sa postupne menili. Niekedy sme sa nedokázali ovládnuť a rozplakali sme sa pred druhými. Potrebovali sme, aby boli druhí pozitívni. Naši priatelia sa maximálne snažili pochopiť naše pocity.“

Ježiš to robil dokonale. Vedel, že každý má „svoju pohromu a svoju bolesť“. (2. Paralipomenon 6:29) Aj v prípade Marty a Márie prispôsobil svoj prístup tomu, čo mu každá z nich povedala. Marta sa po úvodnom pozdrave rozhovorila, a tak sa s ňou Ježiš rozprával. Ale Mária plakala, preto s ňou Ježiš nehovoril dlho. (Ján 11:20–28, 32–35) Čo sa z toho môžeme naučiť? Najlepšie je, keď necháme trúchliaceho človeka, aby viedol rozhovor on. Vaša ochota počúvať ho, keď vyjadruje svoj žiaľ, mu môže priniesť veľkú útechu.

Slová, ktoré liečia

Keď Mária i Marta povedali Ježišovi: „Keby si bol býval tu,“ Ježiš im to nemal za zlé ani sa neurazil. Uistil Martu: „Tvoj brat vstane.“ ​(Ján 11:23) Tými niekoľkými slovami jej Ježiš pomohol pozerať sa vpred a láskavo jej pripomenul, že je tu nádej.

Keď sa rozprávate s trúchliacim človekom, myslite na to, že úprimné, pozitívne slová preňho môžu znamenať nesmierne veľa, hoci by ich aj bolo málo. Slová útechy môžu mať ústnu alebo písomnú podobu. Keďže listy a pohľadnice sa dajú čítať opakovane, môžu byť pre trúchliaceho dlhodobejším zdrojom útechy. Kath si deväť mesiacov po smrti svojho manžela Boba znovu prečítala všetky listy, ktoré dostala. „V tom čase mi pomohli ešte viac,“ povedala. „Boli mi skutočnou útechou.“

Čo by ste mohli napísať, aby ste trúchliaceho utešili? Napíšte niečo o zosnulom — môžete spomenúť napríklad nejaký zážitok s ním alebo nejakú jeho vlastnosť, ktorú ste si na ňom cenili. Kath hovorí: „Keď som si čítala láskavé vyjadrenia o Bobovi a o jeho osobnosti, chcelo sa mi usmievať i plakať. Keď som čítala humorné príhody s ním, musela som sa v duchu smiať a pripomenúť si, akí sme boli spolu šťastní. Mnohé listy, ktoré sú pre mňa teraz veľmi cenné, obsahujú verše z Biblie.“

Poskytnite praktickú pomoc

Ježiš pomohol Lazarovým príbuzným tak, ako to my urobiť nedokážeme. Priviedol Lazara k životu. (Ján 11:43, 44) Je však veľa vecí, ktoré sú v našich silách. Trúchliacemu človeku môžeme napríklad niečo uvariť, môžeme ubytovať hostí, ktorí k nemu prídu, môžeme mu vyprať, postrážiť deti, niečo mu vybaviť alebo zabezpečiť odvoz. Jednoduché prejavy pravej lásky si takýto človek určite veľmi ocení.

Je len pochopiteľné, že ten, kto trúchli, potrebuje byť aj chvíľu sám. Ale aj tak sa môžete vo vhodnej miere usilovať, aby ste s ním udržiavali kontakt. Jedna žena, ktorá prišla o svoje dieťa, hovorí: „Nedá sa rozkázať, kedy by mal človek prestať smútiť a kedy by sa mal začať cítiť lepšie.“ Niektorí sa snažia pamätať na trúchliaceho v určité dni v roku, napríklad na výročie sobáša alebo v deň, keď o milovaného človeka prišiel. Keď budete počas takýchto období nablízku, môžete sa mu v ťažkých chvíľach stať cenným druhom. (Príslovia 17:17)

K úteche, ktorú Ježiš poskytoval, patrila nádej, o ktorej učil svojich učeníkov: „Náš priateľ Lazar si šiel odpočinúť, ale idem tam, aby som ho prebudil zo spánku.“ ​(Ján 11:11) Ježiš svojich nasledovníkov uisťoval o tom, že vzkriesenie mŕtvych skutočne nastane. Marty sa opýtal: „Veríš tomu?“ A ona odpovedala: „Áno, Pane.“ ​(Ján 11:24–27)

Veríte, že Ježiš skutočne vzkriesi mŕtvych? Ak áno, povedzte o tejto vzácnej nádeji aj trúchliacim. Poskytnite im praktickú pomoc. Vaše slová a skutky budú pre nich v ich žiali do istej miery útechou. (1. Jána 3:18)

[Mapa na strane 9]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

PEREA

Jordán

Jericho

Betánia

Soľné more

Jeruzalem

SAMÁRIA