Prejsť na článok

Je príbeh o Noemovi a potope iba mýtus?

Je príbeh o Noemovi a potope iba mýtus?

Odpoveď z Biblie

 Nie, nie je to mýtus. Potopa bola skutočná udalosť, ktorú spôsobil Boh, aby odstránil zo zeme zlých ľudí. Noemovi však Boh povedal, aby postavil koráb, v ktorom sa môžu zachrániť dobrí ľudia a zvieratá. (1. Mojžišova 6:11–20) Prečo môžeme veriť, že k potope naozaj došlo? Pretože záznam o nej sa nachádza v Písme, ktoré pochádza od Boha. (2. Timotejovi 3:16)

 Rozprávka alebo skutočný príbeh?

 Z toho, čo sa píše v Biblii, je zrejmé, že Noe bol skutočnou osobou a že potopa bola skutočná udalosť.

  •   Pisatelia Biblie verili, že Noe je skutočná postava. Napríklad biblickí pisatelia Ezdráš a Lukáš, ktorí boli výbornými historikmi, zaradili Noema do rodových záznamov starovekého izraelského národa. (1. Paralipomenon 1:4; Lukáš 3:36) A evanjelisti Matúš a Lukáš zapísali, že o Noemovi a potope sa zmieňoval Ježiš. (Matúš 24:37–39; Lukáš 17:26, 27)

     Aj prorok Ezechiel a apoštol Pavol uviedli Noema ako príklad viery a spravodlivosti. (Ezechiel 14:14, 20; Hebrejom 11:7) Malo by zmysel použiť ako príklad niekoho, kto nikdy neexistoval? Je zrejmé, že Noema a iných Božích služobníkov s pevnou vierou dali za príklad práve preto, že skutočne existovali. (Hebrejom 12:1; Jakub 5:17)

  •   V Biblii sa o potope uvádzajú presné údaje. Biblický záznam o potope sa nezačína rozprávkovým úvodom „kde bolo, tam bolo“. V Biblii je uvedený vždy presný rok, mesiac a deň, keď došlo k udalostiam, ktoré sa týkali potopy. (1. Mojžišova 7:11; 8:4, 13, 14) Sú v nej uvedené aj presné rozmery korábu, ktorý Noe postavil. (1. Mojžišova 6:15) Pisatelia Biblie predkladajú potopu ako skutočnosť, a nie ako rozprávkový príbeh.

 Prečo došlo k potope?

 Podľa Biblie boli ľudia pred potopou veľmi skazení a zlí. (1. Mojžišova 6:5) Uvádza sa v nej, že „zem sa stala skazenou v očiach pravého Boha“, lebo v tom čase násilie a sexuálna nemravnosť dosahovali epidemické rozmery. (1. Mojžišova 6:11; Júda 6, 7)

 Biblia vysvetľuje, že tento stav spôsobili zlí anjeli, ktorí opustili svoje miesto v nebi a mali sexuálny pomer so ženami na zemi. Títo anjeli splodili potomkov s mimoriadnou silou, ktorí ľudí trápili a hrubo im ubližovali. (1. Mojžišova 6:1, 2, 4) Boh sa rozhodol očistiť zem od zla a umožniť dobrým ľuďom začať odznova. (1. Mojžišova 6:6, 7, 17)

 Vedeli ľudia o tom, že príde potopa?

 Áno. Boh povedal Noemovi, čo sa chystá urobiť, a dal mu pokyn, aby postavil koráb, v ktorom sa bude môcť zachrániť on, jeho rodina a zvieratá. (1. Mojžišova 6:13, 14; 7:1–4) Noe varoval ľudí pred prichádzajúcim zničením, no stretol sa s úplnou ľahostajnosťou. (2. Petra 2:5) V Biblii sa píše: „Nevšimli si, kým neprišla potopa a všetkých ich nezmietla.“ ​(Matúš 24:37–39)

 Ako vyzeral Noemov koráb?

 Koráb bol v podstate obrovská debna s obdĺžnikovým pôdorysom. Mal dĺžku približne 133 metrov, šírku 22 metrov a výšku 13 metrov. a Bol postavený „z dreva živicového stromu“ a zvnútra i zvonku bol pokrytý smolou. Táto stavba mala tri podlažia alebo paluby, na ktorých bolo viacero oddelení. Naboku boli vstupné dvere a pod strechou boli dookola okná. Koráb mal pravdepodobne sedlovú strechu s miernym sklonom, po ktorej mohla dažďová voda ľahko stiecť. (1. Mojžišova 6:14–16)

 Ako dlho Noe staval koráb?

 To sa v Biblii priamo neuvádza, ale je pravdepodobné, že to mohlo trvať celé desaťročia. Pozrime sa prečo. Keď sa Noemovi narodil prvý syn, Noe mal vyše 500 rokov. Potopa prišla, keď mal Noe 600 rokov. b (1. Mojžišova 5:32; 7:6)

 Boh povedal Noemovi, aby postavil koráb, keď boli jeho synovia už dospelí a ženatí, teda asi o 50 alebo 60 rokov neskôr. (1. Mojžišova 6:14, 18) Ak je tento odhad správny, potom stavba korábu mohla trvať 40 alebo 50 rokov.

a V Biblii sú rozmery korábu uvedené v lakťoch. V revidovanom vydaní diela The Illustrated Bible Dictionary sa v 3. časti na strane 1635 uvádza: „Štandardný hebrejský lakeť mal dĺžku 44,45 cm.“

b O tom, akého veku sa dožívali ľudia, ako bol Noe a ďalší, sa viac dočítate v článku „Žili ľudia v biblických časoch naozaj tak dlho?“ Bol uverejnený v časopise Strážna veža, v čísle z 1. decembra 2010.