▪ Zákon, ktorý dal Boh Izraelitom, obsahoval v súvislosti s ľuďmi z okolitých národov toto nariadenie: „Nespriazniš sa s nimi sobášom. Svoju dcéru nedáš jeho synovi a jeho dcéru nevezmeš pre svojho syna.“ ​(5. Mojžišova 7:3, 4) Aký dôvod mal Boh na takýto zákaz?

Tento zákaz bol v záujme celého národa. Jehova vedel, že Satan bude chcieť skaziť jeho ľud tým, že sa ich bude pokúšať zviesť k uctievaniu falošných bohov. Preto ich varoval pred vstupom do manželstva s človekom iného náboženstva slovami: „Odvráti tvojho syna, aby ma nenasledoval, a istotne budú slúžiť iným bohom.“ Išlo o veľa. Ak by izraelský národ začal slúžiť iným bohom, stratil by Božiu priazeň a ochranu, a tak by sa stal ľahkou korisťou pre svojich nepriateľov. Ako by potom z neho mohol vyjsť sľúbený Mesiáš? Je preto pochopiteľné, že Satan chcel zlákať Izraelitov, aby uzatvárali manželstvá s ľuďmi, ktorí neuctievali Jehovu.

Spomínaný zákaz bol však aj v záujme jednotlivcov. Boh vedel, že šťastie a spokojnosť každého člena jeho ľudu závisí od toho, či bude mať k nemu ako k svojmu Bohu blízky vzťah. Boli Jehovove obavy pred nebezpečným vplyvom manželského partnera iného náboženstva opodstatnené? Pouvažujme napríklad o kráľovi Šalamúnovi. Šalamún poznal Jehovovo varovanie pred manželstvom s cudzinkami: „Naklonia vaše srdce, aby nasledovalo ich bohov.“ No ako výnimočne múdry muž možno nadobudol pocit, že túto Božiu radu nepotrebuje, že sa naňho nevzťahuje. A tak ju ignoroval. K čomu to viedlo? „Jeho manželky postupne naklonili jeho srdce... aby nasledovalo iných bohov.“ Aký smutný koniec! Šalamún stratil Jehovovu priazeň a jeho ľud bol pre jeho nevernosť rozdelený na dve kráľovstvá. (1. Kráľov 11:2–4, 9–13)

Niektorí však môžu namietať, že tu boli aj výnimky. Napríklad Izraelita Machlón sa oženil s Moábčankou Rút a ona sa stala vynikajúcou Božou služobníčkou. Ale vziať si za manželku Moábčanku bol riskantný krok. Nikde v Biblii nečítame, že by bol Machlón za to pochválený; zomrel mladý, pravdepodobne ešte predtým, ako Rút nazvala Jehovu svojím Bohom. Jeho brat Kiljon sa oženil s Moábčankou Orpou, ktorá zostala verná „svojim bohom“. Na rozdiel od nich si Boáz vzal Rút za manželku nejaký čas po tom, ako začala uctievať Jehovu. A Židia ju neskôr považovali za „vzornú prozelytku“. Boázovo manželstvo s Rút bolo pre oboch požehnaním. (Rút 1:4, 5, 15–17; 4:13–17)

Bolo by teda rozumné tvrdiť, že také príklady, ako bolo Machlónovo manželstvo s Rút, dokazujú, že Jehovova rada vstupovať do manželstva iba so spoluveriacim nie je správna? Nebolo by to podobné, ako keby sme tvrdili, že ak niekto vyhral jackpot, je to dôkaz, že hazardné hranie je vhodným spôsobom zarábania peňazí?

Biblia nabáda kresťanov, aby vstupovali do manželstva „iba v Pánovi“. Varuje ich, aby sa nedali „nerovne spriahnuť s neveriacimi“. Táto rada je určená pravým kresťanom, ktorí si ešte len hľadajú manželského partnera. Tým, ktorí už sú v manželstve s človekom iného vierovyznania alebo s neveriacim, dáva Biblia užitočné rady, ako čo najlepšie zvládnuť túto neľahkú situáciu. (1. Korinťanom 7:12–16, 39; 2. Korinťanom 6:14) Všetky takéto rady dokazujú, že Jehova, ktorý je Pôvodcom manželstva, chce, aby boli jeho ctitelia šťastní — či už sú slobodní, alebo v manželstve.