Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

INFORMASIÓN OĨVÉVA

Oipuruvaʼerãpa kristianokuéra pe kurusu?

Oipuruvaʼerãpa kristianokuéra pe kurusu?

OĨ MILLONES tapicha ohayhu ha omombaʼéva pe kurusu. Pe Enciclopedia Hispánica heʼi hese haʼeha “pe símbolo oguerekóva pe rrelihión kristiána”. Péro, oipuruvaʼerãpa kristianokuéra pe kurusu?

Primero, jaikuaavaʼerã ko mbaʼe iñimportánteva: Jesucristo nomanoivaʼekue peteĩ kurusúre. Pe ñeʼẽ griégogui ojetradusíva “kurusu” haʼe staurós, ha heʼise “peteĩ póste térã yvyra oñemboʼýva”. Avei pe ñeʼẽ “[Staurós] arakaʼeve ndeʼiséi mokõi yvyra ojuasáva oimeháicha rei... Pe griégope, ojeporúva [pe Nuevo Testaméntope], ndaipóri mbaʼeve ohechaukáva heʼiseha mokõi yvyra” (The Companion Bible).

Avei, heta téystope, umi ohaivaʼekue la Biblia ndoiporúi staurós oñeʼẽ jave pe mbaʼe ojeporuvaʼekuére ojejuka hag̃ua Jesúspe. Upéva rangue oiporu xýlon, griégope heʼiséva “yvyra” ha “jepeʼa, garróte térã peteĩ yvyra rei” (Hechos 5:30; 10:39; 13:29; Gálatas 3:13; 1 Pedro 2:24).

Peteĩ karai katupyry hérava Hermann Fulda oñeʼẽvo mbaʼérepa pyʼỹi ojeporuvaʼekue peteĩ yvyránte ojeporojuka hag̃ua, heʼi: “Nameméi oĩvaʼekue yvyra máta umi lugár ojeporavóvape ojeporojuka hag̃ua. Upévare pe yvýre ojekutúmi peteĩ yvyra. Ko yvyráre, umi mbaʼe vai apoha oñeñapytĩ térã ojeklavámi ipógui, yvate gotyo, ha pyʼỹi avei ipýgui” (Das Kreuz und die Kreuzigung [Pe Kurusu ha Kurusúre ñemoĩ]).

Péro pe pruéva tuichavéva ou Ñandejára Ñeʼẽgui. Pe apóstol Pablo heʼi: ‘Cristo ñandejogua ha ñandepeʼa pe Léi maldisióngui, ha chugui oiko peteĩ maldisión ñanderehehápe, ojehaígui: “Maldíto oimeraẽ oñemosaingóva peteĩ yvyráre” ‘, térã peteĩ “yvyra máta rehe”, heʼiháicha Buenas Nuevas para el Paraguay (Gálatas 3:13). Koʼápe Pablo imanduʼa Deuteronomio 21:22, 23-pe heʼívagui, oñeʼẽva peteĩ yvyrágui, ndahaʼéi peteĩ kurusúgui. Péicha, pe yvyráre ojejukávagui oiko ‘peteĩ maldisión’. Upévare, naiporãi peteĩ kristiáno oguereko hógape Jesús raʼanga pe yvyráre.

Umi pruéva oĩva ohechauka Jesús omano rire, trescientos áño rupi, umi heʼíva kristianoha ndoiporuihague pe kurusu oadora hag̃ua. Péro pe síglo IV-pe, pe emperadór pagáno Constantino oike pe kristianísmo guaʼúpe, ha oñepyrũ oiporu pe kurusu orrepresenta hag̃ua pe rrelihión. Ndojekuaái mbaʼérepa Constantino ojapo upéva, péro pe kurusu ndouivaʼekue Jesucrístogui, ou uvei umi pagánogui. Peteĩ lívro katóliko heʼi: ‘Pe kurusu oĩmavaʼekue umi kristiáno mboyve ha umi kristianoʼỹva apytépe’ (New Catholic Encyclopedia). Avei umi iñarandúva koʼã mbaʼépe heʼi pe kurusu ojeporuhague ojeadora hag̃ua pe naturalésape, ha umi kostúmbre tieʼỹme oguerekovaʼekue umi pagáno.

Upéicharõ, mbaʼérepa osegi ojeporu ko símbolo pagáno? Ikatútagui upéicha umi pagáno oike pyaʼeve pe “kristianísmope”. Péro la Biblia heʼi porã ivaiha ojeadora oimeraẽ mbaʼe oúva umi rrelihión pagánogui (2 Corintios 6:14-18). Ha heʼi avei ivaiha ojeadora oimehaichagua taʼanga (Éxodo 20:4, 5; 1 Corintios 10:14). Jahecha, upéicharõ, mbaʼérepa umi kristiáno añetegua ndoiporúi pe kurusu oadora hag̃ua Ñandejárape. *

^ párr. 4 Retopavéta informasión kurusu rehegua, pe lívro Razonamiento a partir de las Escrituras, páhina 91-95-pe, omosarambíva testigos de Jehová.