Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Jwɛŋmɔ Fɔlɔ Mɔ Kome Mɛi lɛ Anɔ

Jwɛŋmɔ Fɔlɔ Mɔ Kome Mɛi lɛ Anɔ

Jwɛŋmɔ Fɔlɔ Mɔ Kome Mɛi lɛ Anɔ

ETƆƆ fɔlɔ mɔ kome mɛi waa fe bɔ ni etɔɔ mɛi babaoo. Naagbai ni amɛkɛkpeɔ lɛ fa waa. Esa akɛ amɛtsu weku mli sɔ̃i babaoo lɛ fɛɛ ahe nii. Yɛ nitsumɔ ni amɛyaa lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, esa akɛ amɛyaye jara, amɛhoo nii, amɛfɔ nibii ahe, amɛsaa shĩa, ni amɛkwɛ gbekɛbii lɛ. Agbɛnɛ hu, esa akɛ amɛkwɛ ni gbekɛbii lɛ aná gbɔmɔtsoŋ hewalɛ, amɛjie amɛhiɛtserɛ, ni amɛha gbekɛbii lɛ aná miishɛɛ, ni kɛ́ ebaahi hu lɛ, amɛná be kɛha amɛ diɛŋtsɛ amɛhe.

Eyɛ mli akɛ fɔlɔ mɔ kome mɛi lɛ ayi miifa waa yɛ maji pii anɔ ŋmɛnɛ moŋ, shi ewaaa akɛ aaaku hiɛ ashwie amɛnɔ. Nyɛ ko kɛɛ akɛ: “Mijwɛŋŋ fɔlɔ mɔ kome mɛi lɛ anɔ kɛbashi mi hu mibatsɔ eko.” Mɛni obaanyɛ ofee kɛtsɔɔ akɛ ojwɛŋɔ fɔlɔ mɔ kome mɛi lɛ anɔ? Ani esa akɛ osusu amɛhe? Ha wɔsusu yiŋtoi etɛ komɛi ahewɔ ni esa akɛ osusu amɛhiamɔ nii ahe lɛ ahe.

Nɔ Hewɔ ni Esa akɛ Ojwɛŋ Amɛnɔ

Yelikɛbuamɔ he miihia fɔlɔ mɔ kome mɛi lɛ ateŋ mɛi babaoo. Yoo okulafo ko ni eye afii 41 ni yɔɔ bii enyɔ lɛ kɛɛ akɛ, “Bei komɛi lɛ, mileee nɔ ni mafee, ni sɔ̃i babaoo ni jwere minɔ lɛ haa miyiŋ futuɔ mi.” Okulafoi, mɛi ni amɛhefatalɔi eshi amɛ, loo mɛi ni shihilɛi krokomɛi ni esaaa eha amɛtsɔmɔ fɔlɔ mɔ kome mɛi lɛ ateŋ mɛi babaoo nuɔ he taakɛ nyɛ ko ni ji fɔlɔ mɔ kome mɔ lɛ nu he lɛ. Ekɛɛ akɛ, “Wɔmiibi ni abaye abua wɔ waa!”

Ebaaha oná miishɛɛ. Ani okpee mɔ ko ni tere jatsu ko ni tsii fe lɛ lɛ pɛŋ? Kɛ́ ofee nakai dã lɛ, ekã shi faŋŋ akɛ, omii shɛ ohe waa akɛ oye obua mɔ ko yɛ gbɛ ni tamɔ nɛkɛ nɔ. Nakai nɔŋŋ hu bei komɛi lɛ, jatsu ni fɔlɔ mɔ kome mɛi lɛ tere lɛ tsiɔ fe bɔ ni amɛ pɛ amɛaanyɛ amɛtere. Kɛ́ okpee amɛ kɛtere amɛjatsu lɛ, obaana akɛ nɔ ni aŋma yɛ Lala 41:1 lɛ ji anɔkwale akɛ: “Ajɔɔ [loo miishɛɛ ji] mɔ ni jwɛŋɔ ohiafo nɔ!”

Esaa Nyɔŋmɔ hiɛ. Yakobo 1:27 lɛ kɛɔ akɛ: “Nyɔŋmɔ jamɔ ni he tse ni ehe bɛ muji ko yɛ Nyɔŋmɔ kɛ tsɛ lɛ hiɛ ji enɛ, akɛ mɔ asara awusãi kɛ okulafoi yɛ amɛmanehulu lɛ mli.” Nɔ ni fata enɛ he ji fɔlɔ mɔ kome mɛi ni aaakwɛ amɛ. * Hebribii 13:16 lɛ kɛɔ akɛ: “Ejurɔfeemɔ kɛ nikee lɛ, nyɛhiɛ akakpaa nɔ; ejaakɛ nakai afɔlei saa Nyɔŋmɔ hiɛ jogbaŋŋ.”

Beni yiŋtoi etɛ ni wɔsusu he ni tsɔɔ nɔ hewɔ ni esa akɛ ojwɛŋ fɔlɔ mɔ kome mɛi anɔ nɛɛ yɔɔ ojwɛŋmɔŋ lɛ, ha wɔkwɛ nɔ ni obaanyɛ ofee kɛye obua amɛ, kɛ bɔ ni ooofee oná nɔmimaa akɛ yelikɛbuamɔ ni okɛhaa amɛ lɛ sa.

Okɛ Ohiɛ Afɔ̃ Shi ni Ona Nɔ ni He Hiaa Amɛ

Bei pii lɛ, nɔ ni mɛi fɔɔ feemɔ nɔŋŋ ji ni amɛbi fɔlɔ mɔ kome mɔ lɛ akɛ, “Mɛni manyɛ mafee kɛye mabua bo?” Shi yɛ anɔkwale mli lɛ, sanebimɔ nɛɛ haaa mɔ ko anyɛ agba bo ehiamɔ nii diɛŋtsɛ. Taakɛ wɔna kɛtsɔ hiɛ lɛ, Lala 41:1 lɛ tsɔɔ akɛ, esa akɛ ‘ajwɛŋ mɔ nɔ.’ Wolo ko tsɔɔ Hebri wiemɔ nɛɛ ni akɛtsu nii lɛ mli akɛ, ebaanyɛ etsɔɔ “bɔ ni asusuɔ saji srɔtoi ahe ni no haa afeɔ nɔ ko ni nilee yɔɔ mli.”

No hewɔ lɛ, kɛ́ ootao ona gbɛ ni hi fe fɛɛ ni obaanyɛ otsɔ nɔ oye obua fɔlɔ mɔ kome mɔ lɛ, esa akɛ osusu naagbai ni ekɛkpeɔ lɛ ahe jogbaŋŋ. Okɛ ohiɛ afɔ̃ shi jogbaŋŋ, kaakwɛ nibii hiɛaŋhiɛaŋ kɛkɛ. Bi ohe akɛ, ‘Kɛ́ mi ni lɛ, mɛni masumɔ ni mɔ ko afee kɛye ebua mi?’ Yɛ anɔkwale mli lɛ, fɔlɔ mɔ kome mɛi lɛ ateŋ mɛi pii baakɛɛ bo akɛ, bɔ fɛɛ bɔ ni obaafee lɛ, onyɛŋ onu shihilɛ ni fɔlɔ mɔ kome mɛi lɛ kɛkpeɔ lɛ ashishi jogbaŋŋ, ja bo diɛŋtsɛ lɛ eko ji bo. Fɛɛ sɛɛ lɛ, kɛ́ obɔ mɔdɛŋ akɛ okɛ ohe baawo shihilɛ ni fɔlɔ mɔ kome mɛi lɛ yɔɔ mli lɛ amli lɛ, obaanyɛ ‘ojwɛŋ amɛnɔ.’

Kasemɔ Nyɔŋmɔ Nɔkwɛmɔnɔ ni Nɔ Bɛ Lɛ

Mɔ ko bɛ ni jɛɔ suɔmɔ mli ekwɛɔ fɔlɔ mɔ kome mɛi lɛ anɔ jogbaŋŋ fe Yehowa Nyɔŋmɔ. Ŋmalɛi babaoo yɛ ni tsɔɔ akɛ Yehowa Nyɔŋmɔ jwɛŋɔ okulafoi, awusãi, kɛ agbɛnɛ hu kɛ́ wɔɔkɛɛ lɛ fɔlɔ mɔ kome mɛi lɛ anɔ. Kɛ́ wɔsusu bɔ ni Nyɔŋmɔ kwɛɔ mɛi ni tamɔ nɛkɛ lɛ he lɛ, wɔbaanyɛ wɔle bɔ ni wɔɔfee wɔye wɔbua amɛ yɛ gbɛ ni sa nɔ. Ha wɔsusu nibii ejwɛ komɛi ni wɔbaanyɛ wɔfee lɛ ahe wɔkwɛ.

Bo lɛ toi jogbaŋŋ

Yɛ Mla ni Yehowa kɛha blema Israel lɛ mli lɛ, ejaje akɛ kɛ́ mɛi ni efi amɛ lɛ bo amɛtsɛ lɛ lɛ, ‘ja ebo amɛyaafo lɛ toi.’ (2 Mose 22:22, 23) Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔkase nɔkwɛmɔnɔ kpakpa nɛɛ? Bei komɛi lɛ, fɔlɔ mɔ kome mɛi lɛ ahe feɔ shoo waa ni amɛnáaa amɛtipɛŋfonyo ko ni amɛ kɛ lɛ baagba sane. Nyɛ ko ni ji fɔlɔ mɔ kome mɔ lɛ kɛɛ akɛ: “Bei komɛi lɛ, kɛ́ gbekɛbii lɛ yawɔ lɛ, yaafo sɔŋŋ mifoɔ.” Bei komɛi lɛ, minyɛɛɛ shoofeemɔ lɛ naa madamɔ.” Kɛ́ eeehi lɛ, ani obaanyɛ oyasara fɔlɔ mɔ kome mɔ ko ni oyabo ‘eyaafo lɛ toi’ kɛji eetao mɔ ko ni efo eshwie enɔ? Kɛji oyabo lɛ toi yɛ be ni sa mli kɛ he ni sa lɛ, ebaanyɛ eye ebua mɔ lɛ ni enyɛ ekpee naagbai ni ekɛkpeɔ akɛ fɔlɔ mɔ kome mɔ lɛ naa.

Okɛ wiemɔi ni tswaa mɔ emaa shi awo lɛ hewalɛ

Yehowa ha ajɛ mumɔŋ aŋmala lalai ni yɔɔ krɔŋŋ koni Israelbii lɛ alá kɛji amɛmiija lɛ. Susumɔ bɔ ni okulafoi kɛ awusãi ni ji Israelbii lɛ baanu he amɛha beni amɛláa lalai ni ajɛ mumɔŋ aŋmala ni kaiɔ amɛ akɛ Yehowa ji ‘amɛtsɛ’ kɛ amɛsaneyelɔ’ lɛ, ni akɛ ebaafi amɛsɛɛ lɛ. (Lala 68:6; 146:9) Wɔ hu wɔbaanyɛ wɔkɛ wiemɔi ni tswaa mɔ emaa shi awo fɔlɔ mɔ kome mɛi lɛ hewalɛ, ni amɛhiɛ kpaŋ nɔ afii pii. Eyɛ mli akɛ afii 20 eho moŋ, shi Ruth, ni ji fɔlɔ mɔ kome mɔ lɛ kaiɔ sane ko ni tsɛ ko ni yɔɔ niiashikpamɔ lɛ kɛɛ lɛ lɛ, akɛ: “Oobɔ mɔdɛŋ waa kɛ obihii enyɔ lɛ akwɛmɔ. Yaa nɔ ofee nakai nɔŋŋ.” Ruth kɛɛ akɛ: “Nakai wiemɔi lɛ ni ekɛ mi wie lɛ ná minɔ hewalɛ waa.” Yɛ anɔkwale mli lɛ, “wiemɔ kpakpa haa [mɔ mii] shɛɔ ehe.” (Abɛi 12:25) Ani obaanyɛ osusu wiemɔi pɔtɛɛ komɛi ni obaanyɛ ojɛ otsuiŋ owie kɛwo fɔlɔ mɔ kome mɛi lɛ hewalɛ?

Okɛ heloonaa nibii aye abua kɛ́ ehe bahia

Yɛ Mla ni Yehowa kɛha blema Israelbii lɛ mli lɛ, efã ni aye abua okulafoi kɛ awusãi ni amɛná niyenii yɛ gbɛ ni woo yɔɔ mli nɔ. Kɛtsɔ gbɛjianɔtoo nɛɛ nɔ lɛ, mɛi ni efi amɛ nɛɛ ná niyenii “amɛye amɛtɔrɔ.” (5 Mose 24:19-21; 26:12, 13) Wɔ hu wɔbaanyɛ wɔkɛ hiɛshikamɔ atsu nii kɛye wɔbua fɔlɔ mɔ kome mɛi ni amɛná nɔ ni he hiaa amɛ lɛ yɛ gbɛ ni bulɛ yɔɔ mli nɔ. Ani obaanyɛ oyaha amɛ niyenii loo oyaye jara obaha amɛ? Ani oyɛ atade ko ni fɔlɔ mɔ kome mɔ loo ebii lɛ baanyɛ awo? Aloo ani obaanyɛ oye obua fɔlɔ mɔ kome mɔ lɛ kɛ shika koni ekɛyahe nibii komɛi ni he hiaa eweku lɛ?

Okɛ amɛ abɔ

Yehowa fã ni okulafoi kɛ awusãi lɛ hu aya daa afi gbi jurɔ ni maŋ lɛ yeɔ lɛ shishi, koni amɛkɛ Israelbii krokomɛi lɛ abɔ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, ekɛɛ amɛ akɛ: ‘Nyɛmii ashɛa nyɛhe.’ (5 Mose 16:10-15) Nakai nɔŋŋ hu ŋmɛnɛ lɛ, awoɔ Kristofoi hewalɛ akɛ amɛŋmɛ okplɔ ‘kɛfee mɛi gbɔi.’ (1 Petro 4:9) Mɛni hewɔ ofɔ̃ɔɔ fɔlɔ mɔ kome mɔ weku ko nine kɛbaaa oshĩa kɛha niyeli? Ehe ehiaaa ni ofee lɛ gbidii. Beni Yesu yasara enanemɛi komɛi lɛ, ekɛɛ amɛ akɛ: ‘Nibii fioo loo nɔ kome kɛkɛ he hiaa.’—Luka 10:42.

Amɛhiɛ Baasɔ Oyelikɛbuamɔ Lɛ

Kathleen ni ji fɔlɔ mɔ kome mɔ ni kwɛ bii etɛ lɛ kɛɛ akɛ ehiɛ kpaŋ ŋaawoo kpakpa nɛɛ nɔ akɛ: “Kaakpa nɔ ko gbɛ; ohiɛ asɔ nɔ fɛɛ nɔ.” Taakɛ eji yɛ Kathleen gbɛfaŋ lɛ, fɔlɔ mɔ kome mɛi lɛ ateŋ mɛi babaoo le akɛ eji amɛsɔ̃ akɛ amɛkwɛ amɛbii lɛ. No hewɔ lɛ, amɛkpaaa gbɛ akɛ mɛi krokomɛi atsu amɛsɔ̃i lɛ ahe nii aha amɛ. Fɛɛ mli lɛ, ŋwanejee ko bɛ he akɛ, amɛhiɛ sɔɔ yelikɛbuamɔi fɛɛ ni akɛhaa amɛ lɛ. Kɛ́ ojwɛŋ fɔlɔ mɔ kome mɛi lɛ anɔ lɛ, no baaha onyɛ oye obua amɛ, ni enɛ baaha bo diɛŋtsɛ hu oná miishɛɛ kɛ nɔmimaa akɛ Yehowa Nyɔŋmɔ ‘aaato bo najiaŋ yɛ ejurɔ ni ofee lɛ he.’—Abɛi 19:17, Ga Biblia hee.—w10-E 12/1.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 7 Eyɛ mli akɛ wiemɔ ni ji “fɔlɔ mɔ kome mɔ” lɛ ejeee kpo yɛ Biblia lɛ mli moŋ, shi afɔɔ wiemɔi ni ji “okulafo” kɛ “awusa” kɛnitsumɔ yɛ mli. Enɛ tsɔɔ akɛ yɛ Biblia beaŋ po lɛ, ayɛ fɔlɔ mɔ kome mɛi babaoo.—Yesaia 1:17.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 23]

Mɛɛ be nɛ ni ofɔ̃ fɔlɔ mɔ kome mɔ weku ko nine kɛba oshĩa kɛha niyeli? Mɛni hewɔ ofeee nakai bianɛ?