Skip to content

Al lo konteni

Koz avek ou adolesan san dispit

Koz avek ou adolesan san dispit

LAKLE POUR EN FANMIR ERE

Koz avek ou adolesan san dispit

“Kan mon fiy ti annan 14 an, i ti konmans reponn mwan. Si mon ti dir li ‘I’n ler pour manze,’ i ti reponn, ‘Mon ava manz ler mon anvi.’ Si mon ti demann li si i ti’n fini fer son louvraz, i ti dir, ‘Aret fatig mwan!’ Souvandfwa nou ti kriy avek kanmarad.”​—MAKI, ZAPON. *

Si ou paran en adolesan, bann problenm i kapab teste ou abilite konman en paran ensi ki ou pasyans. Maria, manman en zanfan 14 an Brezil i dir: “Kan mon fiy i teste mon lotorite, i met mwan lo mon nerf. Nou sitan fristre ki nou kriy avek kanmarad.” Carmela ki reste Itali i dan menm sityasyon. I dir: “Mwan ek mon garson nou toultan annan bann gro dispit e apre sa i tak li dan son lasanm.”

Akoz serten adolesan i paret sitan kontan argimante? Eski i akoz zot bann dalon? Petet. Labib i dir ki frekantasyon en dimoun i kapab annan en gran lefe, ki swa bon oubyen move. (Proverb 13:20; 1 Korentyen 15:33) Apre osi, laplipar divertisman ki bann zenn i kontan i promot rebelyon ek mank respe konman en keksoz normal.

Me i annan lezot fakter pour pran an konsiderasyon, ki pa tro difisil pour sirmonte enn fwa ki ou konpran ki mannyer i kapab afekte ou adolesan. Annou vwar serten legzanp.

ZOT PE DEVLOP SA “ABILITE POUR REZONNEN”

Zapot Pol ti ekrir: “Kan mon ti en zanfan, mon ti koz konman en zanfan, mon ti mazin konman en zanfan, mon ti rezonn konman en zanfan e ler mon’n vin en zonm, mon’n kit tou sa bann mannyer en zanfan.” (1 Korentyen 13:11) Parey parol Pol i endike, zanfan ek adilt pa mazin parey. Dan ki sans?

Zanfan i tant pour mazinen ki tou keksoz i swa byen ouswa i mal. Tandis ki bann adilt i pli byen kapab rezonnen e reflesir pli byen kan zot pe fer bann desizyon. Par egzanp, bann adilt i pli byen kapab reflesir lo sa ki byen ek sa ki mal e reflesir lo ki mannyer zot aksyon pou afekte lezot. I kapab zot abitye mazin koumsa. Me bann adolesan zot, prezan ki zot pe konmans fer sa.

Labib i ankouraz bann zenn pour devlop zot “abilite pour reflesir.” (Proverb 1:4) Anfet, Labib i ankouraz tou Kretyen pour servi zot “abilite pour rezonnen.” (Romen 12:1, NW, 2; Ebre 5:14) Me par ler, abilite ou adolesan pour rezonnen i kapab fer ki i argimant avek ou menm lo bann pti keksoz. I kapab osi dir ou en keksoz ki montre klerman ki i napa bon zizman. (Proverb 14:12) Dan sa sityasyon, ki mannyer ou kapab rezonn avek li dan plas dispit?

ESEY SA: Konpran ki i kapab ki ou adolesan pe zis esey aprann ki mannyer pour rezonnen e petet li menm i pa tro asire lo son pwennvi. Pour teste li, premyerman felisit li pour son abilite pour reflesir. (“Mon kontan mannyer ou fer travay ou lespri, menm si mon pa dakor avek tou sa ki ou dir.”) Apre, ed li pour egzamin son fason panse. (“Eski ou krwar sa ki ou’n fek dir i aplik dan tou sityasyon?”) Lafason ki ou adolesan i reegzamin son prop pwennvi e aziste li i kapab sirprann ou.

Me, fer atansyon: Kan ou pe rezonn avek ou adolesan, pa mazinen ki ou touzour bezwen ganny dernyen parol. Menm si i paret i pa pe ekout ou, tre probab ou adolesan pou rapel sa ki ou dir dan sa diskisyon plis ki ou ekspekte menm si i pa admet. Pa bezwen etonnen si detrwa zour pli tar ou adolesan i konmans adopte ou pwennvi e petet menm dir ki sa ti son nide.

“Par ler mwan ek mon garson nou ti pou dispit lo bann pti keksoz, par egzanp, lo gaspiyaz oubyen sikann son ser. Me dan laplipar ka, i ti paret anvi mon demann li ki i ti pe mazinen e montre li ki mon konpran e dir, ‘Mm, i koumsa alor,’ oubyen ‘Alor sanmenm ki ou mazinen.’ Ler mon reflesir lo lepase, mon realize ki si mon ti’n zis dir en keksoz koumsa, tre probab sa ti pou’n evit en ta dispit ki nou’n annan.”​—Kenji, Zapon.

ZOT PE DESIDE KI ZOT POU KRWAR

En laspe enportan pour elve en adolesan se pour prepar li pour sa letan zour i pou bezwen kit lakour e viv konman en adilt responsab. (Zenez 2:24) Sa i enplik form son personnalite, setadir, serten tre, krwayans ek valer ki pou idantifye sa ki i ete. Kan i anba presyon pour fer sa ki mal, en adolesan ki konnen ki i anvi vini pou mazin plis ki bann konsekans. I pou osi demann son lekor: ‘Ki kalite dimoun mon ete? Ki bann valer ki mon swiv? Ki en dimoun ki annan sa bann valer ti pou fer dan en sityasyon parey?’​—2 Pyer 3:11.

Labib i koz lo Zozef, en zenn onm ki ti konnen ki i ti anvi. Par egzanp, ler madanm Potifar ti sipliy li pour fer sèks avek li, Zozef ti dir: “Ki mannyer mon kapab fer sa gran keksoz mal e vreman fer pese kont Bondye?” (Zenez 39:9) Menm si sa letan lalwa konsernan adilter pa ti ankor ganny donnen avek bann Izraelit, Zozef ti konn pwennvi Bondye lo sa size. Deplis, vi ki i ti dir “ki mannyer mon kapab,” sa i endike ki i ti’n aksepte pwennvi Bondye e sa ti form parti sa ki i ti vreman ete.​—Efezyen 5:1.

Ou zanfan adolesan osi i dan sa faz kot i pe esey konpran ki i vreman anvi vini. Sa i byen akoz son konviksyon ki pou ed li fer fas avek presyon son bann kanmarad lekol e defann son lekor. (Proverb 1:10-15) De lot kote, sanmenm sa konviksyon ki kapab fer li argimant avek ou petet. Si sa i arive ki ou kapab fer?

ESEY SA: Olye donn li lanmen argimante, senpleman redemann li sa ki i pe vreman dir. (“Les mon zis esey konpran. Ou pe dir ki . . . ”) Apre, demann li kestyon. (“Kwa ki fer ou santi koumsa?” ouswa “Kwa ki’n fer ou tonm lo sa konklizyon?”) Esey konn sa ki ou adolesan pe panse. Les li eksprim son konviksyon. Si zot pa pe tonm dakor lo en keksoz zis akoz zot prop preferans e pa lo en zafer byen ek mal, montre ou adolesan ki ou respekte son pwennvi menm si ou pa totalman dakor avek li.

Devlop son personnalite ek son konviksyon pa zis normal me i osi benefisye li. Apre tou, Labib i dir ki bann Kretyen pa devret parey bann zanfan ki ganny “pouse partou par nenport divan lansennyman.” (Efezyen 4:14) Alor, les ou adolesan devlop son personnalite ek konviksyon ferm e ankouraz li osi.

“Ler mon montre mon bann fiy ki mon pare pour ekout zot, zot pli kontan pour aksepte mon pwennvi menm si i diferan avek sa ki pour zot. Mon fer sir ki mon pa fors zot pour krwar sa ki mon krwar me mon les zot devlop zot prop konviksyon.”​—Ivana, Repiblik Tyek.

FERM, ME FLEKSIB

Parey bann pti manrmay, serten adolesan in devlop sa manni pour repet menm zafer zis pour fatig zot paran. Si sa i souvan arive kot ou, fer atansyon. Si ou les zot fer sa ki zot anvi zis pour evit problenm, zot pou krwar ki i normal pour zot argimant avek ou pour zot ganny sa ki zot oule. Ki ou kapab fer? Swiv konsey Zezi: “Dir wi kan i wi, oubyen non kan i non.” (Matye 5:37, nou ki’n met an italik.) Bann adolesan pa pou tro oule argimante si zot konnen ou konsistan.

Me ou devret osi rezonnab. Par egzanp, les ou adolesan eksplike akoz i santi ki sa ler ki i devret retournen i devret ganny aziste dan en lot sityasyon. Dan sa ka, ou pa pe les li met presyon lo ou me plito ou pe swiv konsey Labib pour: “Montre zot bon [oubyen “rezonnab,” NW] anver tou dimoun.”​—Filipyen 4:5.

ESEY SA: Reini ou fanmir ansanm pour diskit ler ki zot devret antre ek lezot lareg kot lakour. Montre ki ou pare pour ekoute e evalye tou bann fakter ki enplike avan fer en desizyon. Roberto, en papa Brezil i dir: “Bann adolesan i devret vwar ki zot paran i pare pour dir wi anver zot demann si i pa kas okenn prensip Labib.”

Byensir, napa okenn paran ki parfe. Labib i dir: “Nou komet lerer dan plizyer mannyer.” (Zak 3:2) Si ou vwar ki ou osi ou responsab pour en largiman, pa ezite pour demann leskiz avek ou adolesan. Kan ou admet ki ou’n fer en fot, ou kit en legzanp limilite e sa pou ouver semen pour ou adolesan azir dan sa menm fason.

“Apre ki nou ti’n dispit e mon ti’n kalme, mon ti demann mon garson leskiz pour lafason ki mon ti’n koz avek li. Sa ti ed li pour aret ankoler li osi e i ti pli fasil pour li ekout mwan.”​—Kenji, Zapon.

[Not anba lo paz]

^ par. 3 Non dan sa lartik in ganny sanze.

DEMANN OU LEKOR . . .

▪ Dan ki fason mon kapab pe kontribye dan bann dispit avek mon adolesan?

▪ Ki mannyer mon kapab servi lenformasyon dan sa lartik pour pli byen konpran mon adolesan?

▪ Ki mon kapab fer pour kominik avek mon adolesan san dispit?

[Portre lo paz 8]

[Portre lo paz 10]

Bann paran ki saz i kre en lanvironnman ki fer li fasil pour zot bann adolesan eksprim zot santiman