Kresťania veria, že Ježiš zomrel za hriechy celého ľudstva. (1. Petra 3:18) No na záchranu je potrebné viac, ako len veriť, že Ježiš je Spasiteľ. Veď aj démoni veria, že Ježiš je „Boží Syn“. Napriek tomu nebudú spasení, ale zničení. (Lukáš 4:41; Júda 6)

•  Čo mám robiť, aby som bol zachránený?

•  Ako je to s modlitbou hriešnika?

•  Aký je pôvod modlitby hriešnika?

•   Veriť, že Ježiš zomrel za naše hriechy. (Skutky 16:30, 31; 1. Jána 2:2) Človek, ktorý verí, že Ježiš zomrel za naše hriechy, verí tiež, že Ježiš bol skutočnou osobou a že všetko, čo sa o ňom píše v Biblii, je pravda.

•   Spoznať, čo učí Biblia. (2. Timotejovi 3:15) V Biblii sa píše, že Pavol a Sílas povedali istému väzenskému dozorcovi: „Ver v Pána Ježiša a budeš zachránený.“ Ale potom mu zvestovali „Jehovovo slovo“ a. (Skutky 16:31, 32) Z toho je vidieť, že ten väzenský dozorca potreboval k viere v Ježiša aspoň základné porozumenie Božieho Slova. Skutočná viera v Ježiša nie je možná bez presného poznania Biblie. (1. Timotejovi 2:3, 4)

•   Robiť pokánie. (Skutky 3:19) Ďalšou požiadavkou je pokánie – hlboká ľútosť, ktorú človek cíti, keď si uvedomí, že urobil niečo nesprávne. Dôkazom pravého pokánia je to, že človek prestane konať veci, ktoré urážajú Boha. (Skutky 26:20)

•   Dať sa pokrstiť. (Matúš 28:19) Ježiš povedal, že ľudia, ktorí sa budú chcieť stať jeho učeníkmi, sa dajú pokrstiť. Urobil tak aj spomínaný väzenský dozorca. (Skutky 16:33) Rovnako to bolo v prípade veľkej skupiny ľudí, ktorým apoštol Peter zvestoval pravdu o Ježišovi: „Tí, ktorí s radosťou prijali jeho slová, sa dali pokrstiť.“ (Skutky 2:40, 41)

•   Poslúchať Ježišove pokyny. (Hebrejom 5:9) Ľudia, ktorí „dodržiavajú všetko“, čo Ježiš prikázal, dávajú svojím životom najavo, že sú skutočne jeho nasledovníkmi. (Matúš 28:20) Pravá viera v Ježiša sa dokazuje tým, že človek prenáša do praxe to, čo sa o Ježišovi učí. (Jakub 1:22)

•   Vytrvať až do konca. (Marek 13:13) Na záchranu všetci Ježišovi učeníci potrebujú vytrvalosť. (Hebrejom 10:36) Napríklad apoštol Pavol bol odo dňa, keď sa stal kresťanom, až do svojej smrti verný Bohu a dôsledne sa držal Ježišovho učenia. (1. Korinťanom 9:27)

 V niektorých náboženstvách sa ľudia modlia špecifické modlitby, napríklad modlitbu hriešnika alebo modlitbu spasenia. V nich vyznávajú svoju hriešnosť a vyjadrujú vieru, že Ježiš zomrel za ich hriechy. Prosia tiež, aby Ježiš vstúpil do ich srdca alebo života. No v Biblii sa žiadna predpísaná modlitba hriešnika ani len nespomína.

 Niektorí ľudia si myslia, že vyslovením takejto modlitby získajú večnú spásu. Ale pravda je taká, že žiadna modlitba človeku nezaručí záchranu. Keďže sme nedokonalí, chyby budeme robiť ďalej. (1. Jána 1:8) Preto Ježiš učil svojich nasledovníkov, aby sa pravidelne modlili o odpustenie svojich hriechov. (Lukáš 11:2, 4) Navyše aj keď človek získa vyhliadku na večnú záchranu, môže ju stratiť. Príkladom toho sú niektorí kresťania v prvom storočí, ktorí sa odvrátili od Boha. (Hebrejom 6:4–6; 2. Petra 2:20, 21)

 Historici nie sú jednotní v názore na pôvod modlitby hriešnika. Niektorí hovoria, že táto tradícia sa vytvorila niekedy v období reformácie. Ďalší tvrdia, že ľudia túto modlitbu začali používať v 18. alebo 19. storočí, keď vznikalo mnoho nových náboženstiev. V každom prípade Biblia tento zvyk nepodporuje. Práve naopak, je v rozpore s biblickým učením.