APOŠTOL Pavol napísal tieto slová kresťanom v Ríme asi v roku 56 n. l. Či plánovanú cestu do Španielska uskutočnil, sa z Biblie nedozvedáme. No je isté, že vďaka úsiliu kresťanských misionárov, akým bol aj Pavol, sa Božie Slovo, Biblia, dostalo do Španielska už skôr ako v druhom storočí n. l.

Netrvalo dlho a v Španielsku začali vznikať kresťanské komunity, ktoré sa rýchlo rozrastali. Keďže Španielsko bolo pod rímskou nadvládou a latinčina sa v celej Rímskej ríši stala jazykom bežných ľudí, kresťania v Španielsku potrebovali latinský preklad Biblie.

Raní španielski kresťania vytvorili viacero latinských prekladov niektorých častí Biblie. Zbierka týchto prekladov je známa pod spoločným názvom Vetus Latina Hispana. Tieto preklady Biblie sa v Španielsku používali mnoho rokov predtým, než na začiatku piateho storočia n. l. Hieronym dokončil svoj slávny latinský preklad, neskôr známy ako Vulgáta.

Hoci bol Hieronymov preklad dokončený v Betleheme v Palestíne, do Španielska sa dostal v rekordnom čase. Keď sa Lucinius, zámožný muž a študent Biblie, dozvedel o tom, že Hieronym pripravuje latinský preklad Biblie, rozhodol sa čo najskôr ho získať. A tak vyslal do Betlehema šiestich pisárov, aby urobili odpis tohto prekladu a priniesli mu ho do Španielska. Postupne Vulgáta nahradila zbierku Vetus Latina Hispana. Vďaka týmto latinským prekladom mohli ľudia žijúci v Španielsku spoznať posolstvo Biblie, pretože čítali Božie Slovo v jazyku, ktorému rozumeli. No rozpadom Rímskej ríše vznikla potreba preložiť Bibliu do ďalších jazykov.

V piatom storočí vnikli na španielske územie Vizigóti a ďalšie germánske kmene, ktoré so sebou priniesli aj nový jazyk — gótčinu. Títo dobyvatelia vyznávali arianizmus, istú formu kresťanstva, ktorá neuznávala náuku o Trojici. So sebou tiež priniesli svoj preklad Písma — Ulfilasovu gótsku Bibliu. Táto Biblia sa v Španielsku používala až do konca šiesteho storočia, keď vizigótsky kráľ Rekkared zavrhol arianizmus a stal sa katolíkom. Rekkared dal zhromaždiť a zničiť všetky arianistické knihy vrátane Ulfilasovej Biblie, čím zo Španielska vymizli všetky gótske texty.

Napriek tomu sa Božie Slovo v Španielsku šírilo naďalej. Okrem gótčiny sa na Pyrenejskom polostrove používal aj latinský dialekt, z ktorého neskôr vznikli románske jazyky. * Najstaršie dokumenty, ktoré sa v tomto dialekte zachovali, sú známe ako Vizigótske tabuľky, keďže text je napísaný na bridlicových tabuľkách. Sú datované  do šiesteho a siedmeho storočia a niektoré obsahujú pasáže zo Žalmov a evanjelií. Na jednej tabuľke je celý 16. žalm.

Tieto jednoduché bridlicové tabuľky sú dôkazom toho, že aj bežní ľudia v tom čase čítali a odpisovali Božie Slovo. Je zrejmé, že učitelia používali biblické texty pri výučbe čítania a písania. Bridlicové tabuľky boli lacným materiálom na rozdiel od drahého pergamenu, na ktorý sa v stredovekých kláštoroch prepisovali ilustrované Biblie.

Jedna mimoriadne vzácna ilustrovaná Biblia je uložená v Bazilike svätého Izidora v španielskom meste León. Je datovaná do roku 960 n. l., má 516 listov o veľkosti 47 krát 34 centimetrov a váži 18 kilogramov. Ďalšou vzácnou Bibliou je Biblia z Ripollu, ktorá sa nachádza vo Vatikánskej knižnici. Patrí k najbohatšie iluminovaným Bibliám stredoveku a je datovaná do roku 1020 n. l. Pri práci na takomto umeleckom diele mohol mních stráviť celý deň maľovaním jednej verzálky alebo celý týždeň prípravou titulnej strany. Hoci boli tieto Biblie vzácne, k šíreniu Božieho Slova medzi ľudom veľmi neprispeli.

V ôsmom storočí sa s nájazdmi moslimov na Pyrenejský polostrov začal v Španielsku ujímať ďalší jazyk — arabčina. V oblastiach, ktoré moslimovia obsadili, zatlačila arabčina latinčinu do úzadia, a tak bolo potrebné preložiť Bibliu do tohto jazyka.

V stredovekom Španielsku bolo bezpochyby v obehu niekoľko arabských prekladov Biblie, najmä evanjeliá. Je pravdepodobné, že v ôsmom storočí preložil sevillský biskup Juan do arabčiny celú Bibliu. Žiaľ, väčšina arabských prekladov z tohto obdobia sa nezachovala. No odpis jedného arabského prekladu evanjelií z desiateho storočia je uložený v leónskej katedrále.

Koncom stredoveku sa na Pyrenejskom polostrove začala formovať kastílčina, čiže španielčina. Tento nový jazyk sa napokon stal dôležitým nástrojom na šírenie Božieho Slova. * Najstarší preklad biblického textu do španielčiny sa nachádza v diele La Fazienda de Ultra Mar (Skutky spoza morí) z prvej polovice 13. storočia. Toto dielo tvoria zápisky z cesty do Izraela a sú v ňom citované časti z Pentateuchu a iných kníh Hebrejských Písiem, ako aj z evanjelií a epištol.

Cirkev týmto prekladom nebola nadšená. V roku 1234 vydala na Tarragonskom koncile výnos, že akýkoľvek preklad biblických kníh do miestnych jazykov má byť odovzdaný duchovným a tí ho majú spáliť. Tento výnos však nezastavil ďalšie prekladanie Biblie. Kráľ Alfonz X. (1252 – 1284), ktorý je považovaný za zakladateľa španielskej literatúry, chcel, aby bola Biblia v španielčine, a preto podporoval jej preklad. Z tohto obdobia pochádza aj preklad Biblia Prealfonsina, ktorý obsahoval dovtedy najväčší počet biblických kníh, ako aj Biblia Alfonsina, ktorá vznikla krátko nato.

Obe tieto diela pomohli upevniť a obohatiť rodiaci sa španielsky jazyk. O preklade Biblia Prealfonsina učenec Thomas Montgomery povedal: „Prekladateľ tejto Biblie vytvoril obdivuhodné dielo, pokiaľ ide o presnosť, ako aj o eleganciu jazyka... Jazyk je jednoduchý a jasný, čo bolo potrebné v prípade Biblie určenej ľuďom, ktorí neboli zbehlí v latinčine.“

Tieto rané preklady Biblie však vychádzali z latinskej Vulgáty, a nie z pôvodných jazykov. Počnúc od 14. storočia začali vďaka židovským učencom vznikať viaceré španielske preklady Hebrejských Písiem, ktoré boli preložené priamo z hebrejčiny. V tom čase bola v Španielsku najväčšia židovská komunita v Európe a židovskí prekladatelia mali prístup k presným hebrejským rukopisom. *

Za výnimočný preklad Biblie z hebrejčiny sa považuje Biblia z Alby, ktorá bola dokončená v 15. storočí. Významný šľachtic Luis de Guzmán poveril rabína Moisésa Arragela, aby preložil Bibliu do castizo (čistej) španielčiny, a uviedol na to dva dôvody. Prvý dôvod bol: „Jazyk súčasných románskych Biblií je veľmi nespisovný.“ A ako druhý dôvod uviedol: „Ľudia ako my veľmi potrebujú poznámky na okrajoch, aby pochopili náročné pasáže.“ Z jeho slov vidno, že ľudia v jeho dňoch veľmi túžili čítať Bibliu a rozumieť jej, a tiež že Biblie v španielčine boli pomerne rozšírené.

Vďaka stredovekým prekladateľom a odpisovačom mohli vzdelaní ľudia v Španielsku čítať Bibliu vo svojom jazyku bez väčších prekážok.  Výsledkom bolo, ako to vyjadril historik Juan Orts González, že „v období pred Lutherom poznal španielsky ľud Bibliu oveľa lepšie než obyvatelia Nemecka či Anglicka“.

Koncom 15. storočia však španielska inkvizícia zakázala prekladať Bibliu a vlastniť ju v akomkoľvek inom jazyku ako v latinčine. Biblia bola pod zákazom na dlhé tri storočia. No aj v tomto temnom období sa našli niekoľkí nebojácni prekladatelia, ktorí za hranicami Španielska vytvárali nové preklady Biblie, ktoré sa potom pašovali do krajiny. *

Z tohto krátkeho prehľadu histórie Biblie v stredovekom Španielsku je zrejmé, že odporcovia sa všemožne usilovali potlačiť šírenie Božieho Slova. Napriek tomu sa im nepodarilo umlčať hlas Všemohúceho. (Žalm 83:1; 94:20)

Mnohí učenci svojou neúnavnou prácou prispeli k tomu, že sa Biblia v stredovekom Španielsku udomácnila. Dnešní prekladatelia kráčajú v šľapajach týchto priekopníkov, ktorí prekladali Bibliu do latinčiny, gótčiny, arabčiny a španielčiny. Vďaka tomu môžu milióny španielsky hovoriacich ľudí čítať Bibliu v jazyku, ktorý pôsobí na ich srdce.