Sēnesi 1:1-31

  • Fakatupu ʻo e langí mo e māmaní (1, 2)

  • ʻAho ʻe ono ʻo hono teuteu ʻo e māmaní (3-31)

    • ʻAho 1: Maama; ʻaho mo e pō (3-5)

    • ʻAho 2: ʻAtā (6-8)

    • ʻAho 3: Fonua mōmoá mo e ʻakaú (9-13)

    • ʻAho 4: Maamaʻanga ʻo e langí (14-19)

    • ʻAho 5: Iká mo e fanga manupuná (20-23)

    • ʻAho 6: Fanga manu ʻo e fonuá mo e tangatá (24-31)

1  ʻI he kamataʻangá naʻe fakatupu ʻe he ʻOtuá ʻa e langí mo e māmaní.+  Pea naʻe maomaonganoa mo lala* ʻa e māmaní, pea naʻe fakapoʻuli ʻa e fukahi vai lahí,+ pea naʻe ngaue holo ʻa e ivi ngāue*+ ʻo e ʻOtuá ʻi he fukahi vaí.+  Pea naʻe folofola ʻa e ʻOtuá: “Ke ʻi ai ha maama.” Pea naʻe maama+ leva.  Hili iá, naʻe ʻafio ʻa e ʻOtuá ki he māmá kuo lelei, pea naʻe kamata ke vaheʻi ʻe he ʻOtuá ʻa e māmá mei he poʻulí.  Naʻe ui ʻe he ʻOtuá ʻa e māmá ko e ʻAho, ka ko e poʻulí naʻá ne ui ia ko e Pō.+ Pea naʻe efiafi pea naʻe pongipongi, ko e ʻuluaki ʻahó ia.  Naʻe folofola leva ʻa e ʻOtuá: “Ke ʻi ai ha ʻatā+ ʻi he vahaʻa ʻo e ngaahi vaí, pea ke fakamavahevaheʻi ʻa e ngaahi vai mei he ngaahi vai.”+  Naʻe hoko atu leva ʻa e ʻOtuá ʻo ne ngaohi ʻa e ʻataá pea fakamavaheʻi ʻa e ngaahi vai ʻi lalo ʻi he ʻataá mei he ngaahi vai ʻi ʻolunga ʻi he ʻataá.+ Pea naʻe hoko ʻo pehē.  Naʻe ui ʻe he ʻOtuá ʻa e ʻataá ko e Langi. Pea naʻe efiafi pea naʻe pongipongi, ko e ʻaho hono uá ia.  Naʻe folofola leva ʻa e ʻOtuá: “Ke fakatahataha ʻa e ngaahi vai ʻi he lalo langí ki he feituʻu pē ʻe taha, pea ke hā mai ʻa e fonua mōmoá.”+ Pea naʻe hoko ʻo pehē. 10  Naʻe ui ʻe he ʻOtuá ʻa e fonua mōmoá ko e Māmani,+ ka ko e fakatahataha ʻo e ngaahi vaí, naʻá ne ui ia ko e Tahi.+ Pea naʻe ʻafio ki ai ʻa e ʻOtuá kuo lelei.+ 11  Naʻe folofola leva ʻa e ʻOtuá: “Ke tupu mai ʻa e mohuku ʻi he māmaní, ngaahi ʻakau ʻoku ʻi ai hono tenga mo e ʻuluʻakau fua ʻo fakatatau ki honau faʻahinga, ʻa ia ʻoku ʻi ai honau fua fakataha mo e tenga.” Pea naʻe hoko ʻo pehē. 12  Pea naʻe kamata ke tupu mai ʻi he māmaní ʻa e mohuku, ngaahi ʻakau ʻoku ʻi ai hono tenga,+ mo e ʻuluʻakau fua fakataha mo hono tenga, ʻo fakatatau ki honau faʻahinga. Naʻe ʻafio leva ki ai ʻa e ʻOtuá kuo lelei. 13  Pea naʻe efiafi pea naʻe pongipongi, ko e ʻaho hono tolú ia. 14  Naʻe folofola leva ʻa e ʻOtuá: “Ke ʻi ai ha ngaahi maamaʻanga*+ ʻi he ʻatā ʻo e langí ke ne vaheʻi ʻa e ʻahó mei he poó,+ pea te nau hoko ko ha ngaahi fakaʻilonga ki he ngaahi faʻahitaʻú, mo e ngaahi ʻahó, pea mo e ngaahi taʻú.+ 15  Te nau hoko ko e ngaahi maamaʻanga ʻi he ʻatā ʻo e langí ke ulo mai ki he māmaní.” Pea naʻe hoko ʻo pehē. 16  Pea naʻe hoko atu ʻa e ʻOtuá ʻo ne ngaohi* ʻa e ongo maamaʻanga lalahi ʻe ua, ko e maamaʻanga naʻe ulo lahi angé ke ne puleʻi ʻa e ʻahó+ pea ko e maamaʻanga naʻe ulo siʻi angé ke ne puleʻi ʻa e poó, peá ne ngaohi mo e ngaahi fetuʻú+ foki. 17  Ko ia naʻe fokotuʻu kinautolu ʻe he ʻOtuá ʻi he ʻatā ʻo e langí ke ulo mai ki he funga ʻo māmaní 18  pea ke nau pule ki he ʻahó pea mo e poó pea ke fakamavaheʻi ʻa e māmá mei he poʻulí.+ Naʻe ʻafio leva ki ai ʻa e ʻOtuá kuo lelei. 19  Pea naʻe efiafi pea naʻe pongipongi, ko e ʻaho hono faá ia. 20  Naʻe folofola leva ʻa e ʻOtuá: “Ke ngaeve ʻa e ngaahi meʻamoʻui* ʻi he ngaahi vaí, pea ko e ngaahi meʻamoʻui ʻoku puná ke nau puna ʻi ʻolunga he māmaní ʻi he ʻatā ʻo e langí.”+ 21  Pea naʻe fakatupu ʻe he ʻOtuá ʻa e ngaahi meʻamoʻui lalahi ʻo e tahí mo e meʻamoʻui kotoa pē ʻoku ngaue mo ngaeve ʻi he ngaahi vaí ʻo fakatatau ki honau faʻahinga, pea mo e meʻamoʻui kapakau kotoa pē ʻoku puna ʻo fakatatau ki honau faʻahinga. Pea naʻe ʻafio ʻa e ʻOtuá ki ai kuo lelei. 22  ʻI he meʻa ko iá naʻe tāpuakiʻi kinautolu ʻe he ʻOtuá, ʻo ne pehē: “Fanafanau pea fakatokolahi pea fakafonu ʻa e ngaahi vai ʻo e tahí,+ pea ke hoko ʻo lahi ʻi he māmaní ʻa e ngaahi meʻamoʻui ʻoku puná.” 23  Pea naʻe efiafi pea naʻe pongipongi, ko e ʻaho hono nimá ia. 24  Naʻe folofola leva ʻa e ʻOtuá: “Ke tupu mai ʻi he māmaní ʻa e ngaahi meʻamoʻui ʻo fakatatau ki honau faʻahinga, ko e fanga manu lalata mo e fanga manu totolo mo ngaolo mo e fanga manu kaivao ʻo e māmaní ʻo fakatatau ki honau faʻahinga.”+ Pea naʻe hoko ʻo pehē. 25  Pea naʻe hoko atu ʻa e ʻOtuá ʻo ne ngaohi ʻa e fanga manu kaivao ʻo e māmaní ʻo fakatatau ki honau faʻahinga pea mo e fanga manu lalatá ʻo fakatatau ki honau faʻahinga pea mo e fanga manu kotoa pē ʻo e kelekelé ʻoku totolo mo ngaolo, ʻo fakatatau ki honau faʻahinga. Pea naʻe ʻafio ʻa e ʻOtuá ki ai kuo lelei. 26  Naʻe folofola leva ʻa e ʻOtuá: “Ta+ ngaohi* tangata ʻi hota ʻīmisí,+ ʻo hangē ko hota tataú,+ pea ke nau pule ki he ika ʻo e tahí mo e ngaahi meʻamoʻui ʻoku puna ʻo e langí mo e fanga manu lalatá pea ki he māmaní kotoa pea mo e manu totolo mo ngaolo kotoa pē ʻoku ngaue ʻi he funga ʻo māmaní.”+ 27  Pea naʻe hoko atu ʻa e ʻOtuá ʻo ne fakatupu ʻa e tangatá ʻi hono ʻīmisí, ʻi he ʻīmisi ʻo e ʻOtuá naʻá ne fakatupu ai ia; naʻá ne fakatupu kinaua ko e tangata mo e fefine.+ 28  ʻIkai ko ia pē, naʻe tāpuakiʻi ʻe he ʻOtuá kinaua, pea naʻe folofola ʻa e ʻOtuá kiate kinaua: “Mo fanafanau mo fakatokolahi pea fakafonu ʻa e māmaní+ pea mo pule ki ai,+ pea pule+ ki he ika ʻo e tahí mo e ngaahi meʻamoʻui ʻoku puna ʻo e langí mo e meʻamoʻui kotoa pē ʻoku ngaue ʻi he funga ʻo māmaní.” 29  Naʻe folofola leva ʻa e ʻOtuá: “Ko eni kuó u ʻoatu kiate kimoua ʻa e ʻakau kotoa pē ʻoku ʻi ai hono tenga ʻa ia ʻoku ʻi he funga ʻo māmaní kotoa mo e ʻuluʻakau fua kotoa pē ʻoku ʻi ai hono tenga. Ke hoko ia ko hoʻomo meʻakai.+ 30  Pea ki he fanga manu kaivao kotoa pē ʻo e māmaní, pea ki he meʻamoʻui kotoa pē ʻoku puna ʻo e langí, pea ki he meʻa kotoa pē ʻoku ngaue ʻi he funga ʻo māmaní ʻa ia ʻoku moʻuí, kuó u ʻoatu maʻanautolu ʻa e mohuku lanu mata kotoa pē ko ʻenau meʻakai.”+ Pea naʻe hoko ʻo pehē. 31  ʻI he hili iá, naʻe ʻafio ʻa e ʻOtuá ki he meʻa kotoa pē naʻá ne ngaohí, pea vakai, kuo lelei ʻaupito.+ Pea naʻe efiafi pea naʻe pongipongi, ko e ʻaho hono onó ia.

Fakamatala ‘i Lalo

Pe “koto ngeʻesi.”
Fakafoʻilea, “laumālie.”
Pe “ngaahi maama.”
Ko e foʻi veape faka-Hepelū naʻe liliu ko e “ngaohi” ʻoku kehe ia mei he foʻi veape ko e “fakatupu” ʻoku ngāueʻaki ʻi he veesi 1, 21, 27; ʻoku lava ke ʻuhinga ia ko e fokotuʻu, vaheʻi, faʻu pe teuteu.
Faka-Hepelū, neʹphesh. Sio ki he Lea mo Hono ʻUhinga.
ʻI he lea faka-Hepeluú ko e foʻi veape ko ení ʻoku ʻi he pēsona ʻuluaki pululá ia. ʻE lava ke ʻuhinga ʻa e “ta” ki he toko ua pe tokolahi ange.