Narodila som sa v Bilbau na severe Španielska ako druhé zo štyroch detí. Boli sme oddaní katolíci, a tak som každý deň chodila na omšu. Keď som mala 23 rokov, začala som pracovať ako učiteľka. Toto povolanie som vykonávala 40 rokov a veľmi som ho milovala. Zvlášť hrdá som bola na to, že som mohla vyučovať katolícke náboženstvo. A po večeroch som ako katechétka pripravovala dievčatá na prvé prijímanie.

Ako 33-ročná som po 12 rokoch manželstva ovdovela a sama som sa musela starať o štyri dcéry. Útechu som hľadala vo svojom náboženstve, ale niektoré otázky ma stále trápili. Uvažovala som: Prečo ľudia ešte zomierajú, keď nás Kristus vykúpil? Prečo sa modlíme o to, aby prišlo Božie Kráľovstvo, keď dobrí ľudia idú do neba? Ale najviac mi vírila hlavou otázka: Ak nás Boh súdi v tej chvíli, keď zomrieme, prečo sa neskôr budeme musieť vrátiť z neba, očistca alebo pekla na posledný súd?

Položila som tieto otázky viacerým kňazom. Jeden z nich mi povedal: „Neviem, spýtaj sa biskupa. A záleží na tom? Veď predsa veríš v Boha, nie? Tak to pusť z hlavy!“ Ale ja som chcela nájsť odpovede na tie otázky. Bola som aj na stretnutiach jezuitov, letničiarov a gnostikov, ale nikde som nenašla uspokojujúce odpovede.

Mala som niečo vyše 60, keď ma moja sedemročná žiačka pozvala na zhromaždenie Jehovových svedkov. Páčilo sa mi, čo som tam videla a počula, ale v tom čase som toho mala veľmi veľa, a tak som sa ďalej so svedkami nekontaktovala. O dva roky mi na dvere zaklopal manželský pár Jehovových svedkov, Juan a Maite. Tri mesiace som ich zasypávala otázkami a nakoniec som súhlasila, že s nimi budem študovať Bibliu.

Na každé stretnutie s Juanom a Maite som sa nesmierne tešila! Všetko, čo mi hovorili, som si dôkladne overovala v troch prekladoch Biblie, aby som sa uistila, či Jehovovi svedkovia učia pravdu. Zakrátko som si uvedomila,  že som celé desaťročia žila v náboženskom omyle. Rozdiel medzi tým, čomu som verila, a tým, čo som sa dozvedala z Biblie, bol taký obrovský, že mi to nedalo spať. Mala som pocit, akoby to, čomu som tak hlboko a úprimne verila, teraz niekto vytrhával aj s koreňmi.

O nejaký čas som druhýkrát ovdovela. Približne vtedy som odišla do dôchodku, a tak som sa na istý čas odsťahovala z Bilbaa. Aj Juan a Maite sa odsťahovali. Žiaľ, v štúdiu Biblie som nepokračovala. Ale na to, čo som sa naučila, som nikdy nezabudla. Hlboko vnútri som cítila, že som našla poklad.

Po 20 rokoch sa Juan a Maite vrátili do Bilbaa. Keď ma znovu navštívili, mala som 82 rokov. Bola som taká šťastná, že ich opäť vidím! Uvedomila som si, že Jehova na mňa nezabudol, a opäť som začala študovať Bibliu. Juan a Maite mali so mnou veľkú trpezlivosť. Stále dookola som im kládla tie isté otázky, lebo som potrebovala počuť biblické argumenty znovu a znovu, aby som dokázala pretrhnúť citové putá k náukám cirkvi a aby som vedela vysvetliť biblické pravdy priateľom a rodine.

Pokrstiť som sa dala vo veku 87 rokov. Bol to najšťastnejší deň v mojom živote! Krst sa konal na zjazde Jehovových svedkov. Pred krstom mal jeden kresťanský starší biblickú prednášku určenú hlavne tým, ktorí sa išli krstiť. Jeho slová ma dojali k slzám. Dychtivo som počúvala každé slovo, akoby sa mi prihováral samotný Boh Jehova. Po krste mi prišli pogratulovať desiatky mojich nových duchovných bratov a sestier — hoci s väčšinou z nich som sa nikdy predtým nestretla.

Vždy som vedela, že Ježiš Kristus je „cesta“. (Ján 14:6) Ale vďaka štúdiu Biblie som spoznala Jehovu — toho, ku komu nás Ježiš vedie. Teraz sa modlím k Bohu ako k svojmu milovanému Otcovi a Priateľovi. Kniha Priblíž sa k Jehovovi * úplne zmenila môj život. Prvýkrát som ju prečítala za jedinú noc! Zapôsobilo na mňa, akým milosrdným Bohom je Jehova.

Keď sa obzriem späť a uvažujem o tom, ako som roky hľadala duchovnú pravdu, prichádzajú mi na myseľ Ježišove slová: „Stále proste, a bude vám dané; stále hľadajte, a nájdete; stále klopte, a otvoria vám.“ (Matúš 7:7) Napokon som našla odpovede na otázky, ktoré ma tak veľmi trápili, a teším sa z toho, že sa o ne môžem deliť s druhými.

Hoci mám už vyše 90 rokov, stále je toho ešte veľa, čo sa mám o Jehovovi naučiť. Na každé zhromaždenie v sále Kráľovstva sa veľmi teším, pretože sa tam učím vzácne pravdy a stretávam tam svojich milovaných bratov a sestry. Už sa neviem dočkať, keď bude zem premenená na raj a ja sa opäť stretnem so svojimi milovanými, ktorí budú vzkriesení, a budem ich môcť učiť biblické pravdy. (Zjavenie 21:3, 4; Skutky 24:15) Veľmi túžim povedať im, aký vzácny dar som od Jehovu dostala v takom pokročilom veku.