Apoštol Ján v súvislosti so svojou správou o udalostiach Ježišovho života napísal: „Ten, kto to videl, svedčil a jeho svedectvo je pravdivé a on vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy uverili.“ ​(Ján 19:35)

 Jeden dôvod, prečo môžeme veriť záznamom v evanjeliách, ktoré napísali Matúš, Marek, Lukáš a Ján, je, že boli napísané v čase, keď ešte žili mnohí očití svedkovia opisovaných udalostí. Podľa niektorých zdrojov bolo Matúšovo evanjelium napísané už osem rokov po Kristovej smrti, to znamená okolo roku 41 n. l. Mnohí učenci sa síce prikláňajú k názoru, že to bolo trochu neskôr, no vo všeobecnosti sa zhodujú na tom, že všetky knihy Kresťanských gréckych Písiem boli napísané v priebehu prvého storočia n. l.

 Ľudia, ktorí boli svedkami Ježišovho života, smrti a vzkriesenia, mohli potvrdiť pravdivosť informácií v evanjeliách. A keby v nich boli nepresnosti, mohli ich tiež rýchlo odhaliť. Profesor Frederick F. Bruce píše: „Jednou zo silných stránok pôvodného apoštolského kázania je istota, s akou sa apoštoli odvolávali na poznatky poslucháčov; nehovorili len: ,Sme svedkami týchto vecí,‘ ale aj: ,Ako sami viete‘ (Skutky 2:22).“